Vo štvrťfinále ste zdrvujúco zdolali Mariu Šarapovovú 6:0, 6:2. Ťažko sa zaspávalo po takom víťazstve?
„Pár minút som sa prehadzovala v posteli, premietala som si chvíle zo zápasu. Potom som usnula od únavy."
Bývalej svetovej jednotke ste dovolili získať len dva gemy. Dosiahli ste životný úspech. Bol to váš najlepší výkon v kariére?
„Nemyslím si to. Hrala som len to, čo som mala hrať. Čo mi povedal tréner. Prispôsobila som sa podmienkam. Ťažšie bolo v prvom kole stretnutie proti Ukrajinke Aľone Bondarenkovej. Tam som zahrala ešte lepšie, hoci na úvod turnaja neboli na kurte také nervy ako teraz vo štvrťfinále."
Pri sieti ste si podávali ruku s hráčkou o hlavu vyššou. Aj semifinálová súperka Safinová meria o viac než dvadsať centimetrov viac. Ako sa so 161 centimetrami cítite v spoločnosti takýchto vysokých tenistiek?
„Nemám s tým žiadny problém. Aj keď čoraz častejšie musím odpovedať na podobné otázky. Vôbec sa tým nezaoberám. Ony majú v tenise svoje prednosti a ja svoje - dynamiku, rýchlosť - a tie snažím naplno využívať."
Ako ste oslávili utorňajšie víťazstvo?
„Klasicky, pri dobrej večeri. Z povery v tej istej parížskej reštaurácii ako pri mojej premiére na Roland Garros pred dvoma rokmi. Podávajú v nej výborné suši aj čínu."
Tohto roku ste pred cestou do Francúzska nemali optimálnu prípravu. Aké boli ciele?
„Pre zranenie slabín som musela vynechať dôležité turnaje v Ríme a Madride, dvanásť dní som nedržala raketu v ruke. Nasledovala krátka príprava na kurte. Chýbali mi zápasy. Nevedela som odhadnúť formu. Preto som išla do Paríža s malou dušičkou. Zmrzla som pri pohľade na žreb: Bondarenková v prvom kole. Prehrýzla som sa cez ňu a potom som išla od zápasu k zápasu. Na druhej strane mi prestávka možno aj pomohla - cítila som veľký hlad po tenise."
V čom je tenistka Dominika Cibulková na kurte iná pred rokom a dnes?
„Viem si pomôcť, už nepanikárim. Pomohli mi skúsenosti aj z takých duelov, aký som vlani v lete odohrala vo finále turnaja v Montreale so Safinovou. Zbabrala som ho, hrala som niečo iné, než som mala hrať. Aj súboj so Šarapovovou sa na konci druhého setu začal zamotávať. Súperka sa vzchopila, získala dva gemy za sebou. Ani na chvíľu som však nezaváhala, že by sa vývoj mohol obrátiť. Mala som nahrané a vedela som, že už v ďalšom geme musím zápas jednoducho ukončiť."
Koľko gratulácií ste po ňom dostali?
„Na mobile som ich mala asi osemdesiat. Mala som čo robiť, aby som ich všetky prečítala. Potešil ma napríklad pozdrav od Dominika Hrbatého, tento týždeň hrá na challengeri v Prostějove. V žiackych rokoch bol mojím idolom. Chodila som sa pozerať na jeho zápasy v Davisovom pohári. Obdivovala som ho, že žiadna loptička nebola preňho stratená. Vedel strhnúť obecenstvo. Nikdy v živote nezabudnem, že práve s ním sme tohto roku vybojovali pre Slovensko prvenstvo v Hopmanovom pohári."
Do Paríža vás prišla povzbudiť mama Katarína. Vnímali ste ju v hľadisku?
„Mama mi je najväčšou oporou, ale počas zápasu sa koncentrujem iba na trénera Vlada Pláteníka. Pozriem sa na jeho tvár a viem, či hrám dobre, alebo treba niečo zmeniť. Za vyše tri roky spolupráce sa už dokonale poznáme. Teším sa, že na semifinále pricestuje aj môj otec a Vladova manželka."
V semifinále vám bude fandiť celé tenisové Slovensko. Kedy ste vy fandili pri obrazovke slovenským športovcom?
„Mám rada hokej. Najpamätnejšie je finále majstrovstiev sveta v Göteborgu 2002. Zlatý gól Bondru. Skákala som po plafón. Často mi tu pripomínajú Hrbatého semifinále na Roland Garros 1998. Neviem si naň spomenúť. Mala som vtedy len desať rokov. Asi som sa hrala niekde vonku."
So Safinovou máte zápasovú bilanciu 1:2. S čím vykročíte pred zápasom na kurt?
„Chcem si ho užiť, zúročiť dobrú formu. Viem, že to bude iné stretnutie ako so Šarapovovou. So Safinovou som naposledy vyhrala, pokúsim sa o to znova. Šanca na finále grandslamového turnaja neprichádza každý deň."
Ondrej Gajdoš
št 19:09
št 18:20
št 15:55
št 15:32
