Talianska úroveň je inde. Na Slovensku to nerobíte na plný plyn

Marco Fenoglio so svojimi zverenkami.
Marco Fenoglio so svojimi zverenkami. (Autor: SITA)
Juraj Berzedi|21. aug 2019 o 16:47

Slovensko berie ako druhý domov.

Dosiahol významné úspechy v Taliansku, Nemecku i na Slovensku. Pred dvoma rokmi sa stal trénerom ženskej volejbalovej reprezentácie, s ktorou zažije vrchol na majstrovstvách Európy (začínajú sa v piatok). Slovenky odohrajú základnú skupinu v Bratislave.

„Rodiny, kamaráti i fanúšikovia majú veľké očakávania. Dôležité je, aby hráčky neboli pod tlakom,“ vraví taliansky tréner MARCO FENOGLIO.

V rozhovore sa dočítate:

  • Čo si myslí o tom, keď ľudia hovoria, že cudzinec by nemal byť reprezentačným trénerom?
  • Na čo po príchode na Slovensko kládol najväčší dôraz?
  • Prečo považuje Slovensko za svoj druhý domov?
  • Prečo je kapitánkou tímu 24-ročná Barbora Koseková?
  • Kde sa nachádza volejbal na Slovensku v porovnaní s Talianskom?
  • V čom sú najväčšie nedostatky v slovenskom volejbale?

Prvýkrát budete na majstrovstvách Európy v pozícii hlavného trénera. Čo to pre vás znamená?

V minulosti som bol asistentom na mužskom šampionáte, zúčastnil som sa veľkých turnajov s reprezentáciou Talianska, zažil som atmosféru Ligy majstrov i olympijských hier. Bolo to v pozícii asistenta trénera. Nemyslím si však, že je to veľký rozdiel. Výhoda je, že mám dosť skúseností, takže nebudem pod tlakom. Je to výborná príležitosť pre mňa a pre celý slovenský volejbal, aby ukázal svoju kvalitu.

V životopise máte množstvo trénerských úspechov. S čím budete spokojný po tomto európskom šampionáte?

Dúfam, že postúpime zo základnej skupiny. Bol by to historický výsledok pre slovenský ženský volejbal. Nebude to jednoduché, lebo naša základná skupina je veľmi silná. Celý tím je však pripravený, aby to zvládol. Môj tajný cieľ je, aby sme si v ďalšej fáze šampionátu zahrali proti Taliansku. To by bolo skvelé.

Ako to v Bratislave vyzerá pred ME vo volejbale: fotogaléria

21.8.2019

V rokoch 2009 až 2011 ste boli asistentom trénera Emanuela Zaniniho pri slovenskej mužskej reprezentácii. Ako si na to spomínate?

Bolo to už dávno. Nie som si istý, či sme prvý zápas hrali v Nitre, alebo v Púchove. Pamätám si, že po jednom alebo dvoch dňoch mi Manu (prezývka Emanuela Zaniniho - pozn. red.) povedal - možno tu neprežijeme ani týždeň, lebo je tu naozaj veľa práce a budeme musieť tvrdo makať. Potom sme sa stretli opäť a rozhodli sme sa, že urobíme maximum. Boli sme bojovníci a to, že sme ostali, bolo výborné rozhodnutie.

Aký vplyv mal Zanini na vašu trénerskú dráhu?

Začínal som ako kondičný tréner. Obaja sme milovali anatómiu a fyzickú prípravu. Naučil ma veľa. Odovzdávali sme si skúsenosti a názory. Tým sa začalo naše spojenie. Postupne sme začali pracovať v národnom tíme. Manu ma naučil veľa o fyzickej príprave, psychike, systéme i bojovnosti. Už spolupracujeme dvadsať rokov, sme dobrí priatelia.

Aké najväčšie kultúrne odlišnosti sú medzi Talianskom a Slovenskom?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Volejbal»Talianska úroveň je inde. Na Slovensku to nerobíte na plný plyn