Filc: Slovenský hokej je fenoménom

Sportnet|30. jan 2002 o 09:11

V súčasnosti hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, v minulosti brankár bratislavského Slovana, tréner slovenských juniorov na MSJ v Kanade v roku 1999, kde sme získali historicky prvé medaily, tréner strieborného tímu z Petrohradu 2000 .


FOTO - JÁN SÚKUP



V súčasnosti hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, v minulosti brankár bratislavského Slovana, tréner slovenských juniorov na MSJ v Kanade v roku 1999, kde sme získali historicky prvé medaily, tréner strieborného mužstva z Petrohradu 2000.. JÁN FILC ponúka viac námetov na rozhovor nielen pred Zimnými olympijskými hrami v Salt Lake City.

Čím si vysvetľujete fakt, že slovenským hokejistom a hokeju sa nadštandardne darí v porovnaní s inými športami, ale aj spoločnosťou?

"Namieste je protiotázka, čo to znamená, že sa hokeju darí. O tom, že slovenský hokej ako fenomén na športovom poli niečo znamená, svedčia úspechy našich hráčov v NHL a juniorskych reprezentácií do 18 a 20 rokov, alebo striebro seniorskej reprezentácie z Petrohradu. Patríme ako hokejová krajina medzi tých sedem-osem najlepších hokejových krajín na svete..."

Sme vo svetovej špičke - to je dosť jednoznačné kritérium a pre slovenský šport nie práve typické.

"Sme v nej pomerne dlhodobo. Odvíja sa to zrejme od istej hokejovej tradície, ktorá je založená na prístupe ľudí k nemu, rodičov, trénerov, všetkých okolo hlavne u mládeže. Aj v minulosti boli vytvárané dobré podmienky, dnes sa však zhoršujú a istý ústup z pozícií je vidieť a cítiť - najmä z hľadiska podielu našich mladších hráčov na absolútnej svetovej špičke. S tým musíme rýchlo niečo robiť, lebo nám svet trochu uniká."

Hokej sa aj vzhľadom na náklady, aké si vyžaduje, či už ide o výstroj, korčule, hokejky, stáva čoraz viac športom pre solventnejšie vrstvy. Necítite v tom isté nebezpečenstvo?

"Otázka tak nestojí, či ho pociťujeme, to nebezpečenstvo tu je, aj s istými negatívnymi dopadmi. Jednak v oblasti masovej základne, lebo sa hokej pre vysoké vstupné náklady stáva naozaj nedostupným pre určitú skupinu obyvateľstva. Náklady na činnosť sú neúmerne vysoké aj pre kluby, aj pre rodičov, bez ktorých kluby nie sú schopné tie náklady finančne utiahnuť. Iste, nie je to všade rovnaké, v niektorých mestách alebo kluboch rodič platí za dieťa mesačne viac ako 2000 korún, niekde možno 200 korún. Súvisí to s tým, aké postavenie v rámci mesta hokej má a akú podporu dostáva. Druhým nebezpečenstvom, ktoré sa odvíja od peňazí, je preferovanie detí z lepšie situovaných rodín, ktorých rodičia vedia ovplyvniť aj tú stránku, ktorá by sa financiami ovplyvňovať nemala. A potom dochádza k anomáliám, že pohybovo nadanejšie dieťa zostáva na okraji záujmu na úkor dieťaťa, ktoré má finančné zázemie lepšie. To všetko vytvára systém, ktorý nie je postavený na celkom zdravých základoch."

Čo sa s tým dá robiť?

"Snažíme sa to trošku eliminovať - jednak systémovými opatreniami zo zväzu, ktoré smerujú k tomu, aby kluby, ktoré sa zaoberajú športovou prípravou mládeže a sú dobré a majú profesionálnu trénerskú základňu a dokážu vytvárať podmienky, dostávali prostredníctvom zväzu ľadového hokeja aj zo štátnej kasy určitú finančnú podporu, ktorá by znemožnila alebo znížila vplyv iných peňazí. Týmto problémom sme sa už v minulosti zaoberali aj s hráčmi z NHL a prišli sme na myšlienku založiť nadáciu pre deti zo sociálne odkázaných vrstiev, ktorá uzrela svetlo sveta v týchto dňoch. Jej úlohou je limitovať negatívny vplyv ekonomickej nerovnováhy v hokeji."

