Janda: Som ako ostatní, len mám šťastie

Sportnet|27. dec 2005 o 00:00

Vyniká extrémnym štýlom letovej fázy, okamžite po odraze "naľahne" na lyže. Pri pohľade zboku tvorí s lyžami rovnú plochu, špičky lyží mu často zasahujú až "za uši". Tento rok vyhral štvoro pretekov svetového pohára, s náskokom vedie svetový pelotón.

FOTO - ČTK/AP

Patrí k najhorúcejším kandidátom na olympijské zlato. Český skokan na lyžiach JAKUB JANDA (27).

Medzi znalcami sa dlhšie hovorilo, že ste výnimočný zjav, ale motali ste sa skôr v priemere. Predvlani ste sa však zlepšili, vlani vyhrali svoje prvé preteky svetového pohára a získali dve medaily na majstrovstvách sveta, dnes suverénne kraľujete. Čím to je, niečo sa zlomilo?

Predtým som mal problémy, nevychádzal som s trénermi. Trénoval ma aj slovenský tréner Ján Tánczoš, na ktorého nemôžem povedať pol krivého slova, ale mali sme problémy. Som konfliktný typ, keď sa mi niečo nepáči, ozvem sa, čo je niekedy veľká brzda. Neskôr sa stal českým reprezentačným trénerom Slovinec Vasja Bajc. Svetovo uznávaný odborník, všetci pred ním majú rešpekt. Keď zavolal do firmy vyrábajúcej kombinézy, že potrebujeme taký a taký výstroj, mali sme ho za dva dni. Vasja vie so mnou perfektne rozobrať psychickú stránku, pripraviť ma na preteky. Na rovinu - zlomilo sa to len vďaka Vasjovi.

Keď Vasja Bajc prichádzal k českej reprezentácii, hovorilo sa, že bude príliš veľa zarábať, na čo pokladnica českého skoku nemá. Ozvali sa hlasy, že je to krok späť. Vnímali ste to?

Aj keby bral stotisíc eur mesačne, tak si ich zaslúži. Plat trénera nie je môj problém. Zohnať peniaze je záležitosť ľudí, ktorí Vasju angažovali. Podarilo sa, náš tím funguje skvele.

O vás sa hovorilo, že máte problémy s mamutími mostíkmi a lety nemáte príliš rád. Je to pravda?

Každý lieta rád. Aj ja. Lenže pri svojom štýle musím mať mäkké lyže. Keď preletím cez 150 metrov, tlak ich extrémne prehne a vzduch ide proti nim. To ma zbrzdí, rozhodí letovú fázu a mám obrovské starosti. V Planici som skúšal tvrdšie lyže, ale veľmi mi to nešlo.

Čo s tým?

Zmenil som značku. Vyrobili pre mňa špeciálne lyže určené na lety na mamutích mostíkoch. Po Turné štyroch mostíkov budú v januári majstrovstvá sveta v letoch, tak uvidíme. Verím, že to bude dobré. Ak nie, niektoré preteky v letoch vypustím.

O fenomenálnom poľskom skokanovi Adamovi Malyszovi sa hovorievalo, že na svoju hmotnosť má mimoriadnu dynamiku odrazu. V čom sa cítite silnejší oproti iným skokanom vy?

Ja skočím z miesta odrazom znožmo 314 centimetrov. Vertikálny výskok z nájazdového postavenia mám okolo 65 centimetrov...

...to je dosť.

To áno. Lenže ide o parametre, ktoré na odrazovej hrane mostíka až tak neviem využiť. Pri mojom extrémnom štýle je dôležité zachovať si techniku. Čím plynulejšie, technickejšie sa na hrane mostíka odrazím, tým lepšie do toho dostanem dynamiku. Inak som úplne normálny skokan ako všetci ostatní, len som mal doteraz viac šťastia. Jedni hovoria, že môj štýl je efektívny, iní, že je veľmi neefektívny. Neviem.

Skákali ste ešte klasickým štýlom s lyžami pri sebe?

Do starších žiakov.

Váš terajší extrémny V-štýl s lyžami skoro "za ušami" ste natrénovali alebo je to prirodzený štýl po prechode z klasiky na véčko?

Prirodzený. Štýl vyjadruje osobnosť skokana. Niekto lieta s lyžami meter od tela, niekto ich má vedľa ramien. Boli tréneri, ktorí sa ma snažili odnaučiť, aby som lyže nemal tak ďaleko za ušami. Lenže ja mám veľmi mäkké členky, špičky lyží si v letovej fáze veľmi priťahujem k sebe. Mohol, by som skákať aj so zjazdárskym viazaním, ktoré má pevnú pätu a vôbec by mi to neprekážalo.

O skokoch na lyžiach zvyknú laici hovoriť, že to je len spúšťanie sa z mostíka. Nevidia, akou drinou musia skokani prejsť. Stretávate sa tým?

