SME
Piatok, 22. november, 2019 | Meniny má Cecília

Jozef Plachý utiekol v Montreale šéfom k Niagare

Športoví fanúšikovia ho v sedemdesiatych rokoch videli každý víkend v televízii. Obdivovali slávny stuttgartský beh svetlovlasého Košičana. Uvádzal reláciu Góly - body - sekundy. Jozef Plachý sa dnes dožíva šesťdesiatky.

Jozef Plachý štartoval na štyroch olympiádach (na hornej snímke druhý sprava).Jozef Plachý štartoval na štyroch olympiádach (na hornej snímke druhý sprava).(Zdroj: FOTO – PROFIMEDIA)

BRATISLAVA. Dvadsaťročný juniorský európsky rekordér vyhral pred necelými štyridsiatimi rokmi beh na 800 metrov v súboji Európy s Amerikou. Vyhlásili ho za najlepšieho atléta podujatia.

Plachý na stuttgartskom štadióne konkurenciu zmietol. Nemcovi Frommovi, Jamajčanovi Dysovi a Johnsonovi z USA ubzikol v poslednej zákrute.

Čas 1:45,4 sekundy bol slovenským rekordom do vlaňajška. Plachý ho dosiahol 31. júla 1969. Vydržal 39 rokov!

„Kapitánom Európy bol legendárny belgický stípliar Gaston Roelants, zlatý medailista z tokijskej olympiády 1964. Na znak úcty mi vyzul tretry. Bola to česť, pri ktorej som sa začervenal. Také eso juniorovi? Dnes na to spomínam ako na extra vyznamenanie," hovoril jubilant.

Takmer bol futbalistom

Rok a pol pred Stuttgartom o Plachom nevedel nikto. Samozrejme, poznali ho v košickej Barci. Behal, skákal, hral stolný tenis. Futbalisti si ho vyhliadli do špičkového ligového klubu VSS (dnes MFK). Všimol si ho slávny tréner Štefan Jačiansky.

Jozef, syn murára a ženy v domácnosti, dal prednosť atletike. Začal v Lokomotíve, ďalšom slávnom košickom klube, ktorý mal aj bežcov. Prvým trénerom mládenca bol Ladislav Petö.

Plachý čoskoro prestúpil do Slávie, za ktorú behával predtým Josef Odložil a trénoval v nej Jan Liška. Dohromady sa dala na dlhé roky chýrna dvojica - súdržná a zavše i riadne rozvadená. Ale fungovalo to.

Cesta do Mexika a rok 1968

Na pražskom Rošického memoriáli 1968 zdolal Plachý po prvý raz Tomáša Jungwirtha (odvtedy s ním nikdy neprehral) a kvalifikoval sa na mexickú olympiádu 1968. Iba druhý raz v živote cestoval za hranice.

Na olympiáde atletických zázrakov zažiaril. Dvakrát zabehol juniorský európsky rekord 1:45,9 min - v semifinále i vo finále.

„Nevedel som veľa o bežeckej stratégii. V takmer dvaapoltisícovej nadmorskej výške som bojoval ako o život. Po semifinále ma kriesili kyslíkom. Mierne mi to poškodilo hrdlo. Vo finále som skončil piaty. Meter za medailou. Bohvie, ak by som sa v semifinále trochu šetril..."

O rok na majstrovstvách Európy zvládol súboj s presilou troch bežcov z východného Nemecka na jednotku s mínusom. Tak sa ohodnotil. „Skončil som druhý. Mne to nestačilo, vždy som túžil víťaziť."

Bežec rád spomína na šesťdesiaty ôsmy. Ako si napríklad zahral v programe Lasicu, Satinského a Horníčka. Na štadióne košickej Lokomotívy súperil v behu so Satinským. Prehral. Rozhodca Lasica sa pozrel na stopky. „Buď mi zastali hodinky, alebo je to svetový rekord," oznámil.

Smola v rokoch olympiády

Za mníchovskú olympiádu 1972 si dal pätorku. „V semifinále som sa zbytočne obzeral , až kým mi Američan Wottle neprekĺzol pri mantineli. Jednoznačne som si mal pozíciu ustrážiť. Štve ma to aj pri spomínaní. Wottle olympiádu vyhral."

Plachý išiel do Mníchova v dobrej forme. V roku 1972 zvíťazil v Grenobli na halových majstrovstvách Európy. Na olympijské roky mal smolu.

„Okrem olympiády boli ešte raz za štyri roky majstrovstvá Európy. Medzitým zorganizovali z času na čas medzikontinentálne stretnutia družstiev, čo v individuálnej atletike nikdy nemalo až takú vážnosť. Na mítingy sme chodili skromnejšie, hoci sme si časom našli cestičky."

Plachý farbisto opisoval, ako sa niektorí atléti, on medzi nimi, snažili prekabátiť vrchnosť. Darilo sa, hoci to malo vždy dohru.

„Dostával som pravidelné pozvania na koberec. Z Dukly, zo zväzu telesnej výchovy, z ministerstva obrany. S diskárskym kamarátom Ludvom Daněkom sme boli zrejme najfrekventovanejší na kádrovačkách so zdvihnutým prstom."

