MS 2011 na Slovensku? Museli na nich byť všetky hviezdy, kritizuje Záborský

BRATISLAVA. Slovenský hokejista Tomáš Záborský ukončil reprezentačnú kariéru už na jeseň 2014. Posledné vrcholné podujatie, ktoré odohral v reprezentačnom drese, boli zimné olympijské hry v Soči.

Bezprostredne po nich ešte Záborský koniec v národnom tíme síce neohlásil, no urobil to na prelome októbra a novembra toho istého roka.

Viackrát sa vyhováral na zranenia

"Ono sa to všetko nabaľovalo dlhý čas. Ja som vždy, zrejme aj naivne, veril, že nejaká spravodlivosť existuje a hráč, ktorý ukáže kvality a má vydarené obdobie, by mal mať miesto v zostave. Žiaľ, nie vždy to funguje," uviedol Záborský v televíznom štúdiu TABLET.TV.

"Niekedy sa uprednostnili starší hráči so slabšou formou, alebo, ako sa stalo v roku 2011, bol u nás svetový šampionát, a na ňom 'museli' štartovať všetky hviezdy," tvrdí.

"Ja som sa niekedy v tom čase neraz nezmestil do reprezentácie, hoci som mal za sebou veľmi vydarené prípravy i sezóny na klubovej úrovni. Už vtedy som si povedal, že 'kašlem' na to. Následne však prišli nový tréner i generálny manažér, ktorí ma prehovorili na návrat," pokračoval.

"Celý problém bol v tom, že vedenie reprezentácie nedokázalo podržať hráčov, neakceptovalo vyjadrenia klubov, ktoré ma zamestnávali, a priznávam, že najmä preto som sa viackrát musel vyhovoriť na nejaké zranenie," priznal Záborský.

"Lenže, pokiaľ som chcel stále hrať v top kluboch, nemal som na výber. Aj preto som si jedného dňa povedal, že už takéto veci dokola riešiť nemienim a rozhodol som sa v reprezentácii skončiť," vysvetlil 30-ročný útočník.

Návrat do reprezentácie je reálny

Záborského absencia v reprezentácii trvá už viac než štyri roky, pričom o jeho služby mal záujem každý kouč, ktorý počas tohto obdobia stál na striedačke národného tímu. Momentálne ho vedie Kanaďan Craig Ramsay.

"V súčasnosti mám z reprezentácie už iný pocit. Post generálneho manažéra zastáva Miroslav Šatan, s ktorým keď telefonujem, je to už vyššia úroveň. Sám dlhé roky hral hokej, rozumie mu a naše rozhovory sú v úplne inom duchu, tvrdí Záborský.

"Miro sa snažil nájsť riešenia, ako všetkému pomôcť. Rozprávali sme sa spolu už v novembri pred olympijskými hrami, no v tom čase mala manželka termín pôrodu a veci okolo toho by neboli v prípade môjho štartu na ZOH v Pjongčangu zaistené," priznal.

"Pred svetovým šampionátom v Dánsku sme spolu komunikovali znova, no pre zranenie kolena som aj ten musel oželieť. To, že sa v budúcnosti opäť objavím v reprezentácii, je teda teoreticky reálne," doplnil Záborský.

Na MS v hokeji 2018 mu chýbal Miklík

Jedno z lákadiel návratu do reprezentácie by mohlo byť aj to, že budúcoročné majstrovstvá sveta sa konajú na Slovensku.

"Môže byť, ale reprezentácia bola vo všeobecnosti pre mňa lákadlo vždy. Chce ma tam vidieť rodina, moji známi, kamaráti, no, žiaľ, ešte donedávna to v národnom tíme fungovalo tak, ako som už spomínal, a tým pádom som to neriešil. Teraz to urobil Šatan pre mňa veľmi náročné."

Na nedávnom svetovom šampionáte sa slovenským hokejistom nepodarilo piatykrát za sebou postúpiť do štvrťfinále, v Dánsku obsadili deviatu priečku.

"Jednoznačne mi chýbal Michel Miklík, pravák na presilovku, ktorý má veľmi dobrú strelu a do súčasnej reprezentácie určite patrí. Tréner sa síce na jeho adresu vyjadril, že nebráni až tak dobre, no všetci sme videli, že presilovky boli Achillova päta nášho mužstva," pokračoval Záborský.

"Práve počas nich by bol Michel na ľade veľmi užitočný. Celková skladba nášho tímu nebola zlá, chalani bojovali, hrali to, na čo mali a, navyše, brankári zachytali famózne. Či už Marek Čiliak alebo Patrik Rybár, v každom zápase nám dali šancu na víťazstvo. Vo všeobecnosti treba šampionát v Dánsku z pohľadu nášho vystúpenia hodnotiť pozitívne," poznamenal.

Na titul stále čaká

Záborský si obliekal počas seniorskej kariéry dresy viacerých klubov, v každom z nich dal o sebe vedieť výrazným spôsobom. Z individuálnej stránky sa mu najviac darilo v sezóne 2011/2012 za Ässät Pori, keď sa stal najlepším strelcom najvyššej fínskej súťaže.

Z pohľadu kolektívnych úspechov boli preňho najlepšie uplynulé tri ročníky, keďže na ich konci si zahral finále. Najskôr vo Fínsku za IFK Helsinki, potom vo Švédsku za Brynäs IF a pred pár týždňami opäť vo Fínsku vo farbách Tappary Tampere.

V každom z nich však ťahal so spoluhráčmi za kratší koniec a na majstrovský titul stále čaká.

"Ešte nebolo leto, ako toto, počas ktorého veľmi intenzívne sledujem, ako nakupujú hráčov konkurenčné kluby, a ako nakupujeme my. Zatiaľ to vyzerá, že opäť budeme s Tapparou v prvej štvorke a zasa to bude o semifinále a finále," prezradil.

"Myslím si, že sme urobili dobré zmeny, dotiahli sme pár skúsených hráčov, a preto dúfam, že najbližšia sezóna bude tá, na konci ktorej by som sa po troch strieborných medailách za sebou mohol konečne tešiť aj zo zlata. Ak by sa to podarilo, budem potom asi týždeň niekde stratený," uzavrel s úsmevom Záborský.