Myslíte si, že taká krajina ako Slovensko, s jeho veľkosťou, ekonomickými podmienkami môže podporovať všetky športy? Alebo by si mala vybrať niekoľko odvetví, kde by mohla byť pomoc štátu cielená a väčšia?

"Toto by malo byť dôsledkom prirodzeného výberového procesu. Pretože spoločnosť by si mala vyberať tie veci, ktoré sú pre ňu zaujímavé a ktoré si môže dovoliť. My máme trochu nábeh na megalomanstvo, lebo určite nie sme schopní na profesionálnej úrovni udržať všetky druhy športu a všetky ligy, ktoré nie sú zaujímavé pre divákov a potom ani pre sponzorov. Často sa čudujem, ako vôbec u nás funguje aj hokej aj futbal pri tom menšom záujme divákov, ako sme ich schopní utiahnuť zo sponzorských peňazí. Ako manažér alebo riaditeľ firmy by som dal peniaze v oblasti reklamy a propagácie výrobkov alebo mojej činnosti len tam, kde jestvujú pozitívne momenty z hľadiska výkonov, záujmu divákov a podobne. Toto sa v blízkej budúcnosti bude musieť nejakým spôsobom vykryštalizovať - zrejme aj podľa toho, ako sa bude kryštalizovať ekonomické portfólio spoločnosti do tretieho sektora."

V minulosti sa veľa hovorilo o sovietskej, kanadskej, československej hokejovej škole. Dnes to vyzerá tak, akoby sa hral vrcholový hokej iba v NHL a zvyšok sveta bol jeho farmou. Nie je táto koncentrácia všetkého najlepšieho do NHL na škodu vývoja hokeja?

"Určite je. Myslím si, že všade, kde sa skoncentrujú všetky podmienky a aj kvalita, či už hráčska alebo manažérska, do jedného celku, aj keď takého veľkého ako NHL, je to na škodu pre zvyšok sveta. Dôkazom toho je neschopnosť uviesť do života nejakú európsku hokejovú ligu, ktorá by mohla mať parametre alebo byť zrkadlovým odrazom NHL v Európe. Úbytok najkvalitnejších hráčov z Európy je taký veľký, že vytvára akýsi uzavretý kruh - potom neprídu ani diváci, ani televízne spoločnosti, ani reklamné spoločnosti, a táto nerovnováha sa prenáša v prospech zámorského hokeja."

Tých najlepších zrejme nemôžu v Európe porovnateľne zaplatiť.

"Verím tomu, že postupne sa mnohí hráči budú snažiť vrátiť do Európy, pretože už sa ukazujú kluby s takou ekonomickou základňou, ktorá by im pomohla niektorých jednotlivcov získať. Otázkou však je, či tie ligy budú schopné vytvoriť jednu súťaž, ktorá by bola taká zaujímavá pre televízne spoločnosti a pre nadnárodných sponzorov ako NHL. Lebo, povedzme si úprimne, je fínska liga zaujímavá pre nejakého nadnárodného sponzora?"

Jestvuje niečo také ako slovenská hokejová škola? Povrchný pohľad diváka môže hovoriť o skvelom útoku, občas rozpačitej obrane, slabých nervoch, hľadaní spoľahlivého brankára a ešte o českom komplexe. Predpokladám, že váš pohľad je komplexnejší.

"Určite súvisí aj s týmto spomínaným pohľadom. Aj napriek tomu, že som tréner a pedagóg v oblasti hokeja, som aj jeho divák a priaznivec, čiže pozerám sa na veci aj takýmto zjednodušujúcim pohľadom. Slovenská hokejová škola ako taká však samostatne nikdy neexistovala a bola súčasťou veľmi dobrej československej hokejovej metodiky, ktorá mala veľmi pozitívny dopad na technickú úroveň hráčov a schopnosti improvizácie a vnášanie momentov prekvapenia do hry... V tom vynikali bývalí vynikajúci českí a slovenskí hokejisti, ako Jožko Golonka a podobne. Dnes je situácia trošku iná. Svet sa naozaj globalizuje a pod vplyvom konfrontácií hráčov na úrovni NHL alebo na úrovni reprezentácií na olympiáde či majstrovstvách sveta a podobne, sa čoraz viac začínajú objavovať určité prvky, ktoré sú pre svetový hokej spoločné a uplatňujú sa aj na úkor tých národných prvkov. Pociťujeme to už aj na juniorskej úrovni, lebo dnes nemôžeme - ak si vezmeme napríklad finále majstrovstiev sveta dvadsaťročných - jednoznačne povedať, že Kanaďania hrali kanadským štýlom a Rusi sovietskym. Vôbec nie, tie prvky sa prelínali a Rusi uspeli práve preto, že boli v technickej virtuóznosti na vyššej úrovni. Takže dokázali Kanaďanov poraziť, ale bola to možno otázka toho dňa, na druhý deň by to možno dopadlo inak. Ak sa vrátime k momentu uplatňovania predností, pre nás Slovákov je typická aktivita, tvorivosť, hľadanie riešení a podobne, čo súvisí s tou ofenzívou."

