Za smrť gruzínskeho sánkara môže ľudská chyba, nie dráha

Fotka gruzínskeho sánkara na provizórnom pomníku vo Whistleri. Ľudia si jeho pamiatku uctili zapálením sviečok. (Autor: tasr)

SITA|13. feb 2010 o 13:18

Share Tweet 315

Rýchla a strach naháňajúca, ale nie zodpovedná za smrť gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho. Takto odborníci charakterizujú dráhu pre boby, sane a skeleton v dejisku olympijských súťaží Whistler Sliding Center.

WHISTLER.

Bezprostredne po piatkovej tragédii, ktorá šokujúcim spôsobom zatienila slávnostné otvorenie zimného športového sviatku, sa na ňu zniesla spŕška kritiky.

Napriek tomu organizátori nepristúpili k žiadnej výraznej zmene toboganu, úpravou prejde iba výjazd z osudnej poslednej 16. zákruty.

Ľavú stenu koryta, cez ktorú gravitácia katapultovala telo 21-ročného Gruzínca, mierne zdvihnú a pristúpia aj k bližšie nešpecifikovanej "zmene profilu ľadu". Ide však len o preventívne opatrenie, "aby sa viac nezopakovala takáto mimoriadne zriedkavá nehoda".

Tragický pád Nodara Kumaritašviliho

Medzinárodná sánkarská federácia a organizačný výbor ZOH už majú aj prvé výsledky vyšetrovania. Tragédia bola podľa nich rezultátom ľudskej chyby a "neexistuje žiaden dôvod na tvrdenie, že by ju spôsobili technické nedostatky trate".

Veľká rýchlosť a chyba stáli sánkara život. Trať je podľa názorov mnohých nebezpečná

Kumaritašvili neskoro vychádzal už z predposledného oblúka a nepodarilo sa mu chybu napraviť. "Vyústilo to do toho, že bol neskoro v zákrute číslo 16 a hoci sa usiloval korigovať jazdu, stratil kontrolu nad sánkami a vyletel z trate," znie spoločné vyhlásenie.

V čase nehody išiel Kumaritašvili rýchlosťou približne 90 míľ za hodinu (144,84 km/h), posledná zaznamenaná rýchlosť jeho jazdy bola 89,4 míľ za hodinu (143,87 km/h).

"Keď sa rútite takou rýchlosťou, stačí drobný pohyb a na svete je veľká chyba. Všetci sa snažíme vtedy konať chladnou hlavou, ale keď sa priblížite k 90 míľam za hodinu a trhnete telom alebo spravíte nejakú rýchlu reakciu, sane vám uletia.

To je rozdiel medzi saňami na jednej a bobami či skeletonom na druhej strane. Balansujeme na ostrej hrane. Sane idú tam, kam im poviete, preto musia byť vaše pokyny maximálne presné," poskytol svoj pohľad člen americkej sánkarskej dvojice Christian Niccum.

Krátko pred incidentom odmietol tvrdenia o vysokých rizikách trate vo Whistleri skúsený tréner nemeckých sánkarov Georg Hackl.

"Panuje všeobecný názor, že trať je nebezpečná. Technický personál však spravil všetko pre to, aby nepredstavovala žiadnu hrozbu. Podľa môjho názoru nie je viac nebezpečná ako ktorákoľvek iná dráha na svete," uviedol trojnásobný olympijský víťaz.

Gruzínska vernosť piatim kruhom prešla ďalším testom

Ak existuje krajina, o ktorej sa dá povedať, že ju olympijský osud skúša, potom je to Gruzínsko. Piatková nehoda sánkara Nodara Kumaritašviliho niekoľko hodín pred otváracím ceremoniálom zimných olympijských hier vo Vancouveri po necelých dvoch rokoch znova preverila odhodlanie športovcov 4,3-miliónového kaukazského národa.

Z ôsmich členov výpravy zostali len siedmi a tí sa rozhodli zostať a zúčastniť sa na otvorení aj ZOH 2010. V čínskom Pekingu v auguste 2008 stálo 35 gruzínskych olympionikov pred rovnakou dilemou, keď sa dozvedeli, že ich vlasť vstúpila do vojny s Ruskom. Aj tí premohli emócie a strach o svojich blízkych.

"Skutočne oceňujem ich rozhodnutie zostať na hrách a pokračovať v súťažiach. Vyzdvihujem tiež skutočnosť, že dokázali statočne pochodovať na otváracom ceremoniáli," povedal po slávnostnom zapálení olympijského ohňa vo Vancouveri a osobnom stretnutí s tímom prezident Gruzínska Michail Saakašvili a pripomenul aj ťažké chvíle, ktoré Gruzínsko prežívalo v auguste 2008.

"Takisto to bol veľmi tragický moment, ale gruzínsky tím sa rozhodol zúčastniť sa na hrách. Bolo to jeho rozhodnutie. Dnes sa situácia opakuje. Myslím si, že niet presvedčivejšieho prejavu olympijského ducha," poznamenal Saakašvili.

Gruzínsko v Pekingu získalo dve zlaté a dve bronzové medaily, všetky v národnom športe - zápasení. Statočnosť, s akou gruzínski športovci na ostatných dvoch olympijských hrách znášajú nečakané traumy, mohol vidieť celý svet. Tentoraz padli diplomatické zábrany a k piete sa pridala celá olympijská rodina.

"Za posledné tri, štyri roky si toho veľa vytrpeli. Malý národ, ale svoju krajinu na olympijských hrách vždy reprezentujú s nevšednou pýchou. Takáto strata je skutočne veľmi krutou ranou," skonštatoval viceprezident Olympijského výboru USA Joe Bidden.

Dvadsaťjedenročný Kumaritašvili pochádzal z hornatého regiónu Bakuriani, ktorý bol za sovietskej éry centrom zimných športov. Jeho otec je prezidentom Gruzínskej sánkarskej federácie, bratranec zasa trénerom sánkarskej reprezentácie. Gruzínska výprava odmieta prijať prvé výsledky vyšetrovania, ktoré hovoria o chybe pretekára. Podľa nich bol Kumaritašvili dostatočne skúsený, aby sa jej vyvaroval.

"Ľudia si kladú limity stále vyššie a vyššie. Prirodzene, je to veľmi súťaživý šport. Nemôžu ho však jednoducho označiť za neskúseného pretekára. Má za sebou viacero súťaží, Nodar sa na svoj vek pozoruhodne zlepšoval," pripomenul Saakašvili a prisľúbil, že po tragicky zosnulom krajanovi pomenujú nové sánkarské centrum, ktoré vybudujú v jeho rodisku.

"Nie len preto, aby sme si uctili jeho pamiatku, ale aj pre inšpiráciu adeptom tohto športu,"dodal gruzínsky prezident.

sita