Ruku biatlonistky Kuzminovej lieči syn bozkami

Anastasia Kuzminová
Anastasia Kuzminová (Autor: Vladimír Šimíček)
Miloslav Šebela|17. jan 2010 o 19:45

Zranená ruka slovenskú biatlonistku už toľko nebolí. Slovensko si zamilovala. Pripravuje sa na svoje prvé olympijské hry.

Ruská biatlonistka sa zamilovala do Slovenska. Pripravuje sa na svoje prvé olympijské hry.

OBERTILLIACH. Je podvečer a v rakúskom stredisku Obertilliachu Anastasia Kuzminová odkladá bežky. Slovenská biatlonistka je v južnom Tirolsku na sústredení. Na chodbe penziónu okolo nej pobehuje štvorročný syn Jelisej. Po každom tréningu sa zo športovkyne mení na mamu.

„Veľmi mi chce stále pomáhať. Zatiaľ sa mu snažím vysvetliť, že ja musím ísť pracovať a on sa zatiaľ musí zahrať," hovorí 25­ročná rodáčka z ruského Ťumeňu.

Narodila sa ako Šipulinová. S dievčenským menom sa stala dvojnásobnou juniorskou majsterkou sveta. Ešte v ruskej reprezentácii.

Slovensko reprezentuje Kuzminová iba dve sezóny. Za krátky čas v zlatožtlej kombinéze vybojovala pre novú vlasť tri veľké medaily. Dve zlaté na majstrovstvách Európy a striebro na svetovom šampionáte. V hodnotení Svetového pohára sa zaradila medzi špičku.

„Je to pre mňa veľký úspech a skúsenosť. Predchádzajúca sezóna bola pre mňa najúspešnejšia v kariére. Dokázala som si udržať výbornú formu dlhší čas."

sm-1801-024f-biatl.rw.jpg

V biatlonovom svete sa najviac uznáva olympijská medaila, na druhom mieste kov zo svetového šampionátu, z európskeho už nemá taký cveng. „Po striebre z majstrovstiev sveta mnohí medaily z Európy podceňovali, ale pre mňa majú všetky tri rovnakú hodnotu. V každých pretekoch bojujem ako o život, každá sekunda, každý náboj veľa znamená a na trati nemyslím na to, či je to olympiáda, svetový alebo európsky šampionát. Vždy idem na doraz," dodala Kuzminová.

Občianstvo a zdravie

Na druhej strane si Kuzminovej úspechy vyžiadali aj nemalú daň. Kým sa prvýkrát predstavila v pretekoch Svetového pohára, musela absolvovať dlhú púť za slovenským občianstvom. „Príchod z Ruska na Slovensko bol v roku 2008 dosť stresujúci. Vybavovanie nespočetných formalít ma stálo veľa energie a zdravia. Už som bola nervózna, či všetko dobre dopadne. Našťastie mi pomohlo veľa ľudí, hlavne reprezentačný tréner Juraj Sanitra, vedenie Dukly, manžel a mohla som absolvovať väčšiu časť sezóny."

V nasledujúcej zime Nasťu z biatlonovej stopy vytlačilo na čas pre zmenu zranenie. Posledný deň minulého roku padla pri tréningu v Obertilliachu a zlomila si kosti v zápästí.

„Ani neviem, čo sa stalo, na malom zjazdíku, ktorý by aj dieťa zvládlo. Stačila chvíľka nepozornosti, slabšej koncentrácie, padla som na ruky, nepríjemne a neprirodzene na ľavú. Oči sa mi od bolesti zaliali slzami, hlava sa mi točila, prišlo mi zle."

sm-1801-025f-planik.rw.JPG

Zranenie zle niesol synček. „Plakal so mnou. Teraz sa ma stále pýta, či ma bolí. Keď poviem, že áno, tak ma pobozká na ranu a povie, že už ma nebolí."

Prítomnosť blízkych na sústredení Kuzminovej prospieva. Veľkou oporou jej je manžel Daniel, bývalý repezentant Izraela v behu na lyžiach. „Keď som s mojimi chlapcami, tak som v pohode. Škoda, že nemôžu ísť so mnou do Kanady na olympiádu, budú mi chýbať."