Trochu čudne to znie pri pohľade na iné slovenské reálie.

"Dokazuje to hlavne prax. Možno by to chcelo aj iné sféry ľudského života priblížiť k hrám a viac by sa prejavila táto naša prednosť. V defenzíve je to inak - tam ide skôr o otázky zodpovednosti, dôslednosti, čo nám nie je také blízke. Zrejme nás sudičky pri rozdeľovaní týchto vlastností medzi jednotlivé národy trošku obišli. A veľmi zjavne sa to objavuje na poste brankára. Aj keď by som povedal, že dnes nemôžeme hovoriť o výbere, lebo naše výberové portfólio je veľmi úzke, alebo skôr mladé. My môžeme len na tom pracovať. Už osem rokov sa spolu s Marcelom Sakáčom a Rudom Jurčenkom venujeme mladším brankárskym generáciám a výsledky sa už dnes ukazujú - Jano Lašák, Robert Filc, Rasťo Staňa, Hamerlik, Budaj, Chovan. Títo všetci brankári prešli našou školou od 11-12 rokov každoročne. Niečo sa na nich nalepilo, niečo sme zrejme zasiali. Postupne sa vyvíjajú a ja verím, že sa budú vedieť rozvinúť až do podoby špičkových brankárov v NHL."

Spomínali ste sudičky - kompenzujete ich "dary" tým, že hlavný reprezentačný tréner je bývalý brankár a jeho asistent bývalý obranca?

"Je to určite paradox, ale nemyslím si, že toto boli výberové kritériá výkonného výboru, skôr je to zhoda okolností. V každom prípade je určitou výhodou pre mňa ako pre trénera, že som dlhé roky pôsobil v bráne. Jednak z hľadiska poznania špecifík tohto postu, ale aj analýza našej obrannej alebo útočnej súperovej hry vychádza trošku z tohto postu. Keď to potom konzultujem s Ernestom Bokrošom, ktorý sa na hokej pozerá z pozície bývalého defenzívneho hráča, tak sa potom dosť často zhodneme.

Prečo ste vlastne chytali? Dali vás do brány, alebo vás to v nej bavilo?

"Vždy to tak býva, že človek sa dostane do určitej situácie, alebo okolnosti tomu nejako prispejú. V partii môjho nebohého brata som bol mladší a oni sa ma potrebovali pri každom športovom zápolení zbaviť, tak ma poslali do brány, či už sme hrali futbal alebo hokej. Basketbal sme nehrávali - asi preto, že tam ma do brány nemohli dať."

Často sa tvrdí, že vrcholový šport je predovšetkým o peniazoch - ale spomeňme si napríklad na vydeseného vylúčeného Beckhama v zápase s Argentínou, na slzy Gretzkého na olympiáde v Nagane... Nie je to od istej úrovne zasa najmä o motivácii byť najlepším?

