Becker: Bol som verejný majetok

Boris Becker na tohtoročnom letnom charitatívnom zápase.
Boris Becker na tohtoročnom letnom charitatívnom zápase. (Autor: REUTERS)
Prokop Slováček|22. nov 2007 o 00:00

Tenisová legenda Boris Becker oslavuje dnes 40 rokov. S aktívnou kariérou sa rozlúčil v roku 1999, profesionálne turnaje hral štrnásť rokov.

BRATISLAVA. „Ako umiestnim loptu do tej zmenšujúcej sa plochy na druhej strane siete? Sústredím sa na nadhodenie lopty a potom udriem. To podanie bolo ako z iného sveta. Alebo aspoň jeho výsledky,“ spomína na chvíle svojho prvého veľkého úspechu tenista Boris Becker v autobiografii Hráč. V roku 1985 sa stal najmladším wimbledonským víťazom. Mal sedemnásť rokov a 227 dní. Vo finále v štyroch setoch porazil Američana Kevina Currena.

Bol prvým Nemcom, ktorému sa tento slávny turnaj podarilo vyhrať, prvým, ktorý triumfoval ako nenasadený hráč.

„Od toho dňa sa v mojom živote všetko zmenilo. Boris z Lei­menu zomrel vo Wimbledone a zrodil sa nový, ktorý sa hneď stal verejným majetkom.“

Ryšavý hráč okamžite vzbudil v Nemecku veľký záujem o tenis. Jeho hre sa hovorilo bum - bum tenis, vychádzal z výborného podania, po ktorom sa natisol na sieť.

Cesta nahor

Po prvom úspechu sa Beckerova kariéra mohla naplno rozvinúť. V roku 1986 svoj wimbledonský titul obhájil a popularita a tlak okolia čoraz viac ovplyvňovali jeho psychiku. „Každý chcel vedieť všetko. Ešte aj ako Becker močí.“

Už v roku 1987 bol závislý od liekov na spanie, ktorých účinok ešte podporoval alkoholom. Z chemického otupenia sa vraj mnohokrát úplne prebral až po dvoch prehratých setoch. A to aj v zápasoch na tých najdôležitejších turnajoch. „Postupne som sa chemikálií zbavoval a nahrádzal ich prírodnými prostriedkami. Keď sa narodil môj prvý syn Noah, nočná mora bola preč. Už som netúžil unikať do spánku,“ spomína Becker.

Symbolická rozlúčka

Kariéru ukončil symbolicky tam, kde sa jeho tenisová sláva začala. V roku 1999 na centrálnom kurte vo Wimbledone, kde sa trikrát tešil z titulu. Pred šestnásťtisíc divákmi prehral v osemfinále s Austrálčanom Patrikom Rafterom 3:6, 2:6, 3:6.

„Áno, bol to moj posledný zápas,“ potvrdil Becker svoje rozhodnutie, o ktorom hovoril už od začiatku roku. „Chcel som síce ponúknuť divákom väčšiu drámu, no nešlo mi podanie. Ale napokon, nehral som až tak zle. Cítim, že teraz je tá správna chvíľa odísť. Som tenisu vďačný za všetko, čo mi priniesol. Ale nerád by som žil minulosťou, začínam nový život.“ Stal sa z neho podnikateľ, príležitostný spolukomentátor v televízii, nemanželská dcéra dopomohla rozpadu jeho manželstva s herečkou Barbarou Feltusovou. Bol obvinený z daňových podvodov, za ktoré dostal napokon len podmienečný trest a finančnú pokutu.

„Od roku 1999 ma postretlo veľa skúšok a útrap. Smrť otca, rozvod, nekonečné daňové kontroly a potom pojednávanie, nemanželská dcéra. Stále sa v tom pokúšam zorientovať. Čím viac otázok si kladiem, tým menej viem,“ hovorí Boris Becker vo svojej autobiografii.

Vizitka

Narodil sa 22. novembra 1967 v Leimene (Nemecko).

V roku 1991 bol dvanásť týždňov svetovou jednotkou.

Vyhral 49 turnajov vo dvojhre, 15 vo štvorhre.

Stal sa víťazom šiestich grandslamových turnajov. Trikrát vyhral Wimbledon (1985, 1986, 1989), dvakrát Australian Open (1991, 1996), raz U.S. Open (1989).

V roku 1992 vyhral s krajanom Michaelom Stichom zlato vo štvorhre na OH v Barcelone, trikrát pomohol Nemecku k víťazstvu v Davis Cupe.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Tenis»Becker: Bol som verejný majetok