Bratislava. Kulisu 40. MS v alpských lyžiarskych disciplínach umocňuje aj panoráma, súťaže sa odohrajú na dvoch kopcoch a na opačných koncoch známej obce.
Na vrchu Salaise sa naposledy uskutočnili medzinárodné preteky v roku 1968 a teraz si tam dajú míting najlepšie zjazdárky. Muži na oveľa známejšom Bellevarde, v dejisku alpských súťaží ZOH 1992. Známe klasiky Svetového pohára sa však jazdili na inej trati zvanej O.K. Olympijská "Face de Bellevarde" je mimoriadne strmá a po troch kilometroch majú toho jazdci plné zuby.
Olympijskému zjazdu zavaril jeho architekt Bernhard Russi extrémne zatvorenou zákrutou, v ktorej stroskotali šance dvoch veľkých favoritov a logickou zhodou okolností aj pretekárov s najrýchlejšími predchádzajúcimi medzičasmi. Okrem obáv z extrémneho mužského zjazdu sa však rozvírila aj kritika ženského slalomu. Hoci je pretekársky kopec aktualizovaním lyžiarskeho archaizmu, jeho spodná časť je mimoriadne strmá a to pre najhustejšie bránky znamená spád od štartovej búdky až do cieľa. Nevyhovuje to ani pretekárkam, ktoré vyznávajú techniku zatvorených bránok v strmine. Napríklad ani Veronike Zuzulovej. "Počula som o tej trati, že je mimoriadne strmá a mimoriadne ťažká. Mne sa nepáči, že to je také ťažké," priznala pre TASR.
Slovenská slalomárka je navyše už špičkovou univerzálkou, ktorej technika sedí na každý kopec, ale najmä na "umiernene ťažké" podmienky. Teda na príťažlivý profil, v ktorom sa strieda rytmus otvorených plôch s náročnými prechodmi do strmých previsov. Čím je však toho strmého viac, tým je aj viac rizík výpadku v najrizikovejšej disciplíne. A to pri súčasnej Veronikinej smole a chybách nie je práve optimálne vízia. Oveľa radostnejší je fakt, že 1. kolo postaví jej otec a povaha kopca mu bude veliť, aby pre svoju zverenku nehľadal za každú cenu špecifickú konfiguráciu pre útok, ale skôr aby svojou architektúrou vychytal miesta, kde by mohla zaváhať. Hoci je to len teória, ktorá sa do praxe aj tak premieta cez momentálnu fazónu pretekárky.
Zuzulovci sa v každom prípade teraz vrhnú na kombinácie bránok, ktoré tréner a šéf tímu približne postaví na majstrovskej trati. Toto bude alfou a omegou tréningov, toto bude Veronika "drilovať". A aby sa potom samotná súťaž nezvrhla do nadretej a zradnej rutiny, o to by sa mali postarať jej cit pre slalomovú techniku v kombinácii s voľným tréningom. "Tréning s tyčami obmedzuje, vo voľnej jazde sa môže toho kopca dotknúť, môže si ho takpovediac pohladiť a pohrať sa s ním. Nie je ničím obmedzený a sám si môže vytvoriť predstavu o povahe toho svahu. Samozrejme, že trať môže byť potom vytýčená mimo jeho predstáv, napríklad, úplne mimo rytmu, aký si pretekár zvolí počas voľnej jazdy. Ale je to dôležitý pocit na štarte, lebo súťažiaci má vo vedomí, že už nejde úplne do neznáma. Vie napríklad, čo robia sklony, vie si aj pri rýchlom náhľade na trať predstaviť konfiguráciu bránok," zdôrazňuje pre TASR Zuzula.
Jeho dcéra má prioritu v slalome a to je vlastne aj priorota celej reprezentácie na MS, keďže v tejto disciplíne má výraznejšie výsledky tiež Jana Gantnerová a pre jediného kombinátora Jaroslava Babušiaka je polovicou ambícií. Špeciálny slalom nie je najtechnickejšou alpskou disciplínou, lebo obrysy oblúkov a extrémne polohy tela sú najmä doménou obrovského slalomu. Ale carvingová revolúcia sa dotkla aj hustých bránok a možno ešte viac ako v ostatných disciplínach. Pretekár musí na zmeny reagovať najrýchlejšie. O to viac sú obdivuhodné hviezdne postavy minulosti ako Marc Girardelli, či Kjetil-Andre Aamodt. Či Martina Ertlová a o to viac, že mala s tým sprvoti veľké problémy už v "pokročilom" zjazdárskom veku.
Súčasnú zjazdársku garnitúru "vykrojené lyže" polovice 90-tych rokov chytili v žiackom až dorastovom vývoji, takže sú zvyknutí na carvingový paradox. Rekreačného lyžiara samého vodí do vychutnávania si oblúkov a v podstate to platí aj vo vrcholovom športe pri voľnej jazde na svahu. Ale v tom obmedzujúcom tréningi, či súťaž medzi bránkami, tam je to naopak a predovšetkým v špeciálnom slalome. "Nielenže je každý oblúk obmedzený žŕdkou, ale aj každý inak. To znamená, že na rozdiel od rekreačného lyžiara musí ten vrcholový spraviť niečo navyše. Lyža vyvíja na telo veľký spätný tlak. Staré lyže púšťali do zosuvu a lyžiar mal čo robiť, aby sa udržal v stope..., teraz tá spätná sila spôsobuje tlakom oveľa nepríjemnejšie pády," charakterizuje Vladimír Kovár, bývalý reprezentant a teraz servisman tímu Veroniky Zuzulovej.
Je to o ovládaní. Kým v klasickom štýle išlo o štandardnú kontrolu nad "koníkom", teraz treba neustále držať uzdu nad ušľachtilým, krásnym, ale divokým plnokrvníkom. O to viac, že zapichnuté tyče vymenila technika kĺbových žrdí. Kedysi pretekári jazdili od bránok v úctyhodnej vzdialenosti a keď zhodili bránku nešťastne pod nohy, rátalo sa ta ako ich chyba. Teraz pružné tyče atakajú lyžiarkami a trhajú ich klipsne. Preto sa častejšie rodí obávaný a nepopulárny špicar, chyba, ktorá v tejto sezóne najviac morí Veroniku Zuzulovú. Každá séria má však svoj koniec a tá smoliarska má azda načase vo Val d'Isere. Veď predtým slovenská zjazdárka vytvorila svetový unikát v počte špičkovo absolvovaných slalomov Svetového pohára v rade.
št 21:00
