Nadal prežil najväčšie emócie svojej kariéry

LONDÝN 7. júla (SITA) - Mužské finále 122. ročníka majstrovstiev Anglicka v tenise znesie zrejme všetky superlatívy, ktoré sa dajú vyjadriť slovom a písmom. Štyri hodiny a 48 minút trvajúci súboj Rafaela Nadala s Rogerom Federerom vojde do histórie Wimbledonu ako najdlhšie mužské finále. A zároveň jedno z najkvalitnejších, najúžasnejších, najfantastickejších, najemotívnejších. Obaja finalisti sa navzájom "mučili" nielen v dlhých výmenách, ale aj víťaznými údermi, keď z forhendu odpaľovali loptičky rýchlosťou 150 km/h a zarotované podania von z kurtu museli returnovať takmer z miest určených pre divákov a navzájom sa preháňali po kurte sprava doľava, zhora dolu po všetkých možných kolmiciach aj diagonálach. K tomu treba prirátať nástrahy prírody - viaceré dažďové prestávky, s tým spojená šmykľavá tráva, ďalej točiaci sa vietor a v závere aj znížená viditeľnosť v dôsledku blížiacej sa tmy.

"Ani neviem, či je to naozaj pravda, alebo sa mi to len sníva. Ako dieťa som sníval o víťazstve vo Wimbledone. My Španieli to však máme na tráve vždy ťažké. A ešte k tomu na tráve vo finále s Federerom…," nechápavo krútil hlavou Nadal.

Pred necelým mesiacom 22-ročný Španiel po štvrtý raz potvrdil, že je nekorunovaným kráľom antuky. Svojho švajčiarskeho rivala doslova znemožnil vo finále Roland Garros, keď mu dovolil uhrať štyri gemy. Vždy elegantný Federer prijal prehru s pokorou a v duchu sa už tešil na wimbledonskú odplatu. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov sa jej však nedočkal. V zápase, v ktorom bol podľa väčšiny štatistických ukazovateľov lepším z oboch aktérov, v ktorom naservíroval 25 es, vyrovnal z 0:2 na sety na 2:2, v tajbrejku štvrtého setu odvrátil úžasným spôsobom dva mečbaly a v piatom dejstve mal psychologickú výhodu prvého podania, sa napokon predsa len musel skloniť pred umením Rafaela Nadala. Nezlomný Španiel opísal svoje psychické rozpoloženie a taktické myslenie v kritických chvíľach v rozhovore pre BBC takto: "Po strate štvrtého setu som sa na chvíľku zamyslel a povedal si: ´hlavu hore, hráš dobre, psychicky nemáš prečo upadnúť. Zahral si dva zlé údery, ale zvyšok si súper vybojoval sám.´ Bolo mi jasné, že Roger skvele podáva a má výborný forhend. Snažil som preto cez jeho druhý servis tlačiť do bekhendu dovtedy, kým neurobil chybu."

Nadal priznal, že počas zápasu nikdy, ani počas lichotivého vývoja skóre, nemyslel na blížiace sa víťazstvo. Snažil sa uvažovať vždy len o nasledujúcej loptičke, o tom ako zahrať najbližšiu výmenu. "Veľa myslenia niekedy škodí. Základom je koncentrácia na zisk najbližšieho bodu. Načo sa zbytočne rozptyľovať tým, že mám na dosah titul, keď ho ešte nemám. Čo má prísť, príde," vysvetlil španielsky ľavák. V závere piateho setu však aj jeho premohli emócie. Keď sa o štvrť na desať londýnskeho času postavil s brejkom k dobru na podanie smerujúce k zisku titulu a v 15-tisícovom hľadisku centrálneho kurtu to hučalo ako v úli, nebolo mu všetko jedno. "Určite som prežil najväčšmi emotívny zápas svojej kariéry. Za stavu 8:7 som si povedal, že toto už musím dopodávať do úspešného konca. Ak prehrám tento gem, preruší sa zápas pre tmu a dohrávať sa bude v pondelok. Neviem, ako sa mi to podarilo, lebo som už ani nič poriadne nevidel," poznamenal Nadal.

Už päťnásobný grandslamový šampión odmietol klasické porovnanie svojho prvého triumfu na Roland Garros spred štyroch rokov s aktuálnym premiérovým z Wimbledonu. Napokon sa však pokúsil o komparáciu. "Oba si veľmi vážim a boli pre mňa niečím výnimočné. Faktom však je, že toto wimbledonské víťazstvo som určite nečakal. Je pre mňa väčším prekvapením a ako som už spomínal, aj emotívnejšie ako ktorékoľvek iné."

So štipkou zveličenia, či parafrázy možno povedať, že po tomto Nadalovom wimbledonskom triumfe už tenis nikdy nebude ako predtým. Keď sa donedávna hovorilo o Federerovi, že k tenisovej dokonalosti či nesmteľnosti mu chýba iba víťazstvo z parížskej antuky, teraz sa veci zmenili. Nadal ho zdolal na jeho "domovskej" londýnskej tráve skôr, ako on Španiela v jeho grandslamovej "obývačke" v Paríži. Nie Federer, ale Nadal po 28 rokoch napodobnil legendárneho Borga s titulmi z dvoch najprestížnejších grandslamovách turnajov na vlastnosťami úplne opačných typoch povrchu v jednom roku, presnejšie v rozpätí jedného mesiaca. Prípadné striedanie stráží na čele svetového rebríčka však doterajší korunný princ Nadal nevníma dramaticky. "Áno, zdolal som Federera aj na tráve na najslávnejšom turnaji, ale čo je to jeden môj wimbledonský titul proti jeho piatim. Až keď budem mať toľko úspechov ako on, budem si môcť povedať, že som lepší tenista."