SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Na Valentína si vinšujú Happy Bolero Day

Pred štvrťstoročím svet žasol pri tanci Torvillovej s Deanom na sarajevskej olympiáde, ktorá mala byť v Tatrách

Jayne Torvillová a Christopher DeanJayne Torvillová a Christopher Dean (Zdroj: Profimedia)

Bola to prvá zimná olympiáda, ktorú otvárali na futbalovom štadióne. A vôbec prvá v krajine politicky pokladanej za východnú. Aj posledná. Už je to dávno. Štvrťstoročie. Bipolárny svet patrí minulosti. Aj Juhoslávia, hostiteľská krajina ZOH 1984.

BRATISLAVA. Mohla byť v Tatrách, ale bola v Sarajeve. Rozhodlo sa o tom v Prahe.

Medzinárodný olympijský výbor mal v tom čase na čele írskeho lorda Michaela Killanina a ten si želal, aby možnosť hostiť olympiádu dostal aj východný blok.

Letná v Moskve bola už na spadnutie, keď na jeseň 1973 doletel aj s manželkou do Vysokých Tatier. Kým dovtedy iba počúval chvály na to, ako Tatry v roku 1970 zorganizovali svetový šampionát v klasickom lyžovaní, odvtedy sa stal ich fanúšikom.

Prihláška Tatier je v múzeu

Francúzsky originál československej prihlášky na 14. zimné olympijské hry leží v archíve bratislavského Múzea telesnej kultúry. Dlho ho opatroval Vladimír Černušák, vtedajší šéf slovenskej telovýchovy. Koncom októbra 1977 ho mal so sebou na 8. valnom zhromaždení európskych národných olympijských výborov v lichtenštajnskom Vaduze, no vytiahnuť z aktovky a odovzdať ho smel až na príkaz z Prahy. Namiesto príkazu však prišiel zákaz. Vydalo ho politbyro všemocného ÚV KSČ.

Podľa vtedajšieho slovenského premiéra Petra Colotku, proti kandidatúre Tatier na ZOH 1984 sa na poslednú chvíľu postavil predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal, inak veľký fanúšik športu. Český národ by ju vraj neprijal a nestrávil. Generálny tajomník strany Gustáv Husák napokon diskusiu uzavrel slovami: Nebudeme predsa pre olympiádu rozbíjať naše národy. A bolo.

Tatry sa neskôr, už za slovenskej samostatnosti, dvakrát pokúšali kandidovať na zimnú olympiádu (2002 a 2006), no ani raz neuspeli. Aj keby sa uchádzali ešte dvadsaťkrát, nebudú mať takú šancu dostať ju ako vtedy.

Sarajevo vyhralo voľby hostiteľa ZOH 1984, hoci podalo prihlášku hodinu pred uzávierkou. Až keď si juhoslovanský funkcionár Artur Takač, sivá eminencia a jeden z najvplyvnejších mužov olympijského zákulisia, overil, že jeho rodáci naozaj nekandidujú - narodil sa totiž na Orave.

Dnes už niet ani jednej z „jeho" krajín: ani Československa, ani Juhoslávie. Ani Takača.

Športoviská v ruinách

Sarajevo je dnes metropolou samostatnej Bosny a Hercegoviny. Jeho starosta Alija Behmen na spomienkovej akadémii k olympijskému jubileu pred týždňom však priznal, že „teraz je biednym obrazom toho mesta, ktoré doviedlo Bosnu a Hercegovinu do epicentra záujmu ľudstva".

Čerta Bosnu a Hercegovinu. Juhosláviu. Väčšina ľudstva vtedy nerozlišovala šesť jej republík a už vonkoncom netušila, čo sa neskôr zomelie.

V osemdesiatom štvrtom ešte Juhoslávia posttitovskou silou zotrvačnosti držala ako-tak pokope, hoci Josip Broz bol už štyri roky na onom svete. A olympiáda ju zomkla. Žiaľ, len na čas.

