Ako majstra obtiahli opití Švajčiari

(Autor: TASR)
Peter Fukatsch|27. sep 2009 o 20:39

Futbalisti Červenej hviezdy sa stretli po 50 rokoch, spomínali na titul i zápas v Glasgowe.

Bývalý československý futbalový reprezentant Dezider Cimra sa dlho pozeral na vzácne tablo - majster Československa 1958/1959 Červená hviezda Bratislava. „Dnes by mal tento orchester hodnotu miliardy," povedal útočný center, ktorý zaň hral.

BRATISLAVA. Predvčerom bolo päťdesiat rokov od okamihu, keď futbalisti „červenky" zdvihli na štadióne v Petržalke, ktorému pre maximálne povolené rozmery nepovedal nikto inak ako letisko, pohár pre majstrov republiky.

Štadión, dávno stratený v petržalskej zástavbe, mal kapacitu do 30-tisíc miest. Neraz bol vypredaný, Starým mostom tiahli húfy takmer ako na Tehelné pole. Červená hviezda, hoci v Bratislave „menšinový" klub po Slovane, si veľmi rýchlo získala srdcia priaznivcov a rešpekt celej bývalej republiky. Po siedmich rokoch od vzniku klub získal titul. Mužstvo elegánov a inteligentov, čo bola v tom čase pre papalášov aj čosi ako nadávka, po desiatich rokoch od vzniku zaniklo.

Červená hviezda so Slovanom riadne šliapali pražským klubom na päty, tak ju zrušili. Mal v tom prsty priamo prezident republiky Antonín Novotný.

Na jednej vlne

Titus Buberník, záložník, ktorý hral na majstrovstvách sveta 1958, 1962 (striebro) a európskom šampionáte 1960 (bronz), hovoril o dobrých rokoch: „Mali sme na tie časy vhodné podmienky a skvelého trénera Karola Borhyho. Tento znalec maďarského futbalu z jeho najlepších čias nás naučil prvky elegantného, technického futbalu s taktikou stále novátorského rozostavenia 4-2-4. Pointa neskutočného vzostupu však bola v inom. Všetci sme rozmýšľali na jednej vlne životnej filozofie. Milovali sme futbal, vždy sme sa snažili byť slušní. Každý z nás myslel na štúdium," vystihol modus vivendi, ktorý musel priniesť veľké veci.

Buberník je doktor práv. Ladislav Kačáni, jeho spoluháč z jednej z najpovestnejších stredových dvojíc československého futbalu vôbec, docent. Športový vedec, ktorý vydal množstvo skvelých publikácií. Bol na MS 1954 a 1958. Arnošt Hložek sa stal jedným z najpoprednejších trénerov i futbalových teoretikov, Gustáv Mráz uznávaným stavebným inžinierom.

Mráz sa na MS 1958 dostal do najlepšej jedenástky šampionátu, hoci Československo smoliarsky až v opakovanom zápase podľahlo o postup zo skupiny Severným Írom po predĺžení 1:2. Adolf Scherer bol kľúčovým útočníkom Československa a jeho najlepším strelcom na MS v Čile 1962. Práve on dal Maďarom vo štvrťfinále rozhodujúci gól (1:0), Juhoslovanom v semifinále dva.

Skvostný prepletenec

Slávnosť na oslavu titulu usporiadal ŠKP Dúbravka. Tajomníkom klubu je Ján Čapkovič. Vyrastal v červenke, slávnym sa stal v Slovane. Dvojičky Čapkovičovci mali otca s belasým srdcom.

Sága Weissovcov má zasa čevenohviezdo-interovú krvnú skupinu. Vladimír najstarší bol oporou majstrovskej ČH. Jeho syn, súčasný reprezentačný tréner, vyrástol i hral za Inter. Tretí Vladimír, vnuk, veľká futbalová nádej, tiež začínal na Pasienkoch, kým odišiel do Anglicka.

Bratislava bola skvostný futbalový prepletenec. Pavol Molnár, nenápadný útočník, ktorý bol na MS 1958 i 1962, má bronz z ME 1960, bol prv slovanistom, ale vrchovato sa siedmimi gólmi zaslúžil o titul ČH. Dva dal v derby Slovanu (3:1). Povrávalo sa, že otec, prívrženec Tehelného poľa, mu „za odmenu" struhol jednu výchovnú.

