Vo Whistleri si žijú ako na zájazde

Vojtech Jurkovič|12. feb 2010 o 00:00

Kanceláriu slovenskej výpravy zastrčili do kovového kontajnera rozmerov stavebnice z lega. Olympijská dedina vo Whistleri je ukrytá v lese, ako bývali rádiolokačné vojenské kasárne na Šumave. Namiesto vojakov v maskáčoch v okolí pobehujú prestrofarební šp

ortovci v maratónkach. Z najmodernejšie vybavenej posilňovne a internetovej spoločenskej miestnosti odchádzajú spať do strohých lepenkových zrubov. Bez televízorov.

WHISTLER. Dvojnásobný olympionik vo vzpieraní Martin Tešovič si s obľubou kráti chvíle pri tolerovanej cigaretke. Podľa regúl modernej dediny by mal prejsť člen slovenskej bobovej posádky o sto metrov ďalej do oploteného fajčiarskeho priestoru.

Šesťdesiatka novinárov dostala dva dni pred vzbĺknutím posvätného ohňa jedinú šancu vkročiť do miest, kde spávajú, jedia, prekonávajú, utajujú, alebo sa aj nudia, olympijskí športovci.

Špeciálnu visačku každého vopred prelustrovaného žurnalistu naposledy kontroluje policajt s opakovanou výstrahou, že po uplynutí 120 minút nesmie v areáli zotrvať ani noha a cvaknúť jediná uzávierka fotoaparátu. Narušiteľ by automaticky prišiel o akreditáciu, podľa dôležitého pána v okuliaroch by bol dokonca vyhostený z Britskej Kolumbie.

Strohé a čisté

Ubytovanie svojou strohosťou pripomína hry v Lillehammeri 1994. Okrem postelí, čistoty, dobre vykúrených spoločných kúpeľní na poschodí a zdravého vzduchu sú navyše len talizmany poukrývané v ruksakoch, prípadne dres hokejistu Šatana na izbe bobistu Jagnešáka.

Kancelária slovenskej výpravy je strčená v kovovom kontajneri rozmerov stavebnice z lega. Tam sa s nadšením, obetujúc svoj čas, usmievajú Vancouverčania so slovenskými alebo českými koreňmi. Úroveň ubytovania v hlavnej dedine vo Vancouvri je oveľa vyššia. Whistler má kúzlo dobre zohratej triedy na lyžiarskom zájazde.

Vírus prišiel z Canmore

Viac ako bývanie našu výpravu trápi vírus. Najvážnejší je stav útlej bežkyne Aleny Procházkovej, najväčšej slovenskej adeptky na medailu vo Vancouvri. Hoci už dobrala antibiotiká, nedokázala odhadnúť, aké stopy na nej zanechá choroba v najnevhodnejšom možnom čase.

Hlavný lekár Vladimír Vachalík netajil, že je zo situácie nešťastný. Okrem Procházkovej dostihol vírus z kanadského sústredenia v Canmore biatlonistu Mateja Kazára, ktorý ako disciplinovaný pacient kýval novinárom z lôžka cez okno.

„Situácia si tiež vynútila liečbu antibiotikami. Maťo mal smolu, že ešte naňho kýchal spolucestujúci v lietadle," dodal lekár.

Jagnešák pozdravuje Cígera

Pozitívnu náladu vo Whistleri zachraňuje predseda Slovenského zväzu bobistov a pilot formuly 1 v ľadovom koryte značky Singer Milan Jagnešák.

„Zatiaľ to tu znášame aj bez televízora. Stačí nám posilňovňa a výbehy. Rád by som sa zašiel pozrieť do Vancouvru aspoň na jeden zápas našich hokejistov. Ale keď začnú tréningové jazdy, uvidím pred sebou len dráhu a jej zákruty. "

Rád sa chodieval pozerať na priateľa a bývalého reprezentačného kapitána Zdena Cígera. „Aj toho som skúšal posadiť do štvorbobu. Raz som ho dostal až na štart, no milý Zdeno v poslednej chvíli cúvol. Možno si uvedomil, aká krehká je hokejová prilba, na ktorú bol celý svoj športový život zvyknutý."

Skúsenosti s tvrdou ľadovou výstelkou koryta vo Whistleri má spred roka sánkar Ján Harniš. V jedálni olympijskej dediny si na tácke niesol obľúbené hranolčeky. „Strach sme nechali doma. S partnerom na dvojsedadlových saniach Regecom cítime formu. Nič nechceme zakríknuť."

V jedálni sa volí Šatan

Zverenkyne sánkarského trénera Ľubomíra Micka Sabolová a Šišajová mali usmiatu náladu. Z jedálne olympijskej dediny sa ponáhľali na tréning. Stihli sa usmiať na fotografiu Miroslava Šatana.

Slovenskému hokejistovi už padali hlasy do volebnej urny vo voľbách do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru. Jeho portrét je hneď vedľa americkej brankárky Angely Marie Ruggierovej, ktorá bude mať vo Whistleri i Vancouvri početnú podporu.

Popri urne sa mihol v športovej súprave ukrajinskej reprezentácie aj šéf jej národného olympijského výboru Sergej Bubka. Najlepší žrdkár svetovej histórie nosí už dlhšie strnulú masku politika a studeného športového diplomata.

Dávno sú preč časy, keď sa mu rozbúchalo srdce pri spomienke na svetový rekord na bratislavských Pasienkoch. Nemal na ne v nečase čas. A podporu už dávno nepotrebuje, vysokých funkcií má dosť.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Vo Whistleri si žijú ako na zájazde