Počas balkánskej vojny sa v júli 1992 medená strecha modernej sarajevskej haly Zetra ocitla v plameňoch, z piatich olympijských kruhov pod mostíkmi prežili bombardovanie dva a na cintoríne pod horou Ingman, blízo bežeckej stopy, v ktorej kraľovala Fínka Marja-Liisa Hämäläinenová, denne pribúdali kríže...

Olympijskému prímeriu, na ktorý Medzinárodný olympijský výbor pred ZOH 1994 vyzval prvý raz v novovekej histórii, sa Balkán vysmial najcynickejším spôsobom: masakrom na sarajevskom trhovisku.

Ôsmimi jazykmi hovoriaci Jure Franko, ktorý v osemdesiatom štvrtom nadchol hostiteľskú krajinu ziskom vôbec prvej zimnej olympijskej medaily (v obrovskom slalome), sa po desiatich rokoch počas komentovania lyžiarskych súťaží lillehammerskej olympiády pre japonskú televíziu takmer rozplakal:

„Bože,

veď Sarajevo bolo srdcom Juhoslávie, mixom všetkých národov a etnických skupín..."

Počet jeho obyvateľov sa z 515-tisíc scvrkol na 370-tisíc. Ostatní utiekli alebo zahynuli.

To nebol tanec, ale poéma

Zetra znova stojí. Aj vďaka takmer dvanástim miliónom dolárom, ktoré po vojne na obnovu sarajevských športovísk poslal z Lausanne MOV.

Zabudnime, že sa dvíhala z ruín, vráťme sa k najpamätnejšiemu dňu, ktorý pred 25 rokmi zažila.

Britskí tanečníci Jayne Torvillová a Christopher Dean nie sú manželia, napriek tomu si štrnásteho februára vždy zatelefonujú. Namiesto Happy Valentine's Day si však želajú Happy Bolero Day.

Na znak toho, čo spolu predviedli 14. februára 1984 v Sarajeve. To nebol tanec, ale báseň. Poéma. Na obrazovkách ich vtedy sledovalo vyše 24 miliónov Britov!

Ravelovo Bolero, od ktorého zrodu koncom vlaňajška uplynulo 80 rokov, určite nikto nepreslávil tak, ako dvaja Nothingamčania. Keď sa v Zetre dovznášali na vlnách gradujúcej symfónie, televíznym komentátorom došla obrazotvornosť. Vyčerpali všetky epitetá aj hyperboly. Múdrejší z nich nechali celý čas hovoriť obraz.

Skladba má v origináli osemnásť minút, no krasokorčuliarske pravidlá na voľný tanec povoľujú štyri - plus alebo mínus desať sekúnd. Torvillová s Deanom ju s trénerkou Betty Calllawayovou s ťažkým srdcom zostrihali na štyri a pol a boli v koncoch. Ale vynašli sa: čas sa ráta od prvých pohybov korčulí, nuž úvodných 25 sekúnd na ľade prekľačali a obmedzili sa na nemohru horných partií, ktorou navodili atmosféru a nabažili diváka na úžasné divadlo, čo nasledovalo.

Začínali na kolenách, končili poležiačky, ale celá aréna im aplaudovala v stoji

Obrazne aj rozhodcovia: v Sarajeve dostali dvanásť šestiek z osemnástich možných. Za umelecký dojem deväť z deviatich.

Policajtovi a poisťováčke bezprostredne po súťaži gratulovala princezná Anna, v hoteli ich čakal telegram od kráľovnej aj premiérky a princezná Diana prišla osobne na ich prvé profesionálne vystúpenie, aby sa povyzvedala, kto im šil pôvabné fialové kostýmy.

Odvtedy niet spomínanejšieho tanca. „Bolo to čosi na spôsob Rómea a Júlie. Čosi ako posledný tanec dvoch ľudí, ktorým osud nedožičil byť spolu," vravel Christopher. Hovoril o tom, čo stvárnili, nie o sebe samých.

Boli pár ako z rozprávky: blonďatý princ a princezná ľadu. Športový a iste aj umelecký, nie však životný. Nenechali sa vtiahnuť do rolí z predstáv fanúšikov či médií. Každého inde srdce tiahlo.