Už s dvoma paličkami

Zlomené kostičky naprával v rakúskom Lienzi skúsený chirurg Eduard Sporer, ktorý operoval napríklad aj najlepšiu zjazdárku súčasnosti Američanku Lindsey Vonnovú.

Tri dni po operácii už chcela Kuzminová trénovať. Na bežky ju tlačila železná nátura. „Nemám takú trpezlivosť. Veľmi som chcela znova trénovať. "

V Osrblí behala iba s jednou palicou. Tú si medzi zdravou a operovanou rukou po pár minútach prehodila. V Rakúsku cez víkend už mala palice v každej ruke. Jedna z nich však bola o kus kratšia. Pri odpichu ostal jej koniec vo vzduchu.

„Chcela som ju, aby som mohla imitovať prácu oboch rúk. Potrebovala som získať stratenú istou na lyžiach. Našťastie na pád nemyslím, len trochu pevnejšie držím nohy."

Na zranenej ruke nosila po Novom roku špeciálnu dlahu zo sadrového laminátu. Tú jej vyrobili v Banskej Bystrici v Ortotechu. Teraz trénuje bez nej.

Po dvoch týždňoch od zranenia potrebuje ruku rozcvičiť. „Takmer vôbec ma nebolí. Musím si iba upraviť pútka na paličkách. Tie mi tlačili na ranu po operácii."

69783.jpg

Zranenie narušilo predolympijskú prípravu. Anastasia vynechala dve kolá Svetového pohára. Takmer vôbec netrénovala streľbu. „Neberiem to tak tragicky. A nedá sa ani čakať, že v každom nasledujúcom roku bude už len dobre. Vždy sa môže niečo zlé stať. Treba však vydržať, dať hlavu hore a ísť ďalej. Slovensko ma prijalo veľmi dobre, som mu vďačná za všetko."

Dnes so zranenou rukou absolvuje kontrolné vyšetrenie v Lienzi u doktora Sporera.

O týždeň na pretekoch SP v talianskej Anterselve by už chcela štartovať. „Ešte si netrúfam na vytrvalostné preteky, ale šprint a stíhačku áno."

Pušku držala v rukách v závere minulého týždňa na uzavretej strelnici v Bystrici. Oddych od streľby jej pomohol. Napriek zraneniu ľavej ruky, ktorá je oporná, pálila takmer bezchybne.

Rada varí boršč

V minulej sezóne tréningovo viedol Kuzminovú reprezentačný tréner žien Milan Gašperčík. Nasti jeho metódy celkom nevyhovovali a vlani v lete ho vymenila za dvojicu. Fyzickú kondíciu a bežeckú techniku má na starosti manžel Daniel, bývalý reprezentant Izraela a streľbu dolaďuje predseda biatlonového zväzu Juraj Sanitra. „Keďže Gašperčík je stále trénerom žien, tak spolupracujem aj s ním. S Danielom sme všetko diskutovali aj vlani, takže zmena to veľká nie je."

Pohádajú sa s manželom niekedy pre biatlon? „Jasné, že niekedy mám iné názory na niektoré veci, ale väčšinou sa zhodneme. Nehádame sa, iba sa o problémoch rozprávame. Aj doma, v posteli pred spaním však už nie. Všetko sa nedá stihnúť na tréningoch. Doma si zapneme počítač, robíme rôzne analýzy, sledujeme video a teoreticky opravujeme chybičky."

Keďže Anastazia Kuzminová často necháva svojich chlapov samých doma, musia sa o seba postarať sami. „Daniel vie aj veľmi dobre variť, aj keď nie často ukazuje svoj talent. Chodia mu pomáhať jeho rodičia a aj teraz sú na Slovensku. Svokra sa o domácnosť postará." Čo najradšej varí Nasťa? ,,Boršč. Kľudne vás po sezóne môžem pozvať."

Mala ísť už do Turína

„Ešteže som zachránila pravú ruku a nič sa jej nestalo, pretože tá je pri streľbe kľúčová. Prsty musia pracovať."

V Obertilliachu sa bude pripravovať do konca januára. Do Vancouvru odletí 4. februára, o deväť dní je štart šprintu.

Olympijské hry sú pre každého športovca jedinečné a venujú im zvýšenú pozornosť.