"Malo by to tak byť, často tomu aj tak je, hoci si musíme byť vedomí, že tie veľké peniaze sú vždy niekde v pozadí. Voči tým veľkým peniazom v športe som dosť skeptický. Myslím si, že to nie je dobré, že smer profesionálneho športu vo všeobecnosti je chybný, lebo prenáša do športu veci, ktoré nie sú preň prirodzené. A povedzme si úprimne - je pre hráča motivujúce to, či zarobí 14 miliónov dolárov alebo 1,4 milióna? Lebo už 1,4 milióna je strašne veľa. Myslím si, že ten veľký rozdiel - tých 90 percent - celkom nenapĺňa motivačný obsah športového výkonu. A toto je pre mňa dosť nepochopiteľné, lebo sú to zbytočne veľké peniaze a čo je najhoršie, potom niekde chýbajú. Chýbajú tam, kde by mohli prispieť ku kvalite celého športového prostredia, ku príprave mládeže, kde hlavne my, v ekonomicky zaostávajúcich krajinách, máme veľký problém zachytiť mládež, ktorá by sa mohla venovať športu, hokeju, alebo čomukoľvek, čo je zdravé pre jednotlivca a aj prospešné pre vývoj spoločnosti. Zachytiť ich predtým, ako padnú na ulicu, ako sa pustia do fajčenia, do zbojstiev a do drog, lebo toto je jedna z vážnych úloh, ktorú šport - okrem špičkového zamerania - má."

Na druhej strane sú tie financie obrovskou motiváciou pre mladých zo sociálne slabších vrstiev, príkladom môže byť napríklad americký basketbal. Šport je aj cestou k sociálnej akceptovanosti a vyššiemu životnému štandardu.

"S tým súhlasím, ale sociálna akceptácia môže byť aj v tom finančnom cieli. Viac som však presvedčený o tom, že nikto z nás, čo žijeme v normálnom svete, si nevie predstaviť ročný príjem na úrovni milióna dolárov."

Olympiáda zrejme nebude zárobkovou činnosťou pre našich hokejistov. Čím ich motivujete? Asi pred dvoma rokmi Handzuš spomenul, aké bolo pre neho ako malého chlapca dôležité, že hviezdy NHL prišli hrať za Slovensko a teraz aj on cíti akúsi morálnu zaviazanosť voči deťom a krajine robiť to isté. Tí malí hokejisti, čo sa v nich vidia, to od nich čakajú.

"Toto je na športe dobré, že v určitých momentoch peniaze nehrajú vôbec žiadnu rolu. Myslím si, že všetkých hráčov na svete motivuje myšlienka olympiády a účasti na súboji najlepších športovcov na svete a stretávania sa v úplne iných podmienkach. Je dobré, že to hráči, nielen naši, ale všetci prijali. Myslím si, že každý z našich hráčov v NHL niekde v podvedomí ostáva Slovákom a každým momentom bytia si uvedomuje, že bez toho, aby tu vyrástol ako človek a ako hokejista, by ťažko dosiahol dnešné postavenie. Určitým spôsobom je ich účasť na týchto akciách akýmsi splácaním nejakého vnútorného záväzku voči spoločnosti, hokeju a ľuďom okolo. A pokiaľ to takto je, pokiaľ fungujú tieto väzby a ľudské vlastnosti, na ktorých môžeme stavať, tak je to dobré."

Necítite nejaké možnosti napätia medzi hráčmi, ktorí budú hrať v kvalifikačných zápasoch, a tými, ktorí prídu po postupe do ďalších bojov?

"To je obrovsky ťažká téma. My sme si toho vedomí od samého začiatku. Samozrejme, že bola možná aj taká alternatíva, že by sme nebrali vôbec nikoho z Ameriky, alebo po prvej časti len zopár hráčov z NHL. Pýtam sa, splnili by sme to poslanie, ktoré šport v sebe má, t.j. umožniť v tom momente našim najlepším, aby sa stretli s najlepšími súpermi? Už vlani v lete, keď sme si spravili jasnú koncepciu, ako sa budeme usilovať o účasť v závere turnaja, sme hovorili na túto tému s hráčmi z Európy otvorene. V podstate sme vyšli z jedného základného zistenia, že účasť na olympiáde je niečo, pre čo sa každý hráč snaží urobiť maximum. Súčasťou tohto vedomia hráča musí byť aj schopnosť posúdenia výkonnosti. Asi objektívnym posúdením výkonnosti je aj to, či hráč má alebo nemá zmluvu v NHL, či má alebo nemá do nej namierené, či má v nej miesto. Nevylučujem že na dvoch-troch-štyroch postoch v hlavnom turnaji, keď sa tam dostaneme, sa objavia alebo udržia aj hráči z Európy a nepôjdu tam hráči z NHL, ale to bude zrejme aj dôsledkom našich zistení počas prvej fázy turnaja."

Čiže prvá fáza môže byť pre hráčov aj motiváciou, aby sa v tíme udržali?

