To nie je možné, všetci sa zbláznili, čudoval sa. Ako sa zrodila legenda

Bob Beamon a jeho rekordný skok.
Bob Beamon a jeho rekordný skok. (Autor: PROFIMEDIA)
Peter Fukatsch|17. okt 2018 o 18:45

Najslávnejší skok atletickej histórie.

BRATISLAVA. Hovorilo sa: Bob Beamon skočil 18. októbra 1968 do iného storočia. Jeho skok meral 890 centimetrov.

Šport však neomylnosť nepozná. Koncom augusta 1991 dosiahol na majstrovstvách sveta Američan Mike Powell 895 cm. Napriek tomu tých 890 z mexickej olympiády zostáva synonymom niečoho neskutočného.

Walesan Lynn Davies, obhajca olympijského prvenstva z Tokia 1964, sa na vysokého Boba Beamona osopil: „Zničil si nám disciplínu!"

Pred olympiádou v Mexiku ani po nej o Beamonovi dlho nikto nepočul. Dnes je opäť tvárou úspechu. Hovorí sa tomu nadnesene splnenie amerického sna.

V olympijských pretekoch v Mexiku bolo pred búrkou, keď rozhodcovia v diaľkarskom sektore zháňali klasické a neomylné oceľové pásmo, aby mohli zmerať to, čo nikdy nevideli.

Moderná optika zlyhala. Na Estadio Olímpico by bolo počuť aj padnutie špendlíka. Na svetelnej tabuli sa napokon objavilo 890 centimetrov.

To nie je možné

Dvadsaťdvaročný Američan Beamon nechápal. Bol prvý raz vo veľkom svete.

Pristúpil k nemu úradujúci diaľkarský svetový rekordér Ralph Boston (spolu s Ter-Ovanesianom skočili 835 cm). Zároveň bol čosi ako Beamonov tréner i starší brat: „Vieš, to je 29 stôp a dva a pol palca. To je dĺžka z budúceho storočia."

Beamonovi to došlo. Spadol na trávnik ako podťatý. Kľačal. Modlil sa. Zmátožil sa ešte na jeden skok (804 cm). Potom ním zamávala triaška.

Zabalili ho do starej vojenskej deky. Vypýtal si kávu. Neprítomne civel do diaľky kdesi k oblohe a mlel: „To nie je možné, všetci sa zbláznili."

Na štadióne už lialo. Vládol neskutočný chaos. „Blázinec,“ povedal ten, ktorý ho zapríčinil.

Bol 18. október 1968. Deň magického čísla svetového športu - 890 cm.

Beamonov rekord napokon neprežil minulé storočie. Vydržal do 30. augusta 1991, keď ho na majstrovstvách sveta v Tokiu posunul Mike Powell (USA) na 895 cm.

A predsa je Beamonov skok legendou. Synonymom neskutočného výkonu.

Kráľ prešľapov trafil

Beamon bol pred olympiádou nikým. Akurát tak kráľom prešľapov. Horko-ťažko obsadil v americkej kvalifikácii tretie miesto, zaručujúce olympijskú účasť.

Robert "Bob" Beamon

Narodil sa 29. augusta 1946 v New Yorku

V Bronxe hrával na ulici basketbal. Stredoškolský učiteľ Larry Ellis ho presvedčil na atletiku. Začal študovať na texaskej univerzite v El Paso. Vyhodili ho z rasových dôvodov.

S atletikou začal, keď mal šestnásť. V olympijskom roku 1968 skočil pred svetovým rekordom 833 cm, o rok po ňom 822 cm.

Jeho rekord, hoci už neplatí, je vo viacerých smeroch legendou. Diaľkarský rekord prekonali v histórii len 18-krát (výrazne najmenej v dejinách atletiky). Pred Beamonom bolo najväčšie zlepšenie rekordu o 15 cm (Owens v roku 1935 zo 798 cm na 813 cm). Beamon zlepšil rekord o 55 cm.

S amatérskou atletikou skončil už v roku 1969. Súťažil v rôznych pochybných šou.

V roku 1977 promoval na Adelpi University v New Yorku (odbor sociológia).

Začal pracovať v sociálnej oblasti pre problémové deti. Neskôr sa stal manažérom, promotérom, podnikateľom v reklame. Chvíľku sa venoval maľovaniu. Dnes patrí medzi najvplyvnejšie americké športové osobnosti.

Tiež sa však hovorilo - ak Beamon trafí na dosku, ostatní môžu ísť domov.

Aj do mexického finále postúpil z kvalifikácie až tretím (posledným) pokusom.

„Zrazu som začul - ide skákať Beamon. Prirodzene, spozornel som. Nasadil som si ďalekohľad, sedel som na protiľahlej tribúne. Ten pokus bol nad všetko, čo som dovtedy videl,“ opisuje svetový rekord publicista Ladislav Krnáč, priamy účastník mexickej olympiády.

„Bol to strašný odraz, úder nohou do dosky. Potom letel a dopadol či skôr doplachtil. Ale ako. Zapichol sa do pokľaku a dvakrát drobne poskočil vpred. Čistý pokus s najmenšou stopou dopadu. Onemeli sme. Keď sa rozsvietilo 890 centimetrov, všetci sme sa chytili za hlavy. A potom nastal novinársky zmätok, aký som nezažil," spomína Krnáč.