„Viem, že sa nemusím pripravovať špeciálne psychicky. Čím na olympiádu viac myslíš, tým môžu byť výsledky horšie. Je to veľký tlak a radšej si hovorím, že sú to také isté preteky ako ostatné. Nervózna som iba zo zranenia, a že preň vynechávam preteky Svetového pohára, ktoré sú dobrou prípravou. Na Slovensku hovoríte, že všetko zlé je na niečo dobré a budem sa toho držať. Na olympiáde budem štartovať prvýkrát v živote a teším sa."

Štartovať mala už pred štyrmi rokmi v Turíne. „Splnila som vtedy kritériá, ale nenominovali ma. Povedali mi, že som ešte mladá a že mám čas."

V podobnej pozícii je v ruskom tíme teraz Kuzminovej mladší brat Anton Šipulin.

„Držím mu palce, aby mu to vyšlo. Verím, že sa vo Vancouvri stretneme. Keď sme boli malí, túžili sme po účasti na olympiáde. Vtedy sme verili, že budeme spolu bežať v mix štafete a postavíme sa na stupeň víťazov."

Ženský Björndalen

V koľkých disciplínach bude štartovať na ZOH, ešte nevie. Okrem biatlonových totiž má ponuku na účasť v tímšprinte v bežeckom lyžovaní. „Či budem štartovať s Alenou Procházkovou v tímšprinte, nezávisí iba odo mňa. Je to pre mňa zaujímavá možnosť, ale na olympiáde bude veľmi nahustený program. Ak sa kvalifikujem do pretekov s hromadným štartom, čaká ma päť pretekov. Ak by som mala ísť s Alenou tímšprint, bolo by to náročné. Najskôr sa chcem sústrediť na biatlon," vysvetľuje.

Ak by ponuku prijala, za tri dni by ju čakalo troje pretekov a celkovo počas ZOH zrejme až šesť. To je naozaj veľká porcia.

V minulosti úspešne štartoval v dvoch rozdielnych športoch Ole Einar Björndalen. Okrem deväťdesiatky prvenstiev v biatlone, vyhral i preteky Svetového pohára v behu na lyžiach.

Minulý týždeň si vychutnala slastný pocit pri vyhlasovaní najlepších športovcov ministerstva obrany. Tréneri ju vyhodnotili ako najlepšiu, za sebou nechala kladivárku Martinu Hrašnovú i vodného slalomára Michala Martikána.

„Na Slovensku som dva roky, ešte ani neviem poriadne hovoriť po slovensky, ale som veľmi vďačná za toto ocenenie. Prekvapilo ma to, lebo v Dukle je veľa výborných športovcov."

Slovenčina jej už nerobí také problémy. Na otázky ochotne odpovedá po našom. „Na začiatku som nevedela vyslovovať H. V ruštine máme iba CH a G. Veľké problémy mi robili slová ako napríklad hmla. So slovenčinou mi veľmi pomohli dievčatá biatlonistky na majstrovstvách sveta. Naučili ma aj slová slovenskej hymny."

proch.jpg

Tréning v Obertilliach vedľaBjörndalena

V známom stredisku zimných športov sa na olympiádu vo Vancouvri pripravujú aj slovenskí reprezentanti

Na vyše 40 km dlhých bežeckých tratiach v údolí Lesachtal trénujú vedľa seba špičkoví športovci aj rekreanti.

Dedinka Obertilliach v tirolskom regióne má len 750 obyvateľov, ale pozná ju vari každý rakúsky športovec. V týchto zimných dňoch je rajom pre biatlonistov a bežkárov, na výborne upravených tratiach v údolí Lesachtal ladia formu na olympiádu aj slovenskí reprezentanti.

Záverečnú prípravu pred Vancouverom si tu naplánoval i biatlonový kráľ Ole Einar Björndalen z Nórska, ktorý je v „drevenej dedine", ako Obertilliach nazývajú, od roku 2003 doma. S manželkou Nathalie Santerovou striedavo žijú aj v mestečku Toblach, čo je len cez kopec v Taliansku.

Anastasia je tu ako doma

„Často tu trénuje," povedala o päťnásobnom olympijskom víťazovi Anastasia Kuzminová. „Už sme sa zopárkrát stretli, pozdravili sme sa. Raz dokonca trénoval streľbu na strelnici hneď vedľa mňa - on na jednotke, ja na dvojke. Chvíľu sme sa potom aj rozprávali. Býva v ktoromsi z domov nad hlavnou cestou. Ale nikto z návštevníkov nevie presne, v ktorom. Domáci to neprezradia. Aby mal Ole Einar pokoj."

