Diváci povzbudzovali našich futbalistov zo striech

Peter Fukatsch|9. okt 2009 o 21:50

Na Tehelné pole, dlho nedobytnú baštu československého futbalu, viackrát prišlo 60­tisíc divákov. Tehelné pole bolo v Československu dlho štadiónom s najväčšou kapacitou. Na zápase s Juhosláviou v roku 1957 bolo podľa neoficiálnych údajov až do 70-tisíc d

ivákov.

BRATISLAVA. Československá reprezentácia zohrala na Tehelnom poli 38 medzištátnych stretnutí, 8 v kvalifikácii na MS, 11 v eliminácii na európsky šampionát.

Štyri v Medzinárodnom pohári, predchodcovi kontinentálnych majstrovstiev a 15 priateľských. Pokúsili sme sa zostaviť rebríček najzaujímavejších stretnutí na bratislavskom štadióne.

Do poradia sme nezaradili klubové zápasy. Aj na nich boli veľké návštevy. Napríklad v súboji EPM (dnes Liga majstrov) ČH Bratislava - Glasgow Rangers 1:1 nevydržala nápor 60-tisíc divákov jedna z bariér, zápas sa však odohral.

Slovan mal v rokoch 1950 - 1970 priemernú návštevnosť 20-tisíc, na priateľskom zápase s brazílskym Botafogo Rio de Janeiro s Garrinchom bolo v roku 1955 tiež šesťdesiattisíc.

Prehľad

1. ČSSR - Anglicko 2:1 (1:0), 30. 10. 1975, 45 000 divákov. Kvalifikácia o postup na ME 1976.

Stretnutie sa malo hrať deň predtým. Ibaže na Bratislavu sadla hmla.

„Bolo vidieť sotva do polovice ihriska. Rozhodca sprvoti nechal hrať. Po desiatich minútach však zápas ukončil. To už nebolo rozpoznať hráča azda ani na päť metrov. A to som bol blízko," opisoval predohru k veľkému víťazstvu Jozef Vengloš, vtedajší asistent trénera Václava Ježka.

Nie všetci Nebratislavčania a Angličania zohnali ubytovanie. Nový podchod pri dnešnom Prezidentskom paláci sa zmenil na veľkú improvizovanú nocľaháreň. Aj o deň bolo plno. Angličania viedli.

Po Masného centri z rohu Nehoda vyrovnal. Hneď v úvode druhého polčasu pohotovo zareagoval na prudký center senzačného krídla Slovana Masného Dušan Galis, ešte reprezentujúci VSS Košice.

V páde, po anglicky, hlavou rozhodol. Naši potom majstrovstvá Európy 1976 v Belehrade vyhrali.

„Kto bol najväčšou oporou? Diváci. Také obecenstvo som ešte nezažil, a to som pochodil takmer celý svet," povedal po zápase pre pražský Československý sport, žiaľ, už zosnulý tréner Ježek. Na zápas by iste prišlo azda aj stotisíc, Tehelné pole však zrekonštruovali. Pribudli miesta na sedenie.

2. ČSSR - Brazília 3:2 (2:1), 23. 6. 1968, 60 000. Priateľský zápas.

Kostru Brazílčanov tvoril základ senzačného tímu neskorších majstrov sveta 1970. Juhoameričania nastúpil bez Pelého, ale s trojicou megahviezd v strede poľa Tostao, Gérson, Rivelino, na krídle s krídelníkom s nohami do iks Jairzinhom.

Tréner Jozef Marko skúšal pred úspešnou kvalifikáciou o postup na MS do Mexika. V Československu začala vychádzať hviezda Spartaka Trnava, výborný bol Slovan, VSS Košice aj Inter. Nastúpilo osem futbalistov zo slovenských klubov.

A jeden zažiaril priam do večnosti. Jozef Adamec dal Brazílčanom tri góly. Zblízka, po chybe brankára Felixa i prekrásne z diaľky. Viac ako tri góly dali Brazílčanom v histórii iba traja futbalisti. Poliak Wilimowski dokonca štyri, ale na MS 1938 sa zápas predlžoval. Po Adamcovi sa to podarilo už len Talianovi Paolovi Rossinu na MS 1982.

3. ČSSR - Portugalsko 0:1 (0:1), 25. 4. 1965, 60 000, kvalifikácia na MS 1966.

Československo bolo strieborné z MS v Čile, Portugalsko „iba" tím, o ktorom šli chýry. Dvadsaťtriročný Eusébio v úvode z ničoho nič vystrelil pod hornú žrď k bližšej žrdi. Prekvapený Schrojf nereagoval. Pršalo ako z krhly. Technickým hosťom to neprekážalo, skôr našim. V 42. druhej minúte naletel rozhodca na typický Kvašňákov pád v šestnástke. Bulharský rozhodca filmovačku zhltol, penalta.

„Kvašňák ju kopať nemohol. Pospíchal povedal, že nejde. Zdráhal sa aj Popluhár. Tak som schmatol loptu, ale brankár Perreira nad trávnikom letiacu loptu vystihol a vyrazil. Krivdili mi, keď vypisovali, že som kopal prvú jedenástku života. V Červenej hviezde som z nej dal pár dôležitých ligových gólov," opisuje asi kľúčový moment zápasu Vladimír Weiss starší v knihe Jozefa Kšiňana Na nich sa nezabúda.

