Sánkarov mlelo ako mlynček na mäso

Sánkarská dvojica Ján Harniš a Branislav Regec.
Sánkarská dvojica Ján Harniš a Branislav Regec. (Autor: ARCHÍV JÁN HARNIŠ)
Sportnet|28. jan 2010 o 20:00

Sedemnásta zákruta na sánkarskej dráhe v talianskej Cesane sa môže nazývať aj slovenská. Rok pred turínskou olympiádou 2006 v nej ťažko havarovala dvojica Ľubomír Mick a Walter Marx. Predvčerom, šestnásť dní pred vancouverskou, sa v nej to isté stalo ich

nástupcom. Rozhovor s JÁNOM HARNIŠOM a BRANISLAVOM REGECOM je mixom pondelňajšej debaty a včerajšieho telefonátu.

Kto vás dvoch dal dokopy?

Regec: „Tuším, že tréner Dušan Činčár.“

Harniš: „Všetci sa hneď zhodli, že k sebe pasujeme: učiteľ Peter Kubovič, u ktorého som v sánkarskom krúžku v Tatranskej Lomnici pred dvanástimi rokmi začínal, generálna sekretárka zväzu Mária Jasenčáková, tréneri Dušan Činčár, Ján Čech...“

Zrejme vo vás videli perspektívnych následníkov dvojice Mick – Marx, ktorá na olympiáde 2002 skončila ôsma. Bola pre vás vzorom?

Regec: „Zo začiatku určite. Obaja nám radili a potiahli nás.“

Dnes je Ľubomír Mick vaším trénerom – ako vychádzate?

Regec: „V pohode. Máme kamarátsky vzťah, no v rámci neho patričný rešpekt.“

Nevymenili by ste si radšej pozíciu s partnerom v saniach?

Regec: „Dajte pokoj, ja som rád, že sedím vzadu. Nechcel by som sledovať tú hrôzu, do ktorej sa rútime. Okrem toho som nižší a ľahší, takže ma logicky určili za zadáka.“

Harniš: „Ani ja by som nemenil. Vzadu som to síce nikdy neskúšal, ale nechcel by som nič nevidieť a byť úplne odkázaný na pilota.“

harnisregec.jpg

Sánkarská dvojica Ján Harniš a Branislav Regec ide na svoje prvé olympijské hry. Vo Svetovom pohári sa im dva razy podarilo umiestniť v prvej desiatke.

FOTO – ARCHÍV JÁN HARNIŠ

Predák je vždy ťažší. Aká je optimálna pilotova hmotnosť?

Harniš: „To je individuálne: od 85 do 100 kg. Ja som naposledy navážil 87,5 kg, to mi vyhovuje. Niektorí piloti však vážia 93, 95, výnimočne aj 100 kilogramov. Aj ja som raz mal 103, ale to bolo po úraze. Nútene som sedel pred televízorom a stále čosi jedol. Potom som musel zhadzovať.“

Riadiť auto je malina. Problém saní je v tom, že nemajú volant. Musíte reagovať ešte oveľa rýchlejšie a dávať si veľký pozor na každú maličkosť.

Ján Harniš, slovenský reprezentant v sánkovaní

Čo vás na sánkovaní priťahuje?

Regec: „Rýchlosť.“

Harniš: „Spúšťať sa dolu toboganom je veľký adrenalín.“

Šoférujete?

Regec: „Všetci a povinne. V Európe sa z pretekov na preteky presúvame autami, neraz na veľké vzdialenosti, takže sa musíme za volantom striedať.“

Dajú sa porovnať pocity pilota saní a šoféra?

Harniš: „Riadiť auto je malina. Problém saní je v tom, že nemajú volant. Musíte reagovať oveľa rýchlejšie a dávať si veľký pozor na každú maličkosť.“

Na ktorú z havárií najneradšej spomínate?

Harniš (v pondelok): „Na tú v rakúskom Iglse v roku 2006, po ktorej som mal jeden stavec zlomený a dva prasknuté.“

Uvažovali ste vtedy zanechať sánkovanie?

Harniš: „V žiadnom prípade. Skončiť na začiatku kariéry by bola hlúposť. Len čo som zistil, že hýbem nohami, neváhal by som na druhý deň znova sadnúť do saní. Lekári ma však donútili maródiť.“

Ako si spomínate na vlaňajšiu hororovú haváriu na olympijskej dráhe vo Whistleri?

