Česi nás mali pri zakladaní olympijského výboru za partizánov, spomína Mračnová

BRATISLAVA. Dvadsaťpäť rokov súťažia slovenskí športovci pod samostatnou vlajkou. Rovnaké jubileum oslávi v sobotu aj Slovenský olympijský výbor. Za riadneho člena ho prijal Medzinárodný olympijský výbor pred 25 rokmi.

SOV si v sobotu 22. septembra pripomenie toto jubileum galavečerom Cesta na Olymp (naživo od 20.20 na Dvojke). V rámci programu vystúpi viacero športových osobností a olympijských medailistov.

"Štvrťstoročné jubileum predstavuje významný míľnik pre jednotlivca aj pre inštitúciu. Človek vo veku 25 rokov sa považuje za dospelého človeka. Už je vzdelaný, bohatší o prvé pracovné skúsenosti, plný fyzických síl.

Stojí už na vlastných nohách. A zároveň si je vedomý toho, že ešte veľmi veľa vecí má pred sebou," povedal prezident SOV Anton Siekel.

Česi nemali radosť

Základy SOV však vznikli skôr. Olympijská spoločnosť Slovenska dokonca predbehla rozdelenie federácie. Vznikla v apríli 1990.

„Prvé diskusie s profesorom Černušákom a Jánom Mitošinkom vznikali už okolo roku 1989 roku. Pán Mitošinka pôsobil v Španielsku ako tréner a vedel, že tam funguje aj Katalánsky olympijský výbor.

Práve on naznačil, že by sme mohli založiť podobný výbor aj u nás na Slovensku, pretože československý sa v tom čase staral len o reprezentáciu,“ opisuje Mária Mračnová, ktorá bola predsedníčkou OSS.

Olympijská spoločnosť Slovenska bola vo svojom čase unikátom. Istým spôsobom suplovala to, čo Československý olympijský výbor opomenul.

Rozvíjal formy popularizácie športu a šíril myšlienky olympizmu. Organizovali športové i vedomostné podujatia pre deti i seniorov.

Založenie Olympijskej spoločnosti sa nestretlo s pochopením u Čechov. Najmä v momente, keď sa OSS premenovala na Slovenský olympijský výbor.

„Nemali z toho radosť. Dokonca nás predvolali na koberček a označili nás za partizánov. Vraj ideme proti jednote československého olympijského hnutia. Argumentovali aj listom od vtedajšieho prezidenta MOV Antonia Samarancha, že nemôžeme takto ďalej pokračovať,“ spomína Mračnová. Spolok sa preto vrátil vrátil k pôvodnému názvu.

Pochvala od Roggeho

„Ale stále som presvedčená, že naša práca bola správnym krokom, pretože sme olympizmus nastolili na vysokej úrovni. V roku 1998 nás prezident MOV Jacques Rogge ocenil, že sme sa pričlenili ku krajinám s oveľa dlhšou históriou a na oveľa vyššej úrovni.“

Po rozdelení federácie sa osvedčilo to, že viaceré komisie a funkcionárske pozície nemuseli vznikať nanovo. Slovenský olympijský výbor tak v roku 1992 nevznikal úplne od začiatku. Mnohé aktivity tu už boli rozbehnuté.

Od roku 1993 sa slovenskí športovci zúčastnili na trinástich olympijských hrách. Celkovo získali 36 medailí, z nich je 12 zlatých.

Olympiáda by Slovákom pomohla

SOV sa počas svojej existencie dva razy uchádzal aj o usporiadanie zimných hier. Poprad-Tatry kandidovali na ZOH 2002 aj 2006.

Prvý raz hovorili o možnosti zorganizovať hry na zasadnutí MOV v roku 1992.

„Tam nám prvýkrát skrsla táto myšlienka, čo keby sme v Tatrách usporiadali olympijské hry. My sme však vtedy mali so sebou len jednu mapu, na ktorej sme ukazovali, kde Tatry sú. Vtedy sme pochopili, že to nebude ľahká cesta,“ opisuje Mračnová.

O dva roky neskôr už predstavili prvú kandidatúru.

„Oveľa podrobnejšie sme mali rozpracovanú druhú na hry v roku 2006. Vtedy naozaj veľa nechýbalo a boli by sme olympijské hry získali. S Turínom sme prehrali veľmi tesne. Stále si myslím, že ak by sme získali olympijské hry, bolo by nám to pomohlo. Prínosom by bolo vybudovanie športovej infraštruktúry aj prezentácia Slovenska v zahraničí,“ myslí si Mračnová.