Pred 25 rokmi dobyli Slováci Mount Everest

Mount Everest je síce krásny ale zavše veľmi zradný.
Mount Everest je síce krásny ale zavše veľmi zradný. (Autor: čtk/ap)
TASR|13. okt 2009 o 10:12

Od prvého úspešného výstupu slovenských horolezcov na vrchol najvyššej hory sveta - Mount Everestu (8848 m) uplynie 15. októbra 25 rokov.

Bratislava.

V ten deň v roku 1984 sa na najvyšší bod planéty dostali dvaja členovia československej výpravy - Zoltán Demján, Jozef Psotka a nepálsky šerpa Ang Rit.

Na najvyššiu horu Himalájí vystúpili po monzúne juhozápadnou, tzv. poľskou stenou expedičným štýlom z nepálskej strany. Počas zostupu zahynul Jozef Psotka.

Československá horolezecká výprava odišla do Nepálu na jeseň v roku 1984 pod vedením Františka Keleho.

Ďalšími členmi boli Slováci Z. Demján, V. Dubeň, I. Fiala, J. Just, V. Launer, R. Mock, M. Orolín, V. Petrík, P. Pochylý, J. Porvazník, J. Psotka, M. Šajnoha, Ľ. Záhoranský. Z Čiech sa na výprave zúčastnili Z. Brabec a M. Neumann.

Vo výprave ďalej boli J. Oršula, M. Skladaný a M. Šimunič lekár, M. Matis a M. Končok filmári. Cieľom výpravy bolo zdolať Mount Everest a zavŕšiť úspešnú bilanciu československých horolezcov, keď dovtedy zdolali sedem himalájskych končiarov.

Vrcholová trojica Zoltán Demján, Jozef Psotka a šerpa Ang Rit vystúpila na najvyššiu osemtisícovku bez kyslíkových prístrojov a posledný útok na vrchol im trval 8 hodín a 30 minút.

Smrteľná únava

Po krátkom pobyte na "streche sveta" sa vydali na vyčerpávajúci zostup. Jozef Psotka začal cítiť neprekonateľnú únavu, zostupovať však bolo treba ďalej, lebo zaváhanie mohlo stáť život.

U Psotku bola únava silnejšia ako jeho možnosti. Rozhodol sa vo výške 8000 m prenocovať, dole už ale nezostúpil, zahynul.

Jozef Psotka, v horolezeckej spoločnosti prezývaný Juzek, sa narodil v Košiciach 12. februára 1934. Maturitu (II. Gymnázium na Šrobárovej ulici č. 46 v Košiciach 1953) oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu tzv. hokejku.

mev2.jpg

V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej a v tom čase sa podieľal na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice.

Elektrotechnika sa v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, preto prestúpil na SVŠT.

Po úspešnom absolvovaní štúdia na elektrotechnickej fakulte zostal na nej už inžinier Jozef Psotka pôsobiť ako odborný asistent a podieľať sa na fungovaní jej horolezeckého oddielu.

S tréningovým lezením začínal na Jánošíkovej bašte pri Kysaku a v Zádielskej doline. Nasledovali Vysoké Tatry, kde robil od 15 rokov vysokohorského nosiča.

Často sa zdržiaval na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi v Tatrách. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá neskôr vyhorela. Inicioval stavbu chaty horolezeckého oddielu Slávie SVŠT neďaleko Štrby, ktorá v súčasnosti nesie jeho meno.

Psotka zachránil život dvom horolezcom

Bol členom horolezeckého spolku IAMES (idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita). V duchu jeho ideí zachránil na švajčiarskom Matterhorne život dvom horolezcom, tretieho sa mu takisto podarilo zniesť do bezpečia, ale ten zomrel na vyčerpanie.

V roku 1971 bol kľúčovým členom čs. himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu.

Na tretí najvyšší štít Zeme himalájsku Kančenčongu /8586 metrov/ vystúpil tzv. japonskou cestou bez kyslíkového prístroja v roku 1981, keď s Ľudovítom Záhoranským vytvorili čs. výškový rekord.

Psotka bol aktívnym horolezcom, členom československej reprezentácie, funkcionárom, cvičiteľom i trénerom, dobrovoľným členom Horskej služby TANAP-u.

Za svoje športové aktivity bol ocenený verejným uznaním Za zásluhy o rozvoj čs. telesnej výchovy I. stupňa. Je držiteľom Zlatého odznaku IAMES-u, in memoriam držiteľom štátneho vyznamenania Za statočnosť i Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu.

Od roku 1985 sa vo Vysokých Tatrách každoročne beží Memoriál Jozefa Psotku. Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese výnimočného športovca, ktorý zahynul vo veku 50 rokov po dosiahnutí svojho životného cieľa, pripomína spomienková tabuľka.

Chronológia úspešných výprav slovenských horolezcov na Mount Everest:

1984 Zoltán Demián a Jozef Psotka - v roku 1984 vystúpili 15. októbra 1984 na Mount Everest Poľským pilierom v juhozápadnej stene nepálskej strany. Jozef Psotka pri zostupe zahynul.

1988 Jozef Just - v roku 1988 dosiahol vrchol najťažším spôsobom - alpským štýlom Bonningtonovou cestou (Hard Way) z nepálskej strany. Vrcholové družstvo tvorili okrem neho Dušan Becík, Peter Božík a Jaroslav Jaško, ktorí vystúpili na južný vrchol Everestu. Pri zostupe štvorica za záhadných okolností v ľahkej pasáži zahynula.

1998 Na jar v roku 1998 sa uskutočnila slovensko-čínska horolezecko-filmárska expedícia na Mount Everest, 8848 m. S pomocou kyslíka vystúpila na vrchol Everestu dvojica V. Zboja a P. Hámor, kde vztýčili okrem slovenskej a čínskej aj zástavu politickej strany.

Deň po nich bez použitia kyslíka vystúpil na vrchol aj V. Plulík. (členovia expedície: P. Lazar vedúci lezeckej časti, V. Zboja, P. Hámor, V. Plulík, J. Dutka, S. Glejdura, M. Heuger, T. Hromádka, P. Jackovič, R. Jelenský, J. Vonderčík, M. Packo.)

17. mája 2002 dosiahol vrchol Mount Everestu slovenský rodák z Brezna žijúci v Čechách Miroslav Caban - bez kyslíka, čínskou cestou, jeho výstup je však prezentovaný v českých horolezeckých výstupoch.

Zdroje: Ivan Dieška a kolektív: Horolezectvo - encyklopédia, Šport, Bratislava 1989 12 wwwčasopisimidž.sk/ 2006 - Vladimír MEZENCEV

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Pred 25 rokmi dobyli Slováci Mount Everest