Historia magistra vitae

Sportnet|22. jan 2002 o 11:52

Pre lepšie uvedomenie si zmyslu antických hier, je dôležité si uvedomiť, že samotné slovo "šport" starovek nepoznal. Šlo o formu spoločenskej udalosti, ktorej obsahom boli i preteky s prvkami súčasného ponímania športu, s jednotlivými športovými disciplín

ami.

K prvým poznatkom o olympijských hrách prispeli preklady antických diel Pindara a Pausiniása. Napriek tomu až v roku 1732 vyšla v Groningene (Holandsko) prvá kniha venovaná histórii antických olympijských hier Olympia. Olympijské hry Grékov . Jej autorom bol profesor teológie Theodorus Anbonides. O tridsať rokov neskôr, v roku 1763, Johann Joachim Winckelmann, považovaný za otca modernej archeológie, viedol práce na vykopávkach v oblasti starovekej Olympie v Grécku. Jeho predčasná smrť (8. júla 1768 bol zavraždený pri lúpežnom prepadnutí v Terste)sľubne sa ukazujúci výskum prerušila. Po ňom do údolia Elis prišiel Angličan Richard Chandler, ktorému sa pomocou náhody podarilo objaviť časť ruín bájnej Olympie, opísať polohu Diovho chrámu, ako i štadióna. V roku 1787 francúzsky diplomat a archeológ Sebastian Fauvel načrtol prvý topografický plán Olympie, v roku 1813 lord Stanhope nakreslil topografický plán štadióna a v roku 1829 architekt Blouet a sochár Paul Dubois odkryli zvyšné časti Diovho chrámu spájaného s kultovou sochou boha Dia, považovanou za jeden zo siedmich divov sveta. Za najvýznamnejšiu z výprav, ktorých úlohou bolo Olympie, je považovaná expedícia, ktorú viedol nemecký vedec profesor Ernst Curtius a architekt Frierdrich Adler. Nehostinná krajina posiata močiarmi s oblakmi dotieravého hmyzu, posiata trávou a krami, z ktorej vyčnievali trosky posvätných miest staroveku, to bol obraz, ktorý sa naskytol Curtiusovi po jeho príchode pod Kronov pahorok. S vykopávkami Curtius začal v októbri 1875. Systematická práca, ktorá neraz súvisela s odstránením i 6 m nánosov zeminy, priniesla významné objavy už koncom spomínaného roka. Úspešné účinkovanie výprava zakončila 20. marca 1881.

Výsledkom jej činnosti bolo odkrytie všetkých základných objektov v Olympii, chrámov, verejných budov, ubytovní, ale i množstva plastík či bronzových dosiek zachytávajúcich významné dejinné udalosti. Výprava odkryla aj tunelový vchod na štadión a jeho základné priestory, kde prebiehali športové zápolenia. Bohatý nálezový materiál umožnil rekonštruovať pohľad na dianie a život v Olympii.

Pri opise hier v Olympii treba zdôrazniť, že v starovekom Grécku existoval celý rad hier spojených s nábožensko-kultovými oslavami. K najvýznamnejším patrili pýtijské hry v Delfách, zasvätené bohyni Hére, v Nemei hry nemejské, zasvätené Diovi, alebo istmické hry v Korinte, zasvätené bohovi mora Poseidonovi. Najväčšiu slávu však mali hry v Olympii. Konali sa každé štyri roky, zasvätené boli najvyššiemu bohovi v gréckej mytológii - Diovi. O presnom dátume vzniku hier sa nám správy nezachovali a ich samotný vznik je spájaný s množstvom bájí a legiend. Prvým známym antickým víťazom olympijských hier je Koroibos z Élidy, ktorý zvíťazil v behu na 1 štadión v roku 776 pred n. l. Preto za prvé datované hry sa považujú práve tieto olympijské hry.

Olympijské hry sa konali vždy v lete, preto vždy koncom jari boli vyslaní poslovia po celom antickom svete, aby pozvali každý mestský štát na hry, ktoré slúžia na počesť Dia. Mestské štáty vyslali svoje zástupcov, medzi ktorými boli zvlášť aj muži zdatní v športových disciplínach. Samotných súťaží sa smeli zúčastniť len ctihodní muži s významný pôvodom.

Hry spočiatku trvali jeden deň, avšak postupne pribúdali disciplíny, teda hry sa v roku 472 pred Kristom predĺžili na päťdňové oslavy. V poradí športových disciplín sú určité nejasnosti, avšak prvý deň bol vždy venovaný obeti bohovi Diovi. Podľa dostupných zdrojov boli na druhý deň hier usporiadané na štadióne - vtedy najobľúbenejšie - bežecké preteky. Počas ďalších dní prebehli zápasnícke, boxérske súťaže a pancratium (kombinácia zápasenia a boxu). V zápasení bolo cieľom hodiť súpera trikrát na zem. Boxovanie sa však stalo oveľa brutálnejšou disciplínou: spočiatku si zápasníci omotávali látku medzi prstami, aby tlmili svoje údery do súpera, neskôr však používali na ochranu svojich pästí tvrdú kožu v kombinácii s kovom. V pancratium zápas pokračoval dovtedy, kým jeden zo súperov nepriznal svoju porážku.

Jazdenie na koňoch patrilo tiež k veľmi obľúbeným disciplínam. Každý jazdil na vlastnom koni, a išlo vlastne o preteky na určenú vzdialenosť. Po týchto dostihoch sa konal vždy päťboj (pentathlon): šprint, skok do diaľky, hod oštepom, hod diskom a zápasenie. Žiaľ, nie sú známe presné pravidlá a metódy, ktorými určovali víťaza. Vieme len, že víťaz dostal olivový veniec, čím preslávil svoje mesto, z ktorého bol vyslaný. Často víťazov hier oslavovali svojou poéziou básnici, a žili zvyšok života na trovy mesta. Starogrécke olympijské hry boli z politických dôvodov zrušené v roku 394 rímskym cisárom Theodosiom I.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Historia magistra vitae