Kniha hokejistu Valábika je v predaji, prečítajte si zaujímavé pasáže

Boris Valábik (vľavo) a Marián Szűcs.
Boris Valábik (vľavo) a Marián Szűcs. (Autor: SITA)
Sportnet|3. máj 2019 o 00:00

Prečítajte si vybrané pasáže.

Obálka knihy Volali ma bitkár.
Obálka knihy Volali ma bitkár. (Autor: Jana Liška)

BRATISLAVA. "Bol som úprimný, autentický a otvorený úplne v každej téme. A musím povedať, že som to využil do maximálne možnej miery. Nič nebolo tabu," priznal Boris Valábik.

Autobiografia bývalého hokejistu a v súčasnosti experta RTVS je v predaji.

Kniha nesie názov Volali ma bitkár, vychádza vo vydavateľstve Lindeni.

Krst knihy Volali ma bitkár: fotogaléria

2.5.2019

Valábik na knihe niekoľko mesiacov pracoval s popredným hokejovým novinárom Mariánom Szűcsom, vedúcim športového spravodajstva denníka SME.

Spolu viedli dlhé a detailné rozhovory.

"Bolo ich asi tridsať. Vlastne by to mohlo byť v príručke o tom, aké príjemné je napísať knihu. Väčšina tých debát prebehla počas slnečných rán minulého leta na terase Borisovho domu," opísal Szűcs.

Vyberáme z knihy Volali ma bitkár

O hokeji

"Hokej je za všetkým, čo som. Všetky dôležité rozhodnutia v živote som spravil kvôli hokeju. Dokonca aj rozhodnutie ísť na policajnú školu, lebo som hľadal istotu. A možno ešte dlho bude moje rozhodnutia hokej ovplyvňovať.

Čo sa týka výchovy, považujem hokej za najtvrdší šport. Nemôže ho robiť hocikto. Len pri málo športoch je kabína taká drsná. Keď sa niekto povyšuje nad záujmy kolektívu, hneď si to odžerie. Kolektív mu dá facku a povie - buď zasa normálny."

O bitkách

"Každý, kto sa pobil, vie, aké to je. Akurát na ľade vás sledujú tisícky divákov a nikto sa pred nimi nechce strápniť. Bitka sa ide naplno. Technika je dôležitá hlavne pri obrane, lebo udierať vie každý, alebo sa to naučí.

Ide o to, aby ťa súper neudrel tvrdšie a viackrát ako ty jeho. Údery sú také silné, aké ti protivník dovolí. Ak by ti dovolil ho knokautovať, tak to spravíš. Aj to sa stáva.

Tie rany môžu byť fakt tvrdé. Kosti na hánke pravej ruky, ktorou som udieral, mám úplne zarovnané a otupené. Aj rany, ktoré rozdáš, bolia. Udieraš holou rukou. Aj do prilby, plexiskla či temena hlavy."

O peniazoch

"Do svojich 27 rokov som sa nepozrel na cenu ničoho, čo som si chcel kúpiť. Nemusel som. Nevedel som ani to, koľko mám na účte peňazí. Keby ma niekto okradol o 20-tisíc dolárov, ani si to nevšimnem. Peniaze som bral ako niečo, čo je a stále bude. Až prišlo zranenie v Piešťanoch.

Celá sezóna bola preč. Vtedy som už len bral. Na účet nepritekalo nič. Ostal som bez klubu aj bez príjmu. Osem mesiacov úplne bez koruny. Vtedy som si musel prvýkrát v kariére vybrať z úspor. Ten rok ma prefackal."

O ženách

"Keď sme vybehli do baru, točilo sa tam množstvo žien. A keď sa dozvedeli, že sú vonku hokejisti, volali si medzi sebou a prišli ďalšie. Chcel by som povedať, že šlo o fanúšičky hokeja, ale niektoré z nich ani nevedeli, čo hokej je.

Dal som sa do reči s jednou babou, ale o hokeji nepadlo ani slovo. Zobral som ju do hotela. Myslel som si, že ide po mne a nie po tom, že hrám hokej. Odskočil som si, a keď som sa vrátil, sedela za počítačom. Pozrel som sa, čo robí. Mala tam nahodené: „Boris Valábik plat.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»Slovensko»Kniha hokejistu Valábika je v predaji, prečítajte si zaujímavé pasáže