Portugalci skončili na MS tretí, Eusébio bol najlepším strelcom šampionátu.

4. ČSSR - Francúzsko 2:0 (0:0), 4. 4. 1979, 50 000, kvalifikácia o postup na ME 1980.

Bol doslova apríl. Predpoludním leto, pred stretnutím zahrmelo a chvíľu lialo. V prvom polčase boli lepší Francúzi už s Platinim. Na pravom kraji obrany nastúpil dnešný tréner trikolóry Domenech.

Z nášho zlatého belehradského kádra hrali Ondruš, Gögh, Panenka, Masný, Nehoda. Prvý gól dal Panenka. Z penalty si zopakoval beťársky kúsok, ktorý rozhodol finále na MS 1976. Oklamal Dropsyho ako predtým Maiera.

Po troch rokoch si zopakoval plachtiacu strelu do stredu brány, na ktorú sa ležiaci gólman bezmocne pozerá. Postúpili sme, na šampionáte sme skončili tretí.

5. ČSR - Juhoslávia 1:0 (0:0), 18. 5. 1957, 60 000, Medzinárodný pohár

Niektoré zdroje uvádzajú až 70-tisícovú návštevu. V tých časoch nebol problém dostať sa na štadión načierno cez známeho usporiadateľa. Stálo sa na tribúnach, stromy boli ovešané fanúšikmi.

Po tomto stretnutí, štvrtom reprezentačnom v Bratislave, si Tehelné pole vyslúžilo povesť nedobytnej bašty.

Československo na jeho trávniku prehralo po prvý raz v máji 1963 v priateľskom dueli s Anglickom v bráne s Banksom, v strede s Bobbym Charltonom.

Juhoslovanov sme mohli zdolať azda 6:0, ale mali brankára, ktorý keď zachytal, bol najlepší na svete - Chorváta Vladimira Bearu. Na bombu Borovičku z voleja bol prikrátky.

Beara bol nízky brankár, ale neskutočne pružný. Ďalší gólman s rovnakým štýlom vychytal Československu finále na MS 1962 - Viliam Schrojf.

Električky X

Pre nás to bol chrám. Čistý, zaplnený desaťtisícami. Žičlivý a burácajúci. Ísť na Tehelné pole patrilo k vysokej štábnej kultúre Bratislavčana. Ak nastúpila reprezentácia, patrilo to senzačné javisko Československu.

Dnes bude scéna celoslovenská. Naši futbalisti majú šancu urobiť zásadný krok, aby sa vrátili časy vysokej štábnej kultúry.

Na gymnáziu sme mali učiteľa slovenského jazyka a literatúry, ktorý v piatok pred veľkým zápasom, ospravedlňujúc sa niektorým mladým dámam, viedol s nami diskusiu na tému futbal.

Kúpil a porozdával nám noviny. V pondelok, kto chcel, mohol písať futbalovú slohovú prácu. Ten učiteľ sa volal Zdeno Palečka. Po roku od nás odišiel, ale jeho nasledovníčka pani Lucia Škafská, hoci športu vôbec nerozumela, rešpektovala dobrý zvyk predchodcu.

Písali sme ako Krížnou ulicou dokolečka obiehali električky s označením X. Približne v minútových intervaloch. Ovešané ako tie na strmej ulici v San Franciscu. Vodiči boli géniovia, lebo tou ulicou tiahli na Tehelné pole desaťtisíce ľudí.

Boli aj šesťdesiattisícové návštevy, ak klesla pod dvadsať, čudovali sme sa. Okolie pivovaru Stein pripomínalo Oktoberfest. Dnes je mi nejasné, ako to čašníci stíhali.

Vstupenky sa kupovali v pokladniciach, policajti a usporiadatelia boli na to, aby vás pozdravili a usmernili, kam máte ísť. Medzi stojacimi divákmi štrikovali predavači, ktorí vám núkali „nanuky do ruky" alebo „teplé pivo a studené párky". Rozhodca mohol schytať prinajhoršom, aby si „strčil mrkvu do huby".

Písali sme, ako sme na zápas pozvali svoje platonické lásky či rovno frajerky. Po futbale, vyobliekaní do tuzexového, sme išli korzovať. Tu a tam sme stretli hráča. Pozdravili sme ho, on pozdrav opätoval. Bol ako my, iba o čosi starší.

Na piatkovú hodinu slovenčiny sme sa tešili. Spoznali sme, ako sa možno slušne „hádať", lebo z klubov sme boli rôznych. Veľa sme sa dozvedeli o svetovom futbale. Za hrúbky v slohu sme dostávali sprísnené pätorky, za dobrú štylistiku zvýhodnené jednotky. Bol to opis naživo.

Z našej triedy vyšli štyria novinári, dvaja špičkoví hokejoví tréneri, dodnes športový riaditeľ svetovej basketbalovej federácie i svetoznámy medzinárodný rozhodca boxu.

Ak sa náhodou stretneme, zájdeme niekam poblíž Tehelného poľa.

((A))

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Reprezentácie»Diváci povzbudzovali našich futbalistov zo striech