Aj miestne stredisko nesie jeho meno - Björndalen Rollerstrecke.

Slovenská biatlonová nádej sa s rodinou usídlila na prízemí apartmánu v penzióne Gätterer, nekonečné bežecké trate má takpovediac pod oknom. Do biatlonového areálu sa autom odvezie za päť minút.

„Je tu naozaj svetová strelnica a ideálne trate," porovnávala Kuzminová. „V iných strediskách máte maximálne päť- či desaťkilometrové okruhy. Za chvíľu sa vám z toho krúti hlava, ako jazdíte dookola. Tu je vyše 40 kilometrov a sú tu stúpania, rovinky. Dajú sa zvoliť rôzne varianty."

Anastasia prišla do Obertilliachu v nadmorskej výške 1450 metrov prvýkrát na sústredenie ešte s ruskou reprezentáciou. Odvtedy sem chodí každý rok. V lete aj v zime.

Pre športovcov i rekreantov

V penzióne Andreas pri ceste vraj majú najlepšiu kuchyňu. Na obed a na večeru sa sem schádzajú desiatky športovcov. Miestna čašníčka, rodáčka z bývalej Juhoslávie, osloví hostí v nemčine, ale rozumie im aj po rusky, poľsky, slovensky, česky a taktiež po taliansky.

„Teraz tu máme mladých reprezentantov z Bieloruska a pravidelne sem chodia aj Slováci," povedala a na potvrdenie ukázala v kúte nástenku s fotografiami a podpismi slovenského ženského i mužského biatlonového tímu.

Opakovane sem prišli na prípravu dvojnásobný olympijský víťaz v behu na lyžiach Giorgio di Centa z Talianska či jeho nemecký súper Tobias Angerer, ale aj nemecké biatlonové družstvo.

Po chvíli zaplnili miesta v reštaurácii domáci turisti aj rodiny z neďalekého Talianska. Na severnom kopci nad Obertilliachom si schuti zalyžovali na zjazdovke a pri vleku nemuseli čakať ani minútu. Pre rekreačných sánkarov je z vrchu Connyalm dolu do údolia k dispozícii sedemkilometrová dráha.

„Máme veľa snehu a slnka," hlásia reklamné letáky o zimnom stredisku vo východnom Tirolsku. V týchto dňoch sú pravdivé. Z Villachu k nemu vedie vyše sto kilometrov dlhá, úzka cesta so serpentínami cez Hermagor, ale rýchlejšia aj pohodlnejšia je trasa naokolo cez Lienz.

Valuška ľúbi halušky

Piatkový obed v penzióne chutil aj slovenskej bežkyni na lyžiach Alene Procházkovej, za ňou vošiel do reštaurácie v rovnakej červenej vetrovke jej tieň Ján Valuška.

„Valuška ľúbi halušky, ale tie tu nemajú," smial sa tréner z Banskej Bystrice, a tak zvládol porciu viedenského rezňa.

Popoludní vybehli na tréning k biatlonovému areálu. Všimli si, že ratrak neustále upravoval trate pre klasickú aj pre voľnú techniku. Podľa techniky behu sa dalo poznať, že v bielej stope sa preháňali aj turisti. Do bežeckého areálu je vstup zadarmo.

„Sme tu prvý raz a rýchlo sme sa zhodli: máme veľmi dobré podmienky na prípravu. Aj keby každú noc napadlo pol metra snehu," vravela Procházková. Prvý týždeň po Svetovom pohári sa ešte liečila z nádchy, utíšila boľavú nohu a teraz už môže zaberať naplno.

„Zvažovali sme aj možnosť trénovať doma, lenže také možnosti nikde nenájdeme. V tejto fáze prípravy nabehám denne dvadsať až tridsať kilometrov."

Procházková zostane na rakúskom snehu ešte desať dní a domov sa vráti tesne pred cestou do Kanady. Do začiatku zimnej olympiády ju čaká už len ostrý test v šprinte na Svetovom pohári v Canmore.

Ondrej Gajdoš

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Ruku biatlonistky Kuzminovej lieči syn bozkami