"Áno, môže. Ale nechcel by som sa dostať do polohy, že sľubujeme nejaké chiméry, alebo niečo podobné. Toto nie je prísľub, je to možné východisko. Ale v zásade záverečná nominácia povedzme medzi 17. a 20. hráčom bude zrejme ovplyvnená výkonnosťou hráčov v prvej fáze turnaja. Veľmi sa modlím za to, aby sme mali tú možnosť ten problém riešiť."

V prípade, že by ste získali medaily, dostali by ich všetci?

"Aj toto je problém, ktorý budeme riešiť presne v tom momente, keď vznikne, momentálne je to dosť vzdialená téma."

V každom tíme je dôležitý aj vzťah medzi hviezdami a tzv. nosičmi vody. Pred niekoľkými rokmi na to doplatili Česi, keď jednoducho nedokázali zladiť napríklad Jágra s Reichelom. Jestvuje taký problém aj v našom tíme?

"Verím, že nie, ešte som sa s tým nestretol a dúfam, že sa ani nestretnem. Ako poznám hráčov, ktorí pôsobia v NHL, sú v tomto smere veľmi normálni, ľudskí, obyčajní, a vedia veľmi dobre, že ani ich hviezda by sa nejagala tak veľmi na tom nebi nebyť ľudí, ktorí odrobia aj tú menej vďačnú prácu. Je veľmi dôležité, aby v mužstve mal každý svoju úlohu a vtedy ten tím môže dosiahnuť dobrý výkon a môže sa presadiť."

Do akej miery ste nezávislý pri príprave mužstva, pri nominácii, vyhľadávaní súperov. Máte právo veta?

"Výber súperov je veľmi ťažký. My sa musíme vždy rozhodnúť v konkrétnom čase, lebo vieme, aké problémy s termínovníkom a pri výbere súperov existujú. Pri nominácii je to jednoduchšie - mám právo veta, som za ňu zodpovedný. Napriek tomu, že predkladám návrhy nominácií na pripomienkovacie konanie alebo oponentúru trénersko-metodickej komisii a na výkonný výbor, ten návrh má určitú vážnosť a pripomienky sú odborného charakteru. V zásade nikto z nás trénerov by zrejme nikdy v živote neurobil nič proti kvalite svojho mužstva a zrejme by som ani ja nikdy nejaké pripomienky od kolegov nebral ako zasahovanie do mojich kompetencií, lebo asi sú postavené na nejakom zistení, reálnych informáciách. Musím povedať, že nejaké zasahovanie zvonku alebo tlaky alebo niečo podobné v týchto oblastiach nie je. Ak sú, tak najviac od médií, ktoré prenášajú náladu spomedzi ľudí a fanúšikovské pohľady, čo je normálne. Je to aj dobré, lebo to znamená, že robíme ten šport pre ľudí."

Čím je to, že sa už niekoľko rokov nedarí poraziť Čechov na vrcholových podujatiach?

"Je to jednoducho ich kvalitou. Veď si to zoberme aj z pohľadu minulosti, Česi mali vždy vyšší počet kvalitných hráčov v reprezentácii..."

Ale nedarí sa to ani Kanaďanom, ani Rusom.

"Momentálne sú Česi najlepší. To ukázali. Keby vyhrali iba raz, a so šťastím, to by bolo iné. Že im tá šťastena občas prihrá, to je fakt, ale šťastie sa prikloní na stranu toho, kto sa oň viac usiluje a kto pre to viac urobí. Česi pre to urobili veľmi veľa. Často počujeme otázku - kedy už konečne my porazíme Čechov? Odpoviem asi takto - Česi majú dnes na úrovni NHL päť brankárov, ktorí chytajú na vynikajúcej úrovni, my tam zatiaľ nemáme ani jedného. Asi si budeme musieť počkať, lebo sa hovorí, že brankár dnes na 70-80 percent rozhoduje o tom, ako sa skončí vyrovnaný duel. A keď hovoríme o vyrovnanosti na iných postoch, tak na brankárskom nám to ešte neladí, tak počkajme."

Výsledky slovenských hokejistov majú veľký vplyv na náladu slovenskej spoločnosti. Ľudia sledujú, ako sa im darí v NHL, to, čo sa odohralo v Petrohrade, bolo fantastické nielen pre športovú verejnosť. Uvedomujete si aj takúto zodpovednosť? Zaväzuje alebo zväzuje vás tento pocit?

