Nicole, aká si blbá, hovorila si Rajičová počas jazdy

PJONGČANG. Desať dobrovoľníčok vo fialovom oblečení prikorčuľuje na ľad. V rukách majú vedro, v ňom ľad a poctivo upravujú ryhy. Popritom naživo spieva kórejská speváčka.

Pre neznalých to môže vyzerať ako akýsi zvláštny rituál. Po upravení ľadu dvoma rolbami nastúpi na ľad šesť krasokorčuliarok.

Nicole Rajičová má na sebe slovenskú bundu. Predstavia ju ako poslednú. Na tribúnach sa zdvihne zrejme jediná slovenská zástava, ktorú drží jej mama so sestrou.

Vidieť aj americké vlajky. Možno preto, že Rajičová žije odmalička v New Yorku.

Mozog mala vypnutý

Po krátkom rozjazdení si dáva dole bundu. Na sebe má bordové šaty. Postupne si skúša skoky. Pri jednom nájazde sa len tesne vyhne svojej konkurentke.

Musí si dávať pozor a periférne sledovať aj zvyšných päť pretekárok, s ktorými zdieľa ľadovú plochu. Skáče poslednú kombináciu a opäť úspešne.

Na chvíľu prichádza k mantinelu, kde v červených bundách stojí jej tréner Igor Krokavec a otec Tomislav Rajič. Niečo jej hovoria.

„Vôbec si nepamätám, čo to bolo. Mala som už vypnutý mozog,“ priznáva Rajičová po pretekoch.