Martin Kližan: Hlava nie je moja silná stránka

Náročný súper, však?

„Veľmi. Pálil každú loptu, najmä z podania. Betón nie je mojím najobľúbenejším povrchom, tým je antuka, ale zvykám si.“

Ako sa dá stať na Slovensku špičkovým hráčom?

„Mal som šťastie, podporu rodičov a dobrých trénerov. Doma som pinkal s detskou plastickou raketou už dvojročný, rodičia ma potom prihlásili na tenis do Slávie Agrofert a prešiel som rukami viacerých trénerov. Najviac mi dala hneď prvá, Zuzana Urbanová, potom Ladislav Hanajík, Fero Horváth a v NTC Matej Lipták, Milan Martinec a teraz Ladislav Simon, ktorý je s nami v Austrálii. Členské v klube ozaj nie je drahé, ale veľa obetí museli priniesť rodičia, ktorí sa starali a vozili ma na turnaje od mojich 12 do 16 rokov. Nie som zo športovej rodiny, hoci otec mi odmalička nahadzoval lopty.“

Ako ste sa dostali do reprezentácie?

„Najskôr si ma vyhliadli v Slávii Agrofert a dostal som sa do NTC. Keď som 15-ročný vyhral majstrovstvá Slovenska do 16 rokov v dvojhre i štvorhre, začal som cestovať do zahraničia na turnaje.“

Aký je to pocit vyhrať ju­niorskú dvojhru v Paríži ako prvý Slovák v histórii?

„Skvelý a vôbec som s tým nepočítal. Pôvodne som sa do hlavnej súťaže ani nekvalifikoval. Hneď v 1. kole som prehrával 2:6 a 5:6, videl som sa doma, ale otočil som to a potom to šlo zázračne ľahko až do finále. Antuka mi sedí.“

Viacerým hráčom sa po rýchlych úspechoch zamotá hlava, spyšnejú. Slovensko malo kedysi veľa nádejných juniorov, nie je ľahké uplatniť sa medzi mužmi. Ako je to s vašou hlavou?

„Priznávam, hlava nie je moja silná stránka. Som búrlivý typ, rozčuľujem sa, odvrávam. Tento akčný štýl prenášam aj do zápasov, zabíjam lopty, na tomto musím popracovať.“

Je veľa príkladov vo svetovom tenise, viac ženskom než mužskom, že rodičia a ich hlad po rýchlych výsledkoch narobia viac škody než úžitku. Ako je to s vašimi rodičmi?

„Rodičia necestujú so mnou po svete, akurát otec bol v Paríži, mám ich dôveru a určitú voľnosť. Články o sebe čítam, mama ich odkladá, ale niekedy sa novinári pýtajú na hrozné veci, aké baby sa mi páčia a tak. Tlak necítim.“

Ako vnímate odlišnú atmosféru a kvalitu súťaže v porovnaní s juniorskými?

„Veľký rozdiel. Keď sa medzi juniormi objaví vychádzajúca hviezda, všetci o nej hovoria. Medzi mužmi som sa objavil štyrikrát na turnajoch ITF, challengeri v Bratislave a na Novej Kaledónii. Najlepší výsledok som spravil na desaťtisícovom satelite v Portugalsku postupom do štvrťfinále, inak samé prehry v prvom kole. V ATP sa s vami nikto nemazná, každý je profesionál, všetko si treba tvrdo vybojovať a konkurencia sa nedá ani porovnať.“