Biatlonistka Kuzminová: Cítim, že na to mám

Anastasia Kuzminová
Anastasia Kuzminová (Autor: ČTK)
Ladislav Harsányi|20. dec 2009 o 22:12

S novými trénermi a novou pažbou na malokalibrovke je ešte lepšia ako predtým. ANASTASIA KUZMINOVÁ vyrukovala do olympijskej sezóny skvelými výkonmi vo Svetovom pohári.

Rodinná príprava priniesla slovenskej biatlonistke pokoj a pohodu,dostala sa do skvelej formy. Vystúpila dokonca na stupeň víťazov.

Sezóna ešte iba naberá obrátky a vy už máte top formu. Možno by bolo pre vás lepšie, ak by sa olympiáda začala o dva dni a nie o dva mesiace. Bude ťažké si ju udržať a správne načasovať na Vancouver?

„Určite nebude jednoduché udržať si ju do februára. Je málo takých športovcov, ktorým sa to podarí počas celej sezóny a dosiahnu v jednej dva vrcholy. Po Silvestri určite absolvujem niektoré preteky Svetového pohára, no ešte sme sa nerozhodovali, čo vypustíme. Musím sa o tom porozprávať s mojimi trénermi - manželom a pánom Sanitrom."

Kde hľadať korene vášho rázneho vstupu do sezóny?

„Je to výsledok dlhej letnej i jesennej prípravy, ktorú pre mňa vymyslel osobný tréner a manžel v jednej osobe Daniel Kuzmin. Teraz to pociťujem tak, že na to mám. Viem sa popasovať aj so streľbou i zabojovať na trati."

Pomohol vám aj fakt, že ste zmenili realizačný tím?

„Manžel mi v mnohom pomohol, a takisto už vidno aj prácu trénera Juraja Sanitru, ktorý má na starosti môj strelecký tréning. Treba v tom pokračovať, aby som bola na olympiádu pripravená na sto percent."

Je na vás manžel v tréningu prísny a tvrdý?

„Musí byť. Vraví mi: ak budem na teba mäkký, nebudeš mať výsledky. Pre moju prípravu obetoval svoju sezónu. Absolvuje však pár maratónov, aby mu zostal pocit pretekania."

kuzminova.jpg

Ste spolu v práci i súkromí. Neleziete si niekedy na nervy?

„Boli sme väčšinu prípravy spolu, a bol s nami aj náš malý syn. Mne to pomohlo, najmä psychicky, bola som pokojná. Je to dôležité, najmä pri streľbe."

Precestovali ste tisícky kilometrov, letecky i autom. To muselo byť mimoriadne náročné...

„Samozrejme, je to dosť únavné, pre rodinu, pre syna, no dá sa to zvládnuť."

Do novej sezóny ste vstúpili s novou pažbou malo?ka?librovky, vyrobenou na mieru. Aj to má zásluhu na vašej zlepšenej streleckej bilancii?

„Určite áno. Veľmi dobre mi sadla a som vďačná pánovi Jánovi Medveďovi z Brezna, ktorý ju „ušil" priamo na mňa. Je ľahká, váži asi o kilogram menej ako predchádzajúca a zároveň spĺňa podmienky medzinárodnej biatlonovej federácie. Bolo to aj trochu riziko, meniť pažbu mesiac a pol pred začiatkom sezóny. Ale vyplatilo sa."

Po striebre na MS sa zvýšili očakávania verejnosti, mnohí chcú od vás kov aj na olympiáde. Cítite zvýšený tlak?

„Tlak, samozrejme, cítim. Ale nemusím sa pripravovať s vedomím, že tam idem po medailu. Ale s tým, že by som zopakovala tie lepšie výkony zo Svetových pohárov, ktoré som dosiahla v posledných týždňoch. To znamená stabilizovať streleckú výkonnosť a udržať si aj bežeckú. Keď sa to podarí, budem veľmi šťastná. Jasné, že každý športovec chce na olympiáde dosiahnuť svoje maximum. Bude ma tešiť aj umiestnenie do desiateho miesta, no prirodzene, túžim po medaile."

Okrem individuálnych disciplín v biatlone a štafety boli aj také úvahy, že by ste mohli štartovať aj v behu - šprinte dvojíc. Zvažujete takú možnosť?

„Ešte sme o tom nerozhodovali, no pre mňa by to bol tlak navyše. Predovšetkým som biatlonistka. Kvalifikovala sa aj štafeta, a budem v nej reprezentovať Slovensko. Aj podľa zdravotného stavu zvážim možnosť v bežeckej disciplíne."

Z vašich bývalých krajaniek sa stali veľké súperky. Je to pre vás čosi špecifické pretekať s Ruskami, cítite väčšiu rivalitu?

„Je to starý zvyk, že sledujem, ako si počínajú v pretekoch Rusky. To mi zostalo. Ruskí tréneri mi fandia, držia mi palce. Vravia, ty si naša, Ruska. Vedela by som im niečo povedať, ale radšej si zahryznem do jazyka. Keď som pretekala za Rusko, tak si ma nevážili."

kuzminova_tasr.jpg

Stretnete sa na olympiáde aj s vaším bratom, biatlonistom Antonom Šipulinom?

„Práve sa pozerám na jeho preteky v televízii, musí skončiť dvakrát do dvadsiateho miesta, aby splnil podmienky. Pre mladého pretekára je to ťažké. No už má skúsenosti. Či pôjde na olympiádu, neviem povedať. V tejto chvíli to vyzerá skôr, že bude náhradníkom. Verím však, že ešte zabojuje o účasť vo Vancouvri a obaja si zasúťažíme."