Na milú slávnosť prišiel z Podivína pri Břeclavi Jiří Tichý, obranný val, opora čilského kádra. Neskôr hrával i za Spartu. „Zo všetkých futbalových štácií najčastejšie myslím na Bratislavu. Veď som v červenke začínal hrať ligu. Čím som starší, tým viac som na túto minulosť pyšnejší. Manželka mi často hovorí, Jirko poďme do Bratislavy, obaja máme na ňu najkrajšie životné spomienky. Pozvanie nás nadchlo," hovoril obranca čilského finále proti Brazílii (naši prehrali 1:3).

„Aj na derby spomínam. S útočníkom Slovana Emilom Pažickým som mal asi najnemilosrdnejšie súboje v kariére. Raz ma skopol. Na druhý deň prišiel na náš tréning. Pozval ma pod viechu, kde sa mi pri dobrom vínku ospravedlnil. Boli sme kamaráti na život a na smrť. Žiaľ, už nie je medzi nami."

Suroví Škóti

Fratišek Hlavatý prišiel medzi niekdajších spoluhráčov až z Plzne. Bol hrdinom iste najpamätnejšieho dvojzápasu Červenej hviezdy. Stretnutia s Glasgow Rangers v EPM (dnes Liga majstrov). Bratislavčania prehrali vonku pred 130-tisíc divákmi 3:4. „Za stavu 2:1 pre nás ma niekto vo výskoku zrazil. Omdlel som. Škóti vtedy vyrovnali. Polčas dochytal Dežo Cimra. V prestávke ma dal doktor Bínovský ako-tak dokopy, vtedy sa nesmelo striedať. Urobil mi turban z ľadu, neskôr zistili otras mozgu. Za bránkou stál náš druhý tréner Bujna a navigoval ma: Franto stojíš o meter mimo bránky, doprava, potom doľava. Pozor strieľa. Robil som, čo som mohol, chytil som aj penaltu. Aj tak sme prehrali. Prehrali? Škótom vyhrali doslova boj zjavne opití švajčiarski rozhodcovia. Museli im ponúknuť azda galón whisky, razilo z nich riadne."

Dnešok skôr nechápu

Na bratislavskú odvetu na Tehelnom poli prišlo 60-tisíc.

„Urobil sme chybu. Proti Škótom sme vybehli tvrdo. Chceli sme pomstu. To nebol náš štýl. Prehrávali sme 0:1. Keď sme začali hrať svoje, stačili sme iba vyrovnať. Pre mňa sú tieto zápasy skôr smutnou spomienkou. Predtým sme zdolali Porto. Ak by sme vyradili Rangers, čakala by nás Sparta Rotterdam, vtedy nebol holandský futbal bohviečo. A v semifinále Real. Mali sme v hrsti možnosť preraziť do najväčšieho futbalového sveta." Akademickú debatu, kto je vlastne nasledovníkom ČH, vyriešil ďalší bronzový medailista z ME 1960 Milan Dolinský. „Keď nás rozprášili, tak celé áčko prešlo do Slovnaftu, neskôr to bol Inter. Titul získala ČH, ktorá má priameho potomka v ŠKP a Inter, už, žiaľ, zanikol. Je mi smutno."

Pri debate o súčasnosti nešetrili legendy kritikou. „Ako môžu chodiť dnes na futbal slušní ľudia, keď majiteľmi viacerých klubov sú arogantní mocipáni, ktorých peniaze vraj oprávňujú na všetko. Všetka česť, dávajú ich, ale nemôžu všetko dirigovať. Dôvera fanúšika je preč," označil natvrdo pomery v lige Dolinský.

Buberník chodieval na Inter, pokiaľ existoval. „Mám jedinú nádej. Že súčasní reprezentanti pôsobiaci v zahraniči k nám cez reprezentáciu postupne prinesú aj futbalovú kultúru vyspelých krajín. Tá žalostne chýba. A mne už nezostal ani ten Inter, partia, v ktorej som sa cítil dobre. V dvestotisícovej Bratislave žili dva skutočne veľké kluby. Teraz má mesto pol milióna," povedal.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov