Kedy ste presvedčili Pálffyho, že prišiel čas na comeback?
„Ja som Žiga nepresviedčal, nenaliehal som naňho. Je to jeho rozhodnutie. Vždy sme chceli hrať spolu a hoci po majstrovstvách sveta vyhlásil, že v reprezentácii končí, ukázalo sa, že čas vie všetko zahojiť. Často sme sa spolu rozprávali a zakaždým som sa pýtal, či sa nevráti. Pred olympijskou sezónou som videl, že znova má veľkú chuť hrať za Slovensko."
Ste rád?
„A ako! Ešte v juniorskom veku sme začali hrať v ligovej Nitre a odvtedy sa teším na každý zápas v jednom útoku. Žigo je vynikajúci hokejista a dobrý chalan. Verím, že ešte zopár zápasov spolu odohráme."
Naposledy ste v reprezentácii spolu hrali na svetovom šampionáte pred vyše štyrmi rokmi. Spomínate si na Rakúsko 2005?
„Samozrejme. Vo štvrťfinále s Kanadou nám chýbalo trochu šťastia. So súperom sme hrali vyrovnaný zápas so smoliarskou koncovkou."
V národnom tíme len vy a Pálffy hráte s drevenými hokejkami. Prečo?
„Lebo na moderné kompozitové sme si nezvykli. Puk cítim najlepšie s drevenou kohovkou. Hrám s ňou dlhé roky a už to nezmením."
Čo znamená Vancouver 2010 pre slovenských hokejistov?
„Pre niekoľkých z nás je to posledná šanca pokúsiť sa o úspech na zimnej olympiáde. Neviem si predstaviť, že aj o štyri roky by som hral hokej."
Podľa trénera Jána Filca pôjde z tohto tímu na olympijský turnaj dvanásť až štrnásť hráčov. Myslíte si, že vaša nominácia je už istá?
„Ešte v nej nie som na sto percent. Bojujem o miesto tak, ako každý iný hráč. Dôležité je, aby som bol zdravý."
Cítiť v kabíne rivalitu medzi hráčmi?
„Je tam taká tichá bojovnosť, ale nie že by sme si niečo závideli. Sme fajn partia."
V čom vidíte hlavný efekt troch prípravných zápasov?
„Aby sme sa zohrali. A tréner si vyjasnil nomináciu."
Váš útok nastúpil v rovnakom zložení ako na majstrovstvách sveta vo Viedni. Ako by ste charakterizovali svoje krídla?
„Rišo Zedník je jeden z najrýchlejších korčuliarov, akých som videl - a veľký bojovník. Žigo Pálffy má obrovské zrýchlenie, s pukom vie robiť kúzla. O zložení útoku rozhodol tréner, on je zodpovedný za zostavu."
Vlani ste po 16 sezónach opustili NHL, druhý rok hráte v KHL v kazašskej Astane. Mužstvo je v pásme postupu do play off, vy sa s 31 bodmi delíte o najproduktívnejšieho hráča klubu. Spokojnosť?
„Nesťažujem si. Mužstvo je základom kazašskej reprezentácie, máme viacero šikovných hráčov. Hráme lepšie ako vlani. V meste sa páči aj rodine, deti chodia do americkej školy. Syn Oliver sa zaujíma o hokej, ale budem rád, ak sa bude venovať hociktorému športu."
V ktorej lige sa vám hrá lepšie?
„Ťažko porovnávať, hrá sa na inom klzisku. V zámorí je menej priestoru a veľa kontaktov. V KHL dáva veľké klzisko možnosť na kombinácie, na všetko je viac času. Viem sa prispôsobiť jednému aj druhému."
Sledujete na diaľku NHL?
„Isteže. Ráno, keď sa zobudím, v zámorí sa práve začínajú zápasy. Mám ich pred sebou na internete. Vždy chcem vedieť, ako hrajú moje bývalé kluby a slovenskí hráči. Som rád, že Marián Gáborík vedie poradie strelcov. Tušil som, že ak bude zdravý, vynikne. Má rýchle nohy a vie nebezpečne vystreliť."
Zostanete v Astane aj v budúcej sezóne?
„Zmluva sa mi končí na budúci rok. Čo bude potom, neviem. Uvidím, či bude záujem zo strany klubu, musím zohľadniť aj rodinu."