Bláznivý príbeh: Slovenka dostala medailu z olympiády po 53 rokoch

Marianna Némethová-Krajčírová.
Marianna Némethová-Krajčírová. (Autor: TASR)
Sportnet|10. jan 2018 o 16:00

Gymnastka Marianna Némethová-Krajčírová mala rovnakú radosť ako na olympiáde v Tokiu 1964.

BRATISLAVA. Na oceňovaní najlepších slovenských gymnastov za rok 2017 sa zúčastnila aj dvakrát strieborná medailistka z olympijských hier a majsterka sveta Marianna Némethová-Krajčírová.

Hovorila aj o nezvyčajnom príbehu striebornej medaily československého tímu gymnastiek z olympiády v roku 1964 v Tokiu.

„Mala som šestnásť rokov, bola som benjamínom československého družstva, za ktoré štartovala aj Věra Čáslavská,“ spomínala Némethová-Krajčírová.

Medaila bola iba jedna

„Vtedy bolo pri slávnostných ceremoniáloch zvykom, že družstvá dostali iba jednu medailu. Čiže na stupeň víťazov vystúpila naša trénerka a jej zavesili na krk striebornú medailu. Každá z nás však tú medailu chcela, tak to prebehlo tak, že každý mesiac si ju postupne zapožičali všetky dievčatá z družstva. Napokon medaila putovala do múzea v Prahe,“ pokračovala.

„Všetky ostatné medaily z olympijských hier, majstrovstiev sveta i Európy som mala doma, chýbala mi iba tá strieborná z Tokia,“ dodala.

Keď sa však členky úspešného družstva vrátane Čáslavskej stretli v Prahe po päťdesiatich rokoch od olympiády v Tokiu, vydupali si, aby každej urobili kópiu medaily.

Mal sa o to postarať Český olympijský výbor.

Cítila sa ako na olympiáde

Marianna Némethová-Krajčírová.
Marianna Némethová-Krajčírová. (Autor: TASR)

„Koniec príbehu je taký, že po 53 rokoch som bola v decembri 2017 dekorovaná Českým olympijským výborom kópiou striebornej olympijskej medaily z Tokia 1964. Som nesmierne šťastná, že ju mám. Keď mi ju dávali na krk, prežívala som podobné emócie ako vtedy v Tokiu,“ tešila sa Némethová-Krajčírová.

Olympiáda v Tokiu bola poslednou, na ktorej v kolektívnych športoch udeľovali iba jednu medailu. Odvtedy dostával medailu každý člen družstva.

Némethová-Krajčírová po olympiáde v Mníchove 1972 skončila s aktívnou gymnastikou a po ukončení štúdia na FTVŠ pôsobila ako trénerka mládeže v Bratislave. Od polovice deväťdesiatych rokov trénuje mládež v Taliansku.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Bláznivý príbeh: Slovenka dostala medailu z olympiády po 53 rokoch