Regec: „Je to pekná a rýchla dráha, ale má jeden problémový úsek: medzi jedenástou a štrnástou zákrutou. V ňom sme dostali šmyk, otočilo nám sane a chytili sme striešku.“

Harniš: „Tam sa už vyváľali aj známejší sánkari. Sane však vraj nikto nerozbil tak, ako my. Aj zahraniční tréneri tvrdili, že také dokaličené už dávno nevideli. Buďte radi, že vás to len obúchalo, vraveli nám.“
Dlho ste ich reparovali?

Harniš: „Dva alebo tri dni. Najprv sme s pomocou trénera Ľubomíra Micka zháňali u Kanaďanov materiál, a potom sme v podzemnej garáži brúsili, lepili a laminátovali.“

A ako dlho trvá hlavám vyrovnať sa so zážitkami z havárií?

Regec: „Najlepším riešením je neriešiť to. Vymazať to z nich. Sadnúť a ísť.“

To sa ľahšie povie než uskutoční. Odkedy spolupracujete so psychologičkou?

Harniš: „Posledný rok. Začiatkom sezóny sa zdalo, že mi to pomáha, cítil som sa uvoľnenejší. Odrazilo sa to aj na výsledkoch: v dvoch pretekoch Svetového pohára sme skončili v prvej desiatke. Potom však prišli horšie výsledky, tak sa snažím znova praktikovať veci, ktoré sme preberali. Dúfam, že v pravý čas sa dobré pocity vrátia.“

Ktorý z doterajších úspechov si najviac ceníte?

Regec: „Z akých úspechov...? Úspech príde až vtedy, keď nám vyjdú dve kvalitné jazdy za sebou. Zatiaľ sme vždy zajazdili len jednu. Buď prvú, alebo druhú. Nie sme stabilní.“

V čom je problém?

Harniš: „Keby sme to vedeli, už by sme ho dávno odstránili. Isté je len to, že spočíva v našich hlavách.“

Čo si sľubujete od premiérovej olympiády?

Harniš: „Ako každý, mám sen, ale nechám si ho pre seba.“

Regec: „Dve normálne jazdy odhora až dolu a budem spokojný.“

To by možno stačilo na prvú desiatku.

Regec: „To by mohlo.“

Čo sa stalo v stredu podvečer v Cesane?

Harniš: „V predposledný deň tréningov pred finále Svetového pohára sme zašli dve celkom dobré jazdy. Záverečná tretia sa však skončila ťažším pádom. Podľa trénera Micka presne tam, kde oni havarovali pred piatimi rokmi.“

V sedemnástej zákrute?

Harniš: „Do nej sane vbiehajú rýchlosťou 125 km za hodinu a nasledujúca je dolu kopcom. Keď zo sedemnástky vyjdete zle a dostanete šmyk, odstredivá sila vás hodí do dva metre vysokého protimantinelu. Zomlelo nás to ako mlynček na mäso, nevedeli sme, kde sú ruky a nohy. Do cieľa sme sa bezmocne došmýkali.“

S akými následkami?

Harniš: „Braňo je ako-tak v poriadku, ubolený asistuje Mickovi pri tréningu. Ja ležím v hoteli s opuchnutým kolenom, načatým už vo Whistleri, s opuchnutými lakťami, z ktorých modravejší vyzerá ľavý, a s bolesťami v chrbte. Podľa lekára našťastie nejde o zlomeniny, len o silné narazenia.“

Stále platí, že najťažšiu haváriu ste zažili v Iglse 2006?

Harniš: „Z hľadiska zdravotných následkov. Pocitovo však bola stredajšia horšia.“

Čo sa mení na vašich tajuplných vancouverských túžbach?

Harniš: „Vôbec nič. Vo víkendovom finále Svetového pohára síce nenastúpime, ale do začiatku tréningov na olympijskej dráhe vo Whistleri sú vyše dva týždne, a dovtedy – verím – budem tak v poriadku, aby som si ich mohol splniť.“

Vizitky

Ján Harniš

Narodený: 13. apríla 1985 v Kežmarku
Bydlisko: Stará Lesná
Povolanie: kuchár
Miery: 180 cm / 88 kg
Hobby: všetky športy

Branislav Regec

Narodený: 13. júla 1985 v Poprade
Bydlisko: Poprad – Matejovce
Povolanie: strojár
Miery: 167 cm / 65 kg
Hobby: hudba, rybačka

Výsledky

Juniorské MS 2005: 6. miesto, MS: 2008 – 14., 2009 – 13., ME: 2008 – 13., 2010 – 11.
Najlepšie umiestenie vo Svetovom pohári: 2009/2010 – 9. miesto, Calgary, 10. miesto, Iglsclanku

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Sánkarov mlelo ako mlynček na mäso