"Ak by sme si mali vziať za svoje, že ak nebudeme mať úspech, budeme mať drahší chlieb a ľudia nebudú radi chodiť do roboty a podobne, veľmi ťažko by sa hralo. Myslím si, že je to inak. Skôr sa nazdávame, že ak ľudia vidia, že hoci aj výsledok nie je ideálny, ale hráči a my okolo sme urobili maximum pre to, aby sme náš národ dobre reprezentovali, môžu mať z toho dobrý pocit. A s týmto tam ideme."

Ako sa vám spolupracuje s Petrom Šťastným? Pre slovenský hokej urobil strašne veľa. Čím si to vysvetľujete?

"V prvom rade tým, že šport je jeho život, hokej je jeho život, on sa v ňom jednoducho našiel, nielen v profesii, ale aj v životnej filozofii. Jeho pozadie kresťana mu nedovoľuje vidieť veci sploštene, to mu dáva pomerne objektívny obraz toho, čo sa vo svete deje, ako veci urobiť lepšími. Mali sme niekoľko rozhovorov, ktoré nás priviedli k myšlienke ísť do problému účasti našej reprezentácie v Salt Lake City spoločne. Som rád, že túto ponuku prijal a prijal v tej polohe, v akej sa dnes javí. Už počas príprav urobil skutočne veľmi veľa a verím, že táto práca nevyjde navnivoč, ale sa pretaví do výkonu mužstva, ktoré bude schopné náš hokej a našu krajinu reprezentovať čo najlepšie."

Mali ste nejaký hráčsky vzor? Vážite si niektorého trénera?

"Samozrejme, že som mal hráčske vzory - ako brankár som ich mal niekoľko. Spomeniem niekdajšieho vynikajúceho kanadského brankára Martina, neskôr ma ovplyvnil Vlado Dzurilla, aj keď sa mi nepodarilo chytať takým spôsobom. Pri tréneroch je to zložitejšie, lebo keď už človek dospieva, ťažšie hľadá nejaké vzory. Dobrých pocitov z práce niektorých trénerov som mal viac a z každého si človek niečo zoberie aj pre svoju prácu. Aj keď si naozaj nemyslím, že som Ivanom Hlinkom v slovenskom vydaní, to sme si s Ivanom už povedali, určité veci, a významné, som aj u neho videl a možno ich uplatňujem vedome alebo nevedome vo svojej práci."

Nie je intelekt niekedy trénerovi na prekážku? Hokej je dosť drsná a rýchla a vzrušujúca hra. Pamätám si na niekoľkých trénerov a tí najinteligentnejší nepatrili k najúspešnejším.

"Niekedy to môže byť aj tak, lebo keď sa príliš zaoberáte rozbormi a všetkým tým, čo niekde v pozadí tvorí kolektívny výkon, môžete potom zabudnúť na princíp, že hokej je pomerne jednoduchá hra. V prvom rade sa treba obklopiť ľuďmi, ktorí vás na to upozornia, a keď máte dobrý teamwork, tak by ste sa nemali púšťať až do takých veľkých úvah a bolo by dobré pretaviť to do konkrétnej roboty, ktorá môže mať niekedy až veľmi jednoduchý charakter."

S akým výsledkom by ste sa vracali spokojný?

"To je veľmi ťažká otázka, lebo človek môže byť spokojný aj vtedy, keď sa nevráti práve s najlepším umiestnením, ale má pocit, že všetci pre to urobili maximum. Jednoducho to niekedy nevyjde. Ale je azda každému jasné, že robíme pre to maximum, aby sme sa dostali do hlavného turnaja. To je prvý diel k spokojnosti. Druhý diel by mohol nastať potom, keď sa do druhej fázy dostaneme, ale dnes to viem definovať iba v oblasti kvality výkonu, nie nejakého umistnenia. To musia určiť iní, ktorých sa hokej týka, teda hokejové vedenie."

Spoliehate sa, že fanúšikovia to budú vedieť oceniť?

"Som presvedčený, že keď budeme prvú časť hodnotiť pozitívne, tak druhú časť už diváci uvidia na vlastné oči a tak by si mali sami urobiť obraz o tom, čo v Salt Lake City vykonáme."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Filc: Slovenský hokej je fenoménom