Majster sveta z Göteborgu podniká. Hokej mi vôbec nechýba, tvrdí

BANSKÁ BYSTRICA. Niekdajší reprezentačný brankár a gólman viacerých extraligových tímov Miroslav Šimonovič v uplynulých mesiacoch zmizol z hokejového diania.

Aktuálne 44-ročný Popradčan sa pripomenul fanúšikom vo víkendovom Súboji legiend v rámci podujatia Kaufland Winter Classic Games 2019 v Banskej Bystrici, kde dlho odolával zakončeniam najväčších hviezd slovenského hokeja na čele s Miroslavom Šatanom a vydarenými zákrokmi zatienil Jána Lašáka s Rastislavom Staňom v zostave súpera.

V záverečnej tretine však nezabránil prehre Kaufland tímu.

Mal sa striedať s Lacom

"Mal som toho dosť, pretože som mal výstroj požičanú od troch rôznych chlapcov. Ja už doma nemám nič. V poslednej tretine to aj tak vyzeralo, keď som odišiel kondične," prezradil po sobotňajšej konfrontácii legiend Šimonovič, ktorý si ponechal už iba tradičnú "haškovskú" prilbu.

Majster sveta z Göteborgu, účastník troch svetových šampionátov a olympiády v Nagane mal na banskobystrickom ľade sťaženú pozíciu.

Pôvodne sa mal v bránke striedať s Jánom Lacom, ale ten pre chorobu nepricestoval, a tak musel odchytať kompletných tridsať minút.

"Jano Laco mi telefonoval, že ochorel a keďže mi požičal rukavice, tak nemohol prísť," vysvetľoval s úsmevom.

Handzuš chcel vyhrať silou-mocou

Duel medzi slovenskými hokejovými osobnosťami mal aj charitatívny podtón, pretože počet gólov víťazného mužstva určil výšku finančnej pomoci pre nadáciu Kvapka nádeje.

Niektorí hráči však nechceli prehrať ani v exhibičnom zápase.

"Víťazné typy ako Michal Handzuš chceli vyhrať silou-mocou, ale v poslednej tretine som ich už nepodržal. Chceli sme, aby padlo veľa gólov, pretože z každého zásahu smerovali peniaze pre deti," vysvetlil.

"My brankári sme z toho trochu nešťastní, ale keďže je to na dobrú vec, tak sa z toho tešíme," vyjadril sa najlepší slovenský brankár roka 1998, ktorý prezradil, že v šatni sa nepili iba iontové nápoje.

"Niektorí si dali pred zápasom aj niečo tuhšie, ale počas stretnutia sme si to už nedovolili," doplnil.

Chcel by trénovať deti

Posledný súťažný zápas v kariére odchytal Šimonovič v sezóne 2011/2012 ako hráč rodného Popradu. Odvtedy neabsolvoval plnú záťaž a dlhú hernú odmlku pocítil na vlastnom tele.

"Bolia ma nohy. Kĺby a triesla jednoducho pri takomto zaťažení bolia, ale mali sme radosť, že sme sa stretli. Najprv padol návrh, že by sme sa mohli striedať traja gólmani dookola v dvoch tímoch, ale nakoniec mi povedali, že si to mám 'vyžrať' do konca," pokračoval bývalý brankár Popradu, Košíc, Žiliny, Zvolena a Banskej Bystrice.

Po ukončení aktívnej športovej činnosti si Šimonovič vyskúšal úlohu trénera brankárov. Na tejto pozícii pôsobil v ročníku 2015/2016 v Poprade a v predchádzajúcej sezóne bol súčasťou realizačného tímu v Liptovskom Mikuláši.

Momentálne sa však slovenský šampión z roku 1999 venuje podnikaniu.

"Hokej mi vôbec nechýba a chytanie, to v žiadnom prípade. Chcel by som trénovať deti, to by mi robilo radosť, ale obliekať sa do výstroja, to nie," dodal.