Dean žil tri roky s Francúzkou Isabellou Duchesnayovou, ktorá s bratom Paulom získala pod vedením Slováka Martina Skotnického zlato na MS 1991 a striebro na ZOH 1992. Po rozchode si v októbri 1994 vzal o desať rokov mladšiu Američanku Jill Trenaryovú, majsterku sveta 1990, s ktorou má dvoch synov. Torvillová, o desať mesiacov staršia ako jej niekdajší partner, je už 18 rokov manželkou promotéra Phila Christensena a aj so synom Kieranom a dcérkou Jessikou žijú v Sussexe.

Predvlani ich zasa spojil biznis: spoločnosť ITV im ponúkla úlohy v televíznej šou Tanec na ľade. V rámci tretej série sa v sobotu dožili sarajevskej štvrťstoročnice. Na apríl vraj chystajú spomienkové Bolerové turné.

Sabovčíkovo koleno šlo pod nôž až ako bronzové

To koleno zachráni len operácia, vyhlásil pražský profesor Čech. Ešte pred ňou však to koleno vyskákalo olympijskú medailu.

BRATISLAVA. Strašný rok, spomína na osemdesiaty štvrtý Agnesa Búřilová, trénerka Jozefa Sabovčíka.

Jozefovo koleno bolo zrelé na operáciu. Špičkový pražský ortopéd prof. Oldřich Čech tvrdil, že včera bolo neskoro. Napriek tomu šlo pod jeho skalpel až zajtra. Keď v sarajevskej Zetre vyskákalo bronz.

„Ženiete ho z pretekov na preteky a on vôbec nemôže trénovať. Na olympiádu nejde, pôjde na operáciu," vyhlásila bratislavská trénerka „na baráku", ako sa vravelo budove na pražskom Poříčí, kde za socializmu sídlilo šéfstvo Československého zväzu telesnej výchovy. A buchla dverami.

V mihu za ňou vybehol vtedajší podpredseda Rudolf Dušek: „Ja sa toho ujmem. Mračna so Zacharidesom ho dajú tak dokopy, aby mohol štartovať v Sarajeve. A hneď potom pôjde na operáciu."

Jozef Mračna roky asistoval chýrnemu doktorovi Alexandrovi Bínovskému, ktorý bol u niektorých vplyvných bratislavských telovýchovných lekárov v nemilosti, lebo za ním chodili športovci až z Budapešti či z Prahy aj vtedy, keď smel byť „len" závodným lekárom. Po jeho smrti zdedil biľag podobne vyhľadávaný Mračna, manžel úspešnej výškarky, špecializáciou zubný chirurg. Čo Dušek sľúbil, splnil.

Zlegalizoval, že v olympijskej sezóne sa o Sabovčíkovo zdravie a kondíciu starali Mračna a dnes už nebohý skvelý lyžiarsky tréner Ladislav Zacharides. „Zostavili sme špeciálny program: kombináciu vedeckej liečby a ľudového liečiteľstva. Napríklad obklady zo zemiakov a lopúchového listu - tie si bral aj do Sarajeva," loví v pamäti docent Mračna, dnes primár chirurgie jednej z kliník LFUK a Onkologického ústavu sv. Alžbety. „Sabovčík doháňal. Kľúčové bolo posilňovanie určitých partií vo vode - žasol som, aké cviky dokázal Zacharides vymyslieť." Jozefovo koleno pripomínalo občas papuču. Poslednú vodu z neho mu Mračna vytiahol pár minút pred tým, ako Sabovčík odprevádzaný babkou (od detstva sprevádzala takmer na všetky tréningy) nasadol do autobusu smer Sarajevo. „Vážená, týždeň žiadne skoky," kládol doktor na srdce trénerke.

sabovcik_ctk.jpg

Jozef Sabovčík

„Kým súperi na tréningoch skákali, Jožo krúžil okolo mantinelu," spomína Búřilová. „V Sarajeve sa mu koleno ešte raz nalialo, ale vydržalo. Vo voľnej jazde skočil šesť trojákov." Trojitý axel na úvod bol rozprávkový. Nemal konkurenciu. Už len zaň si zaslúžil medailu.