Priali mu všetci bohovia

O Beamonovom skoku sa popísalo viac než o ktoromkoľvek atletickom ba azda i športovom výkone. Američan mal vraj šťastie. Isteže, a veľké.

Súťažil v nadmorskej výške 2240 metrov, kde je pred búrkou údajne vzduch ešte redší. Také ovzdušie sa rovná podľa prepočtov sile vetra plus dva metre za sekundu. A presne toľko dulo Američanovi do chrbta. Na chlp povolená rýchlosť.

Skokan sa odrazil na milimeter presne. Beamonovi žičili všetci bohovia - od aztéckych po starogréckych.

Lenže v atletike neplatí tečovaná lopta, vlastný gól, odrazený puk od mantinelu. Isté je, že Američan musel tých 890 cm skutočne skočiť.

Pravdou je však aj to, že druhý najdlhší Beamonov skok v kariére meral 833 cm.

Chlapec z Bronxu

Beamon sa narodil 29. augusta 1946 v newyorskom Bronxe v štvrti Jamaica, kde bývajú dodnes prisťahovalci z tohto Karibského ostrova.

Mama Naomi Brownová pochádzala odtiaľ. Zomrela na tuberkulózu a predávkovanie sa liekmi. Priskoro, Bob mal dvanásť.

Otec bol sprvoti šoférom kamióna, čo bolo fajn, kým neprišiel o robotu. Aby ako-tak uživil rodinu, pridal sa k skupinke dílerov marihuany. V divej bitke konkurenčných bánd zomrel s nožom v chrbte.

Bob Beamon na snímke z roku 2015.
Bob Beamon na snímke z roku 2015. (Autor: TASRúAP)

Beamon do školy príliš nechodil, ale sa aspoň obšmietal okolo basketbalových ihrísk, na ktorých černošskí chlapci bojujú o doláriky. Bol vysoký, štíhly, šľachovitý (na OH v Mexiku mal 190 cm a 73 kg).

„Vyrastal som v džungli. Ak som chcel prežiť, musel som sa dať k niektorému z gangov. Ak som chcel zostať neutrálny, mal som každý deň problémy. Nad vodou ma držal sen o basketbale," píše Beamon v knihe Muž, ktorý dokázal lietať, ktorú v roku 1999 napísal so svojou štvrtou manželkou Milanou Walterovou.

Tréner Mat Johnson mu však odporučil atletiku. Beamon sa nebránil.

Druhý život

Beamon študoval na chýrnej texaskej univerzite v El Paso. Pred OH 1968 ho z nej z rasových dôvodov vyhodili. Súťažil na neoficiálnych pretekoch škôl Brigham Young University a Mormon College, i keď tam čierni nemali na ihriská prístup.

Patronát nad nádejným atlétom prevzal Ralph Boston, ktorý ho tajne trénoval. Napriek senzačnému výkonu na olympiáde Beamonovi na univerzite neodpustili.

„Na stupeň víťazov som vystupoval plný beznádeje," píše Beamon.

„Pred finále som bol nervózny ako pes. Nepatrí sa to od športovca, ale vytratili som sa z olympijskej dediny a strelil som si v meste riadneho panáka tequilly. Zaspal som neskoro,“ približoval.

„Na preteky som sa sústredil, ale keď pominul ošiaľ, ktorý hraničil s psychózou, prepadli ma čierne myšlienky. Preboha, čo so mnou bude? Školu som nedokončil. Športová sláva, poľná tráva," pokračoval.

Najskôr sa dal k atletickému proficirkusu, čo mu vynieslo mizerné štyri tisícky dolárov za tri roky.

Draftoval ho klub NBA Phoenix Suns, no neuplatnil sa. Márne to skúšal v rôznych šou, nevydarilo sa mu ani krátke pôsobenie v Harlem Globetrotters.

Žil v biede, manželky odchádzali od neho jedna po druhej. Znovu sa sťahoval do Bronxu.

Vtedy mu pomohol štvornásobný olympijský víťaz z Berlína 1936, legendárny šprintér Jesse Owens.

Našiel mu miesto promotéra na diskotékach a pozíciu trénera strediska v San Diegu. Druhý raz sa postavil na nohy. V roku 1972 dokončil štúdium sociológie na Adelphi University.

Po zlých rokoch úspech

S manželkou Milanou Walter-Beamonovou, filmovou producentkou, a dcérou Deannou žije v Miami. Uchytil sa. Pracuje v oblasti, ktorú vyštudoval - venuje sa problémovej mládeži.

Okrem toho podniká v reklame, manažuje talenty. Je celebritou v peknom slova zmysle. A bojuje proti rasizmu.

„Z medailí sa treba tešiť bez arogancie. Bez prejavov, ktoré by podnietili antiamerické nálady. Celosvetový boj proti rasizmu si žiada aj takú prípravu," lúčil sa s výpravou USA odchádzajúcou do Atlanty na OH 1996 v Bielom dome.

Objavil v sebe aj maliarsky talent. Jeho ilustračné prvotiny mali veľký úspech na berlínskom bienále v roku 1995.

Komentuje i vtipne glosuje pre rôzne televízie. Nemci radi spomínajú na jeho vystúpenie v ARD. Na otázku, prečo bol v Mexiku po rekorde taký rozrušený, odpovedal: "Viete, bol som asi hodinu vo vzduchu. Bál som sa, že sa nevrátim na zem."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»To nie je možné, všetci sa zbláznili, čudoval sa. Ako sa zrodila legenda