Rozhovor s Patrikom Vrbovským
Boxu sa venujete už tri roky. Čím si vás získal?
„Som bývalý tanečník a môj život do 21 rokov bol o pohybe. Bol to breakdance, akrobatika. Všetko, čo som robil, sa týkalo pohybu.
Potom som sa začal venovať repovej kariére a okolo roku 2015 som mal pocit, že som dokázal všetko, ale stále mi niečo chýbalo. Akoby môj život nebol naplnený.
Išiel som vtedy do Thajska s tým, že si dám takú očistu. Chcel som sa zdravo stravovať, športovať, znížiť hmotnosť a namotivovať sa. Veľmi ma vtedy chytil thajský box.Pripomenulo mi to tanec. Keď som sa potom vrátil na Slovensko, dohodol som si tréning s Attilom Véghom (bojovník MMA - pozn.red.).
Prišiel boxerský sparing a bol tam jeden chalanisko, ktorý mi vravel - buď na nohách, buď na špičkách a takto to vytoč. A veľmi rýchlo mi to išlo. Mal som pocit, akoby ma niekto učil choreografiu. Box ma vtedy tak zasiahol, že odvtedy ho robím aktívne.“
V rámci hudby máte veľmi úspešnú kariéru. V boxe však len začínate.
„Počkajte, ale box neberiem ako kariéru. Začal som sa mu venovať, pretože ma bavilo trénovať s ľuďmi, ako je Attila Végh, Miro Štrbák a ďalší. Chodiť s nimi na sústredenia, aj keď som nemusel. Proste ma to bavilo.
Priamo na zápas som sa nikdy nepripravoval. Ale čím ďalej trénujete s takýmito ľuďmi, tým viac sa zlepšujete. Po roku som dosahoval celkom dobré výsledky. Po dvoch rokoch ani nehovoriac. A stále sa objavovala otázka: Kedy dáš zápas? Ja som na to hovoril: Načo? Nepotrebujem to.
Prišlo to až do momentu, že to bolo na spadnutie. A hovoril som si - dobre, dám zápas, ale buď ho zorganizujem sám, alebo chcem, aby to bolo niečo veľké.
Išiel som za Petrom Karešom (promotér a spolumajiteľ XFN - pozn.red.). On mi ponúkol nejakého neznámeho boxera. Na to som mu povedal: Nie. Dajme to s Marpom. A teraz som tu.“
Priznali ste, že do súboja proti Marpovi idete ako outsider. Máte pred zápasom rešpekt?