Z trávnika, ktorý bol mokrý od šampanského, odchádzal iba v ponožkách. Okolo pása mal omotaný belasý šál s logom Slovana.
„Fanúšikovia ma vyzuli, kopačky som jednému z nich daroval,“ vravel.
Trvalo niekoľko minút, kým sa dostal z obkľúčenia fanúšikov. RÓBERT VITTEK sa v ligovom zápase proti Seredi rozlúčil s vrcholovým futbalom.
V sezóne odohral iba pätnásť minút. Stačili mu na to, aby získal titul. Zdvihol pohár pre majstra Slovenska a dostal zlatú medailu.
Ako to vnímate?
Som asi prvý človek, ktorý v profesionálnej kariére vyhral titul za pätnásť minút. Teší ma to, aj keď si neprivlastňujem žiadne zásluhy. Chalani si to oddreli.
Andraž Šporar vyrovnal gólový rekord Róberta Semeníka, ale fanúšikovia oveľa hlasnejšie kričali vaše meno. Ako beriete, že ste ho zatienili?
Nemyslím, že by som mu niečo zobral. Andraž si isto zaslúži obdiv a rešpekt, ale je tu iba krátko. Ja som v Slovane vyrastal odmalička, aj preto veľa ľudí prišlo kvôli mne. Bolo to na ľuďoch, nie na mne.
Veľmi ste túžili ukončiť kariéru na novom Tehelnom poli. Aké to bolo?
Krásne. Vrátili sa mi spomienky na moje začiatky pred dvadsiatimi rokmi na starom Tehelnom poli. Ďakujem, že mi to vedenie Slovana umožnilo a prišlo s takýmto nápadom. Beriem to s veľkou pokorou. Nielen ja, ale aj celá Bratislava a slovanistická obec čakali na tento štadión. Hral som v mnohých krásnych arénach a môžem s čistým svedomím konštatovať, že tento má tiež svoje čaro.
Po viac ako roku ste naskočili do súťažného zápasu. Aké to bolo?