Najdramatickejšie chvíle pripravil Jozef Plachý papalášom na olympiáde v Montreale 1976. Vypadol už v rozbehu, keď sa ozvalo zranenie.

„Z Mníchova ma hnali všadeprítomné ,očká' domov autom, ale čo z Montrealu? Zavreli nás v budove olympijskej dediny a strážili. Mohli sme tak na obed a späť. Nedajbože, aby sme sa stretli s pretekármi zo Západu. Tak som im na päť dní zdrhol. Za kamarátom, ktorý dnes vlastní firmu, v ktorej mu pomáham. Vyviezol ma k Niagare, videl som kus sveta. Šéf výpravy Václav Mudra bol celý zelený, tak sa bál o pozíciu."

Plachý priam metodicky opisoval, ako si československí atléti hľadali cestičky na mítingy s „podstolovými" prémiami.

„Na jedny preteky, trebárs do Nemecka, nás skutočne pozvali. Aj nás preverili a pustili. My sme si potom pobyty predĺžili. Fibingerová, Daněk a ja sme brali prémie. Mal som aj tajného manažéra. Juhoslovana, žijúceho vo Švédsku. Ten mi vybavoval pozvania do Škandinávie. Prémie sa pohybovali okolo tisícky mariek. Nikto doma to nesmel vedieť, vždy sa však našiel dobrák, ktorý nás udal."

Plachý sa usmial. Spomenul si, ako ho z Nemecka do Bruselu prepašoval kamarát Ivo van Damme. Bežec, ktorý na OH 1976 získal striebro na 800 i 1500 m. Na konci roku sedemdesiateho šiesteho tragicky zahynul pri autonehode. Na jeho počesť organizujú Belgičania v Bruseli slávny míting Zlatej ligy.

„Hovoril som Ivovi, veď nemám víza. Neboj sa, upokojil ma. Na nemecko­belgických hraniciach nám zasalutovali a pustili nás. Van Damme bol niekto a nemohol mať predsa bársakého kamaráta."

Čas rebélie

Rok po Montreale bol Plachý v skvelej forme. Na mítingu v Zürichu zdolal Juantorenu. Zabehol európsky rekord na míľu - 3:52,6 min.

Pred olympiádou v Moskve 1980 bol už nežiaduci rebel. Hoci zabehol limit na 1500 m (3:39,9 min), nenominovali ho.

„Ani tréner Liška ma nepodržal. Išiel som priamo za podpredsedom Národného frontu Tomášom Trávničkom. Bol fanúšik Dukly. Neklamem, kľakol som si pred neho. Účasť som si vymodlil. Trucoval som, dodnes som tvrdohlavec. Nebol som na sľube, ani si neprevzal oblečenie. S nikým som sa nerozprával. Keď som postúpil z rozbehu, chcel som iba maséra. Ale keď som sa dostal do finále, začali okolo mňa krúžiť. Skončil som šiesty. Šéf výpravy ma vybozkával. Zostal som taký paf, že som sa ani nestačil odvrátiť. Moskvu považujem za najcennejšie umiestnenie a správanie niektorých ľudí som si dobre zapamätal ako výstrahu."

Plachý miloval halové súťaže. V príjemnom prostredí košickej reštaurácie U 12 apoštolov položil otázku akoby do pléna.

„Myslíte si, že niekto od nás, alebo vôbec niekto na svete je halovým majstrom USA i Sovietskeho zväzu? Lebo ja som."

Zhodli sme sa, u nás je iste sám, na svete možno. Chválil americké halové súťaže, hoci boli náročné i drsné.

„Na preteky som vyrážal vtedy z univerzitného strediska. Striedavo zo Stanforda a Yale. Po súťaži som sa tam vrátil, aby som sa zregeneroval. Američania vtedy nemali dvestometrové okruhy, okrem newyorskej Madison Square Garden. Dosiahol som v nej svetový rekord na 1000 yardov - 2:06,4 min. V Bostone sa bežalo na trieštivých parketách. Nohy som mal samý pľuzgier. Sám som si rozstríhal, obšíval, obväzoval, aby som mohol behať. Získal som si meno. To sa v atletike ráta."

Víťazný boj s chorobou

Košičan ukončil kariéru v roku 1982 so vzácnym prvenstvom. Jediný strednotratiar na svete štartoval na štyroch olympiádach.

Plachý doštudoval právo na Karlovej univerzite, urobil si trénerskú jednotku. Najskôr pripravoval v Dukle dospelých, potom mládež. Až sa mu šport zunoval. Stal sa právnym poradcom veliteľa územnej obrany Prahy. Do dôchodku odišiel ako vysoký dôstojník českej armády.

Rebeloval ešte raz. Podpísal sa pod protestný list proti amnestii Václava Havla synovi Jozefa Odložila, ktorý v hádke zabil otca. Rozhodnutie podľa Plachého pripomínalo protekciu, lebo českému prezidentovi robila poradkyňu matka mladého Odložila Věra Čáslavská. Plachého najskôr z armády rozkazom vyhodili, potom ho však zobrali späť.