To je pravidelná otázka. Ľudia sa pýtajú - ty vari aj niečo trénuješ? Keď im vymenujem, čo všetko skokan trénuje, sú úplne vedľa. Prekvapuje ich, keď poviem, že trénujeme všetko, od sily cez dynamiku, rýchlosť, obratnosť, gymnastiku. Dostaneme tréningový plán a nik sa nestará, nekontroluje, či si to odkrútime. Každý skokan vie, že to robí pre seba, inak nemá šancu.

Skokani sa veľmi veľa venujú ŠNC - špeciálnym napodobňovacím cvičeniam. Pri nich na suchu imitujú odraz, letovú fázu, doskok. Aký čas denne ŠNC venujete?

Veľa na jar. Teraz skoro vôbec. Doma si párkrát denne odskočím, ale Vasja nechce, aby sme to robili sami. Imitácie robíme hlavne s ním. Dáme si štyri odskoky a keď tréner vidí, že sú v poriadku, končíme. O. k., máš to v sebe. Už to nie sú dlhočizné ŠNC ako kedysi, keď sme pol hodiny odskakovali jeden za druhým.

Trochu zmena, lebo skokani sa imitáciám zvyknú venovať veľmi veľa.

Pre mňa veľmi veľká zmena. Píšem si športový denník, kde vidím, že v minulosti som mával dvesto hodín ŠNC, teraz napočítam tridsať minút, možno hodinu.

Majster sveta Jaroslav Sakala hovorieval, že kariéru skokana na lyžiach sprevádza trvalá diéta, aby bol ľahký, nemenilo sa ťažisko. Vy ste jeden z mála svetových skokanov, ktorý z hmotnosťou problém nemá. Ako je to možné?

Mám problém s hmotnosťou, ale opačný. Vážim menej, ako by som mal. Meriam 178 centimetrov a na túto výšku mám 63 kíl v kombinéze a lyžiarkach. Som na hranici. Lyže mám dlhé 262 centimetrov. Keby som vážil o kilogram menej, podľa predpisov by som musel mať dĺžku lyží 256 centimetrov, čo je veľmi veľký rozdiel. Niekedy mám pred pretekmi o pol kila menej, musím to dopiť.

V minulosti sa najmä z Nemecka šírili informácie, že výborne pomáha skokanský tréning vo vzduchových tuneloch, že je to, ako keby človek odskákal na mostíku desiatky skokov. Máte tiež ten pocit?

Vo vzduchovom tuneli sme boli na jar. Neviem, či o tréningoch v tuneli to nebolo len nejaké haló. V tuneli mi len povedia, ako okolo mňa prúdi vzduch. Ale je hlúposť, aby som tam niečo natrénoval, vyskúšal, či niektorá poloha letovej fázy je lepšia, horšia. Ja som to nespoznal. Možnože Nemci majú v tuneloch nejaké lepšie zariadenia, niečo špeciálne upravené.

Pri nedávnych pretekoch svetového pohára v českom v Harrachove neprišlo veľa domácich fanúšikov. Nevyzerali ani tak fanaticky ako napríklad poľskí fanúšikovia, ktorých chodia na preteky desaťtisíce. Neuvedomujú si Česi, že majú v krajine najlepšieho skokana sveta?

V Poľsku je 40-miliónov obyvateľov, majú Adama Malysza, futbalistov, dobrého džudistu. V Čechách je štyrikrát menej ľudí, máme vynikajúcich hokejistov, futbalistov, atlétov, zjazdárov, bežcov. Fanúšikovanie u nás sa rozkladá medzi viac športov. Podľa mňa bolo v Harrachove našich fanúšikov dosť.

Poľskí fanúšikovia neboli v minulosti zhovievaví ku konkurentom svojho miláčika Adama Malysza. Na jeho súperov zvyčajne pískali ako na futbale. Lenže keď idete na mostíku vy, Poliaci sú nadšení. Skandujú - to je náš Janda. Čím ste si ich získali?

Bývam kúsok od slovenských, kúsok od poľských hraníc. Do Poľska som často chodil trénovať. Niekedy každý týždeň, mám tam veľa známych, berú ma za svojho. V Zakopanom sa cítim ako doma.

Keď Malysz pred troma rokmi skákal tak dobre ako vy teraz, v Poľsku bol populárnejší ako pápež. Nemohol vyjsť na ulicu, pohyboval sa len s autom s tmavými sklami, inak by sa nikde nedostal. Ako je to s vami?

Práve sme sa o tom bavili. U nás som anonymný. Pozná ma pár ľudí. Občas niekto pogratuluje, ale žeby ma zastavovali, zvonili doma, to nie.

Dá sa skokmi dobre zarobiť? Je najlepší skokan sveta bohatý?

Adam Malysz, Fín Jane Ahonen sa zabezpečili na niekoľko nasledujúcich generácií. Nikdy nemusia pracovať, do konca života sa môžu baviť. Podobne Nemci Schmitt, Hannawald. Dá sa zarobiť, ale skokan musí byť tri-štyri roky medzi troma najlepšími a tam som doteraz nebol. Nejaké peniaze som zarobil, no keby som teraz skončil, musel by som okamžite do práce. Skokmi zarobené peniaze by boli na prilepšenie.

