SME
Streda, 23. október, 2019 | Meniny má Alojzia

Sabovčík skočil v Kodani prvý štvoritý skok, pripisujú ho však inému

Na olympiáde nemal medailové ambície.

Ani v pokročilom veku Sabovčíkovi nechýba chuť a guráž  zakorčuľovať si ešte pred divákmi. Ani v pokročilom veku Sabovčíkovi nechýba chuť a guráž zakorčuľovať si ešte pred divákmi. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Pred tridsiatimi piatimi rokmi, 16. februára 1984, vybojoval rodák z Bratislavy Jozef Sabovčík na zimných olympijských hrách v Sarajeve bronzovú medailu.

Bol to pre Československo štvrtý a zároveň predposledný cenný olympijský kov z krasokorčuliarskych súťaží. Zbierku uzatvoril bronzový muž z Albertville v roku 1992 Petr Barna.

Dnes už päťdesiatpäťročný dvojnásobný majster Európy na olympiádu rád spomína.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Čas niektoré veci romantizuje a keď sa stretnem s niektorými súťažiacimi, je to veľmi milé. Teraz naposledy na majstrovstvách Európy v Minsku sme si krásne pospomínali s Brianom Orserom, ktorý v Sarajeve skončil predo mnou," vraví Sabovčík.

„Je to obrovské šťastie, keď sa zo súperov stanú po čase kamaráti a zostanú nimi aj po dlhých rokoch. Vtedy som naňho ani na zlatého Američana Scotta Hamiltona nemal. Vlastne som mal trochu nižšie ciele,“ vracia sa v spomienkach.

V roku 1983 bol na majstrovstvách sveta až piaty. Nemal teda na olympiáde medailové ambície.

„Umiestnením sa na stupňoch víťazov som prekvapil mnoho súperov, odborníkov a najmä sám seba. Napríklad nikdy predtým som neporazil Nemca Norberta Schramma, to sa mi podarilo až v Sarajeve,“ spomína na najväčší úspech svojej kariéry.

Prečítajte si tiež: Sabovčík: Dnes by som krasokorčuľovanie nemohol robiť Čítajte 

Olympijské hry v Sarajeve si Sabovčík bude, pochopiteľne, navždy spájať so ziskom cenného kovu. V očiach fanúšikov krasokorčuľovania to bol však predovšetkým moment, keď sa prepisovala história tohto športu.

Doslova šok vtedy spôsobili svojou bezchybnou jazdou britský tanečný pár Jayne Torvillová s Christopherom Deanom s legendárnym Bolerom.

„V hale každý očakával, že dostanú za umelecký dojem samé šestky. Čo sa nakoniec aj stalo. Bez debaty si to zaslúžili, aj keď vo voľnej jazde mali plno vecí, ktoré boli teoreticky za hranicami pravidiel. Tanec bol však fantastický, fanúšikovia v hale šaleli a nedalo sa teda urobiť nič iné, len ich oceniť známkou, ktorú pred nimi a ani po nich už žiaden krasokorčuliar či pár nedostal. Som rád, že som pri tom mohol byť. Bol to jedinečný zážitok.“

Zápis v knihe rekordov mu nechýba

Slovenský krasokorčuliar však tiež písal dejiny tohto športu. Po olympiáde v Sarajeve vybojoval hneď dvakrát titul majstra Európy a na šampionáte v Kodani v roku 1986 predviedol vo voľnej jazde ako prvý na svete štvoritý skok.

V tom čase vôbec nepremýšľal nad tým, že je vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch najlepším krasokorčuliarom Európy.

Do každej súťaže išiel predovšetkým s cieľom predviesť skvelý výkon.

Nebolo to vždy jednoduché, pred šampionátom v Kodani bol zranený a do formy sa dostával veľmi pomaly. Nakoniec sa mu podarilo titul z Götteborgu obhájiť a pomohol tomu aj štvoritý toeloop, ktorý predviedol vo voľnej jazde.

Bolo mu ľúto, že Medzinárodná korčuliarska federácia po zhliadnutí televíznych záberov niekoľko dní po šampionáte nepovažovala tento skok za čisto predvedený. Ale ťažkú hlavu si z toho dnes nerobí.

