Slováci nikdy tak vysoko neboli. Ale cítili sa, akoby boli poslední

Slovenskí hokejisti sa tešia z výhry v zápase olympijského hokejového turnaja Švédsko - Slovensko.
Slovenskí hokejisti sa tešia z výhry v zápase olympijského hokejového turnaja Švédsko - Slovensko. (Autor: SITA)
Marián Szűcs|24. feb 2020 o 18:15

V závere turnaja mali smolu.

Seriál Hokej extra

Hokej má v sebe zvláštnu moc. Je to hra emócií, rýchlych nôh, šikovných rúk a bystrej hlavy. Slovensko ho miluje. Pre pandémiu koronavírusu prišli športoví fanúšikovia aj o majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku.

Aspoň ako malú kompenzáciu ponúkame (nielen) pre hokejových fajnšmekrov výber z najlepších hokejových príbehov, rozhovorov či analýz, ktoré sa objavili na sport.sme.sk za posledných 15 mesiacov. A k tomu aj zaujímavý hokejový kvíz, aby ste si otestovali vedomosti.

Každý deň od 8. do 24. mája, čo bol termín MS v hokeji, si môžete prečítať jeden text pod hlavičkou Hokej extra a vylúštiť jeden kvíz. Štatistické údaje v texte nie sú aktualizované, zodpovedajú termínu, kedy bol pôvodne uverejnený.

VANCOUVER, BRATISLAVA. Tešil sa, že aspoň na pár dní z Edmontonu vypadne. Nikdy tam nechcel ísť. Keď ho tam však Los Angeles vymenilo, nemal na výber.

Ľubomír Višňovský sa musel sťahovať na jednu z najmenej obľúbených adries v NHL. Nekonečná zima a k tomu tím, ktorý stále prehrával.

Keď hral vo februári 2010 Edmonton doma proti Anaheimu, nevedel sa dočkať konca zápasu.

„Všetko som si naplánoval tak, aby nebolo predĺženie. O ôsmej sa skončil zápas a o desiatej som už letel. Bolo to natesno, ale podarilo sa,“ uškŕňal sa Višňovský, keď vystúpil z lietadla na letisku vo Vancouvri.

Stretnutia so Selännem

V tom zápase dal dva góly. „Jeden normálny a druhý do vlastnej bránky. Ale bolo to jedno, prehrali sme 3:7, hrali sme úplne zle. Klasika pre Edmonton. Ale nehovorme o Edmontone, bavme sa o niečom príjemnejšom,“ mávol rukou.

O čom? Predsa o olympiáde. Slovenskú reprezentáciu čakal už o pár hodín prvý zápas na hviezdne obsadenom olympijskom turnaji.

Višňovský letel do Vancouvru spolu s ďalšími hokejistami Edmontonu a Anaheimu, ktorí mali hrať na olympiáde. V lietadle sedel vedľa fínskeho útočníka Teemu Selänneho, hviezdy Anaheimu.

„Máme pár spoločných koníčkov. Rozprávali sme sa hlavne o autách – on ich má asi tridsať, vo Fínsku jazdí aj rely,“ opisoval slovenský obranca.

Slovensko na ZOH 2010: Najlepšie momentky: fotogaléria

24.2.2020

To ešte netušil, že na Selänneho narazí vo Vancouvri ešte raz. V poslednom zápase Slovákov na turnaji. Netušil, že to bude jedna z najhorších chvíľ, aké mu kedy hokej priniesol.

A netušil ani to, že dva dni po olympiáde ho Edmonton vymení práve do Anaheimu a Selänne mu v kabíne bude ukazovať bronzovú medailu.

Medailu, ktorú tak veľmi chcel získať on. Medailu, ku ktorej bol tak blízko, že ju už videl na svojom krku.

„Je to najväčšie sklamanie v mojej kariére. Nikdy to neprebolí,“ hovorí Višňovský aj po rokoch.

Môžu ešte mať šancu?

Vo Vancouvri odohrali slovenskí hokejisti jeden z najpamätnejších turnajov v ére samostatnosti.

Takto pred desiatimi rokmi si ľudia na Slovensku pre prenosy z Kanady nastavovali ráno budíky, školáci namiesto prvých vyučovacích hodín sledovali v telocvičniach hokej a cez deň potom všetci rozprávali o kúskoch Demitru, Hossu či Gáboríka.

Len sme kričali, hučali, nadávali si. Bolo to také pekné. Dostali sme sa tam, kam možno nikto neveril, že sa dostaneme. Veď nám hovorili, že na olympiádu idú starci na chmeli.


Ľubomír Višňovský

Popravde, pred turnajom málokto veril, že by veteráni zlatej generácie mohli vo Vancouvri bojovať o medailu.

Skvelú šancu premárnili v Turíne 2006. Tam nastúpili prvý raz na olympiáde v najsilnejšom zložení. Hráči zlatej generácie boli v najlepších rokoch, na vrchole síl.

Zbierali úspechy na majstrovstvách sveta a chceli sa predviesť aj na olympiáde. Turín mal byť ich turnajom. V základnej skupine vyhrali všetky zápasy, zdolali Rusov, Američanov aj Švédov. Vo štvrťfinále ich však zastavili Česi.

Zdalo sa, že sen o olympijskej medaile je pre nich už nedosiahnuteľný. Že takú šancu už nedostanú. Vo Vancouvri mali o štyri roky viac, viacerí sa už z najvyššej kategórie hokeja vytrácali, iných trápili zranenia.

Môžu vôbec ešte myslieť na niečo také, ako je olympijská medaila? Majú ešte na to?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»Reprezentácie»Slováci nikdy tak vysoko neboli. Ale cítili sa, akoby boli poslední