V časopisoch sa však už objavili reklamy rakúskej rafinérie OMV s vašimi fotografiami. Nemáte slušné príjmy z tejto reklamy?

Čítam o sebe, koľko som zarobil. Nie je to pravda, uvádzajú sa iba hrubé sumy. Tie sú zdanené, plus nejaké taxy, poplatky. Z reklamy na OMV nemám nijaké prémie, je to zväzový sponzor a má právo ma použiť.

Iní skokani sa po víťazných skokoch ohromne radujú. Vy ste pokojnejší typ, vyzeráte, ako keby to pre vás boli len ďalšie z radu vyhraných pretekov svetového pohára. Kontrolujete sa alebo neprežívate víťazstvá emotívne?

Viem pustiť emócie, ale nerobím to často. Po dopade vydareného skoku sa koncentrujem, až kým nezastavím a nevypnem lyže. Keby som pustil emócie, možno by som urobil chybu a spadol. Pri veľmi ďalekom skoku od radosti urobím nejaké gesto, ale inak sa stopercentne koncentrujem.

O pár dní sa začína prestížne Turné štyroch mostíkov. Jedno z vyvrcholení sezóny?

Patria k najťažším, veľmi kvalitným pretekom. Majú tradíciu, médiá ich veľmi sledujú, robia štatistiky. Musím sa odpútať od tlaku, ak chcem uspieť.

Olympijské hry budú v Turíne. Mostík je vzdialený od mesta, vo vysokej nadmorskej výške, v ktorej aj slabý poryv vetra zohráva veľkú úlohu. Nebude olympiáda lotériou?

Skákal som pri Turíne, je to naozaj veterný mostík. Každé preteky môžu byť lotériou, nielen na tomto mostíku. Kto skáče dobre a má šťastie, vyhráva. Ako v každom inom športe.

Počas pretekov vôbec nevnímate ostatných skokanov. Kým iní sa zhora z veže pozerajú na konkurentov, sledujú prenos v televízii, pozerajú na výsledkovú tabuľu, vás akoby to pred vaším skokom nezaujímalo. Prečo?

Keby som pred svojím skokom počúval, že niekto skočil 135 metrov, hovoril by som si - do čerta, to je ďaleko, musím dať 136, aby som bol pred ním! Je hlúposť počúvať to a potom si podvedome dávať ciele. Musím sa sústrediť na svoj skok. Odraziť, dobre dopadnúť, pozrieť koľký som a ísť ďalej. Nerozptyľujem sa, či niekto z mojich konkurentov uletel. Jedine tak sa dokážem sústrediť.

Konkurent Jane Ahonen z Fínska vyzerá ako muž so železnými nervami. Vy miestami pôsobíte podobne. Ste pokojný typ alebo nervák?

Keby sa niekto do mňa počas pretekov pozrel, zistil by, že to vrie. Som strašný nervák. Pri posledných pretekoch vo švajčiarskom Engelbergu, kde som vyhral, som Nemcovi Michaelovi Uhrmannovi hovoril - vole, to boli hrozné nervy! On hovorí - prečo, veď skáčeš dobre? Na každých pretekoch som neuveriteľne nervózny, či sú to majstrovstvá republiky, alebo svetový pohár. Asi to mám v sebe. Odpútať sa od nervov mi pomáha koncentrácia, nepozerám sa, ako fúka, koľko sa skáče. Nič. Nevnímam. Iba svoj skok.

Čo sa odohráva v hlave?

Otázky. Čo keď pokazím? Nervy.

V Čechách sú skokani, ktorí pracujú aj na dve zmeny v továrni. Občas si odskočia na mostík, na národných pretekoch niekedy porazia aj niektorých reprezentantov z béčka. Po pretekoch idú do továrne. Mali ste tiež krízové obdobie, keď ste mysleli, že skončíte v továrni?

Veď ja som tiež jeden čas pracoval aj skákal! Vo Frenštáte pod Radhoštěm mi po maturite sľúbili profesionálnu športovú zmluvu. Nevyšlo to. Pol roka som bol na pracovnom úrade, potom sa mi podarilo zohnať miesto predavača v obchode. Predával som práčky, umývačky. Škola do života. V zime mi zamestnávateľ toleroval, že som v robote chýbal, chodil po pretekoch. O rok som podpísal zmluvu v Liberci a odišiel som do Dukly. Neskôr prichádzali aj zlé obdobia. Hovoril som si - na čo skáčem? Nejde mi to, zabalím to, nájdem si prácu, budem mať pokoj. Lenže ja skoky milujem, neviem si predstaviť práve teraz robiť niečo iné. Už zhruba viem, kedy skončím, ale neviem, čo budem robiť potom.