„Poviem to veľmi jednoducho. Celý svet si myslí, že prvý štvoritý skok skočil Sabovčík. Chodia za mnou bývalí krasokorčuliari a rozprávame sa v tom zmysle, že ja som ten originálny, ten prvý. Bolo by to pochopiteľne krásne, keby človek mohol mať svoje meno v Guinnesovej knihe rekordov, ale čo sa dá robiť. Na druhej strane je mi moja situácia príjemnejšia než situácia môjho kamaráta Kurta Browninga. On je síce v knihe rekordov, ale aj tak každý vraví, že to skočil niekto iný,“ okomentoval spor o prvenstvo v štvoritom skoku.

Okrem športu je dôležité aj umenie

Na jednom sa našťastie všetci odborníci zhodnú. Štvoritý skok a jeho zaraďovanie do programu znamenalo pre vývoj krasokorčuľovania obrovský krok. Podobne ako niekoľko rokov predtým trojitý axel.

Podľa slovenskej legendy boli osemdesiate roky minulého storočia pre rozvoj krasokorčuľovania veľmi dôležité.

„Pamätám si, že na majstrovstvách sveta v roku 1981 azda ešte nikto neskákal trojitého axla. O rok neskôr som ho skákal len ja a Brian Orser. A o dva-tri roky neskôr ho už skákali všetci najlepší. Podobné to bolo aj so štvoritými skokmi," tvrdí.

„Vtedy akoby sa otvorila brána nových možností. Svet videl, že krasokorčuľovanie nekončí trojitými skokmi. V súčasnosti už máme dva štvorité skoky a s nimi celú plejádu kombinácií. To je skvelé, na druhej strane však tvrdím, že sa musí nájsť v tomto smere určitá rovnováha, aby športová stránka nezničila stránku umeleckú. Aby sme stále mohli hovoriť o krasokorčuľovaní. Nie iba o súťaži v počte náročných skokov. Súčasné pravidlá na to myslia a šancu majú aj krasokorčuliari, ktorí nie sú až tak technicky vyspelí, ale sú zameraní na kvalitu.“

Súčasná generácia sa bez štvoritých skokov skrátka nezaobíde. Tí najlepší už zvládajú dva či tri druhy a skáču ich v rôznych kombináciách.

Rozlúči sa doma, sľubuje šou

Sabovčík sa venuje trénerstvu, spolupracuje napríklad s českou krasokorčuliarkou Eliškou Březinovou, desiatou na šampionáte v Minsku.

„Eliška je už vyspelá krasokorčuliarka, ja jej do určitej miery môžem pomôcť s technikou, ale tú má v zásade dobrú. Snažím sa jej ale pomáhať predovšetkým psychicky. Aby si verila a vedela, že do elity patrí. Robím jej tréningový rozvrh, aby sa v podstate dokázala pripraviť na vrcholné preteky. Na majstrovstvách Európy sa nám to podarilo, takže si myslím, že nám to zatiaľ funguje.“

Ani v pokročilom veku Sabovčíkovi nechýba chuť a guráž zakorčuľovať si ešte pred divákmi. V novembri tohto roka sa predstaví aj s ďalšími hviezdami na šou Fire on Ice v Bratislave.

„Získali sme výborného choreografa Iliu Averbucha, ktorý do tímu doplnil Tomáša Vernera, Alexeja Jagudina, Totmianinu-Marinina, no a keď svoju účasť potvrdil Javier Fernandez, už som o ničom nepochyboval. Navyše, tlak sa zmenší, lebo to nebude len moja rozlúčka, ale tak trochu aj jeho, nakoľko po majstrovstvách Európy ukončil aktívnu kariéru.“

Najčítanejšie na SME Šport

Inzercia - Tlačové správy

  1. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  2. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  3. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. Grafickí dizajnéri ukázali, ako možno zmeniť charakter miesta
  2. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  3. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  6. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  7. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  8. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  9. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  10. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 891
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 12 631
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 9 665
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 831
  5. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 8 442
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 220
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 5 772
  8. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 5 470
  9. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 5 454
  10. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 5 191