V ankete športovec roka ste obsadili piate miesto. Zodpovedá vašim očakávaniam?

„O ankete som sa dozvedela dosť neskoro, o tom, že vôbec existuje. V Rusku som sa o to nezaujímala, ani som v nich nefigurovala. Myslím si, že piate miesto je pekné. Výsledkami sa posnažím, aby som bola o rok ešte vyššie."

Váš synček Jelisej už tiež ochutnal lyžovanie. Bude pokračovať v rodinnej tradícii?

„Lyže má už rok, palice však nemá rád. Spúšťa sa len tak, bez nich. Samozrejme, pomáham mu, ako viem. Či raz bude lyžiarom, o tom rozhodne on sám."

V Rusku sa neoslavujú Vianoce v decembri. Držíte sa aj vy tamojších zvykov?

„U nás je najväčším sviatkom Nový rok. Ruský Štedrý deň je 6. januára a oslavujú len silno nábožensky založení ľudia. My v našej rodine nemáme pravoslávnych, a tak slávime hlavne Silvester. Vtedy si dáme aj darčeky. Ja už pre manžela i syna pripravené mám."

Máte už premyslené menu na slávnostné dni?

„Viem, na Slovensku je to kapustnica. U nás polievky nie sú príliš vo zvyku. Možno upečieme kurča, máme radi množstvo rôznych šalátov. Nesmie chýbať torta."

Ste výborná kuchárka. Vraj ste sa už naučili robiť aj bryndzové halušky. Chutia vám?

„Pokúšala som sa, nepodarilo sa to úplne skvele, ešte potrebujem získať prax. Chutia mi, raz do týždňa ich môžem mať pokojne. Chodím na ne aj do jednej koliby v Banskej Bystrici."

V Pokljuke ste absolvovali posledné preteky v tomto roku. Cestujete domov do Banskej Bystrice?

„Konečne! Už sa nemôžem dočkať."

Zo Sibíri vpadla do srdca Slovenska - i Slovákov

V ich rodine sú lyže čosi ako relikvia. Šipulinovci, Kuzminovej rodičia, reprezentovali Sovietsky zväzu v lyžovaní a biatlone. V tradícii pokračujú aj dve z troch detí. Okrem Anastasie i jej brat Anton, štvornásobný juniorský majster sveta.

BRATISLAVA. Anastasia mala na nohách skôr korčule ako lyže a trochu pričuchla aj karate. „Chodil naň môj brat, a keďže je mladší, mala som nad ním dozor," spomína s úsmevom a už so solídnou slovenčinou na prvé dotyky so športom.

Na lyže sa postavila prvý raz ako osemročná. Prvými trénermi boli rodičia, a ako hovorí, „veľmi prísni". Talent zúročila už v juniorských súťažiach, stala sa dvojnásobnou majsterkou sveta v štafetách.

Popri vrcholovom športe si dokázala nájsť čas aj na štúdium, absolvovala Ťumenský právnický inštitút. Súťažila v rodnom Ťumeni za Dinamo a v kolonke povolanie mala napísané - policajtka. Premiéru v Svetovom pohári si odkrútila v roku 2006. Rok, ktorý sa pre ňu stal osudovým.

Za všetko môžu Amorove šípy. V rakúskom Dachsteine sa zahľadeli do seba dva páry očí: jej a ruského biatlonistu Daniela Kuzmina, ktorého dovtedy nepoznala.

Rodák z Kamčatky v januári roku 2007 zašiel do západosibírskeho Ťumenu, aby popýtal Anastasiiných rodičov o jej ruku. Čoskoro prišiel aj plod ich lásky, synček Jelisej. Tri mesiace po synovom narodení nasledovala direktíva ruských biatlonových funkcionárov: koniec materskej! Dokonca od nej žiadali, aby sa vzdala dojčenia. To už bola tuhá káva aj pre Kuzminovú. „Na to som nebola pripravená," spomína.

Riešenie sa našlo vďaka manželovi - slovenské. Ten totiž žije už desaťročie na Slovensku, pričom reprezentuje Izrael. Najprv sa mu zapáčili preteky Biela stopa, potom Banská Bystrica a jej okolie, nuž sa na strednom Slovensku usadil.

To sa stalo napokon aj Kuzminovej domovom. Do povedomia šéfov slovenského biatlonu sa dostala vďaka manželovi. Na zväze ju zamestnali za minimálny plat a začali bojovať za zmenu dresu. „Prezident Ruského biatlonového zväzu Alexander Tichonov najprv našu žiadosť podpísal, ale na nesprávne miesto a malými písmenami. Neskôr na zasadnutí exekutívy IBU ju však roztrhal," vraví Ivor Lehoťan, ktorý je viceprezidentom IBU (medzinárodná biatlonová únia). Druhá žiadosť vlani v septembri už bola úspešná.

V decembri 2008 sa Kuzminovej podarilo získať slovenské občianstvo. Bola iba dva mesiace Slovenkou, keď vybojovala pre svoju novú krajinu striebornú medailu na majstrovstvách sveta v pretekoch s hromadným štartom.

Úspešná a sympatická športovkyňa z banskobystrického sídliska Sásová si veľmi rýchlo získala srdcia Slovákov. A platí to aj v opačnom garde.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Zimné športy»Biatlonistka Kuzminová: Cítim, že na to mám