Sabovčíkovo koleno napokon vydržalo aj svetový šampionát v Ottawe. Na ňom skončil štvrtý, trénerka je však dodnes presvedčená, že si zaslúžil medailu. „Sarajevská a ottawská voľná jazda boli jeho najlepšie v kariére," tvrdí. Až po sezóne 1984 došiel rad aj na operáciu Jozefovho kolena. „Profesor Čech urobil malý zázrak," myslí si Mračna.

V ďalších dvoch sezónach sa Sabovčík stal majstrom Európy. Rozlúčkový kontinentálny titul získal v Kodani 1986 po voľnej jazde, v ktorej po trojitom axli a flipe ako prvý na svete na vrcholnej súťaži skočil štvoritý skok - odpichnutého rittbergra (tulupa).

„Jumping Joe," vyletelo z úst Hamiltonovi, zlatému medailistovi zo Sarajeva, už ako televíznemu komentátorovi v jednom z prenosov. A prischlo mu to.

Sabovčík aj v štyridsiatich piatich ročne odjazdí 40-50 exhibícií. Na olympiáde 2002 v Salt Lake City, kde žije so svojou druhou manželkou Jennifer Veriliovou a oboma synmi (súd mu zveril do opatery aj syna z manželstva s kanadskou krasokorčuliarkou Tracy Weinmanovou), bol nielen atašém slovenskej výpravy, ale s korčuľami na nohách aj jednou z hlavných postáv slávnostného otvorenia. „To, že dodnes jazdí - a ako! - je neuveriteľné," vraví Mračna. „Naňho je radosť sa pozerať. Ozajstný skokanský kráľ. Velikán aj tým, že utrafil správny čas na odchod z amatérskeho ľadu."

Marián Šimo

Šesť medailí, jedna ženská

Zo Sarajeva si doviezli medaily šiesti Slováci. Individuálnu len krasokorčuliar Jozef Sabovčík - bronzovú.

Zvyšní piati striebornú. Štyria z nich boli hokejisti: Dušan Pašek a jeden čisto slovenský útok Igor Liba, Dárius Rusnák a Vincent Lukáč.

Piatou je dodnes jediná Slovenka s medailou zo zimnej olympiády, bežkyňa na lyžiach, kremnická rodáčka s jedným krstným menom (Gabriela), ale tromi priezviskami.

Pod dievčenským Sekajová štartovala v Innsbrucku 1976 a ako Svobodová v Lake Placide 1980 aj v Sarajeve 1984. Dnes sa volá Soukalová a žije aj trénuje v Jablonci nad Nisou biatlon. Mladšia z jej dvoch dcér, tiež Gabika, doviedla predminulý týždeň na juniorských biatlonových majstrovstvách sveta v kanadskom Canmore českú štafetu v úlohe finišmanky k senzačnej zlatej medaile. Aj mama dosiahla najväčšie úspechy v štafete. Nie však biatlonovej, lež bežeckej. Na olympiáde 1976 skončilo československé kvarteto šieste, na ďalšej štvrté a v Sarajeve 1984 dokonca druhé.

Československí hokejisti postupne zdolali USA (4:1), Fínsko (7:2), Kanadu (4:0), Švédsko (2:0). V rozhodujúcom zápase podľahli Sovietskemu zväzu 0:2, hoci mali množstvo dobrých gólových príležitostí. O rok Československo, aj so štvoricou Pašek a kompletným útokom Liba, Rusnák (kapitán), Lukáč, vyhralo v Prahe titul majstrov sveta.

Marián Šimo

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Šport

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 405
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 695
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 710
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 287
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 229
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 328
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 284
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 300
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 295
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 478
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Väčšina nemocníc má dostatok lôžok. Avšak hlavne tým na severe Slovenska začínajú akútne chýbať zdravotníci.
Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Podcast Dobré Ráno.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.

Predseda Smeru Robert Fico.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Trump patrí do múzea

Trump bol nesmiernou inšpiráciou pre všetkých populistov, ale aj autokratov.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME