BRATISLAVA, SIENA. Na štart prišli cyklisti v ochranných rúškach. Peter Sagan mal na tom svojom nápis "Why so serious?" (v preklade "Prečo tak vážne?" - pozn. red.).
Na otázku novinárky, či zvykne byť vážny, odpovedal svojsky: "Niekedy nie, inokedy áno."
Slovák tušil, že prvé preteky po reštarte sezóny budú náročné.
Toskánska klasika Strade Bianche je nevyspytateľná. Striedajú sa kopce, technické pasáže aj rovinky.
Bežne sa preteky konajú v marci a keď prší, blato spod kolies lieta na všetky strany. Tentoraz sa za pretekármi po jazde na drobnom štrku dvíhali kúdoly prachu.
Medzi slávnymi vinicami, kde sa rodí svetoznáme Chianti či Brunello, zažívali jazdci hotové peklo.
Ručička na teplomere sa šplhala až k štyridsiatke.
S extrémnymi podmienkami si najlepšie poradil Belgičan Wout van Aert z tímu Jumbo-Visma.
Sagan postupne zaostával za najrýchlejšími a napokon odstúpil.
Ulice boli vyľudnené
Slovenský cyklista stále čaká na víťazstvo v pretekoch Strade Bianche. V rokoch 2013 a 2014 mal k nemu blízko, ale v oboch prípadoch skončil druhý.
Keď pred dvoma rokmi prišiel do cieľa na ôsmom mieste, fanúšikovia šaleli. Po úzkych uličkách v Siene ho naháňali. Túžili po spoločnej fotografii či autograme.
Tlačenica nemala konca.