Najobdivuhodnejšou kapitolou Plachého života nie je šport, ale spôsob, ako prekonal ťažkú chorobu. V pražskej motolskej nemocnici mu vyoperovali nádor. Mal rakovinu prostaty. Deň pred prijatím do špitálu si odbehol osem kilometrov.

Plachý, hoci ako dôstojník bol istý čas členom KSČ, sa vždy otvorene hlásil ku kresťanskej viere.

„Rozhovory s Bohom mi dali silu. Choroba ma prinútila zmeniť si rebríček hodnôt. Keď som bol už ako­tak v poriadku, požiadal som šéfa firmy, s ktorou spolupracujem, že chcem robiť robotníka v Humennom. práve tam sme montovali filtre, ktoré môj podnik vyrába. A to mi pomohlo. Byť obyčajným človekom, pocítiť, že každá práca je užitočná, že je to dar."

Praha, Košice i Bratislava

Plachý žije striedavo v Prahe a Košiciach. Často chodí do Bratislavy. V českej metropole žijú jeho štyri deti z dvoch manželstiev. Najstarší syn Michal hral nádejne za Spartu. Musel prestať, trpí na astmu. Z otca urobil hrdého deda dvojročnej vnučky.

Bývalý skvelý bežec už desať rokov spoluorganizuje na Slovensku školskú súťaž Hľadáme nového Jozefa Plachého. Spolu s bratislavským kamarátom Imrichom Ozorákom založili akciu: Zo školských lavíc do haly Elán. V rodnom meste zorganizoval Košickú míľu.

Kandidoval na post prezidenta Slovenského atletického zväzu. No nezvolili ho. Rozhodnutie ho chvíľu bolelo, mrzelo i hnevalo. Chcel by oživiť slovenskú atletiku, ibaže postrehol, že naša rodina kráľovnej športov nie je jednotná. „V konečnom dôsledku je asi dobré, že ma v týchto pomeroch nezvolili," usúdil.

Jozef Plachý

Narodil sa 28. februára 1949 v košickej mestskej časti Barca.

Mohol hrať futbal, ale rozhodol sa pre atletiku.

Postupne reprezentoval Lokomotívu Košice (je jej čestný predseda), Sláviu Košice, Duklu B. Bystrica a Duklu Praha.

Štartoval na štyroch olympiádach ako jediný bežec na stredné trate v histórii.

Na olympiáde 1968 bol piaty, v roku 1972 vypadol v semifinále, v Montreale 1976 v rozbehu (všetko na 800 m), v Moskve 1980 skončil šiesty (1500 m).

Na ME 1969 bol druhý, vyhral halové ME 1972.

Najčítanejšie na SME Šport

Inzercia - Tlačové správy

  1. Trnavská univerzita v Trnave
  2. Vysoká škola múzických umení v Bratislave
  3. CUPRA si podmanila parížske nebo
  4. Viac ako vzdelanie
  5. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  6. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  7. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  8. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  9. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  10. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  1. Viac ako vzdelanie
  2. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  3. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  4. Vysoká škola múzických umení v Bratislave
  5. Trnavská univerzita v Trnave
  6. CUPRA si podmanila parížske nebo
  7. Radšej škola ako metla
  8. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  9. Zažite svoj vlastný úspech
  10. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  1. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 12 132
  2. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 12 027
  3. Tipy na lyžovačku v Rakúsku 8 035
  4. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 7 067
  5. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 6 999
  6. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 6 943
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 5 977
  8. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 050
  9. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 4 929
  10. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí... 4 327

Hlavné správy zo Sme.sk

Prieskumy môžu manipulovať voľby. Ako sa v nich vyznať

Prečítajte si, ako sa orientovať v údajoch agentúr.

V roku 2012 agentúra MVK namerala Smeru v deň volieb o 7,1 percenta hlasov menej, než reálne získal.
Podcast Dobré Ráno
Adèle Haenel (vpravo) a Noémie Merlant vo filme Portrét ženy v plameňoch.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čo hovoria a čo nehovoria prieskumy

Že informácie ovplyvňujú správanie voličov, nie je žiadna chyba.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Kanada postúpila cez Austráliu do semifinále Davisovho pohára

Kanaďania sa v boji o finále stretnú s víťazom súboja Srbsko - Rusko.

Vasek Pospisil (vpravo) a Denis Shapovalov sa tešia z postupu do semifinále Davis cupu.

Chára a Sekera prispeli asistenciami k víťazstvám svojich tímov

V akcii bol aj ďalší slovenský bek Erik Černák, ktorý si osobné bodové štatistiky nevylepšil.

Zdeno Chára atakuje Rasmusa Ristolainena z Buffala v bránkovisku Tuukku Raska.

Slovák navrhol, ako by sa organizátori olympiády vyhli problému. Smiali sa

Slovenský triatlonista naznačil, čomu sa chce venovať po olympiáde.

Richard Varga.
Milan Škriniar v zápase 12. kola Serie A 2019/2020 Inter Miláno - Hellas Verona.