V pretekoch mužských štafiet zvíťazili Nóri

WHISTLER.

S odstupom 38,6 sekundy za ním na 4x7,5 km trati finišovalo Rakúsko, bronzové Rusko zaostalo za zlatými Nórmi 38,8 sekundy. Slovenská štvorica Miroslav Matiaško, Marek Matiaško, Dušan Šimočko a Pavol Hurajt obsadila 15. miesto s mankom na víťaza 7:16,0 min.

O zlate Nórov sa rozhodlo až po záverečnej streľbe stojmo, po ktorej si vytvoril Björndalen rozhodujúci náskok 45,6 sekundy pred dvojicou prenasledovateľov.

Björndalen si vybojoval vo Whistleri prvé olympijské zlato a šieste v kariére, triumf Nórov z zo Salt Lake City zopakoval po ôsmich rokoch. O striebre Rakúšanov sa rozhodlo až na cieľovej páske, bronzovým Rusom na nich chýbalo 0,2 sekundy.

Tréner Slovákov Pavel Kobela zložil štafetu na jednotlivých úsekoch zaujímavo a s úmyslom, aby prehádzaním zaužívaných úsekoch vyvolal nejakú zmenu v doterajších nevýrazných výsledkoch štafety v tejto zime.

Od Miroslava Matiaška až po finišujúceho Pavla Hurajta zostavil výkonnostnú pyramídu, keď si asi sľuboval mohutný šprint od bronzového v pretekoch s hromadným štartom Pavla Hurajta.

Ak mu mal plán vyjsť, žiadalo sa, aby Miroslav Matiaško i druhý člen, jeho starší brat Marek Matiaško zvládli svoje úseky solídne, bez veľkých strát a odovzdávali ich tak, aby Dušan Šimočko na treťom úseku priebežné postavenie vylepšil a Hurajt ho prípadne aj vyšperkoval.

Medzi 19 štafetami so štartovným číslom 19 mohli slovenskí muži nájsť aj numerickú podporu, presne s rovnakým číslom získala zlato v šprinte Anastasia Kuzminová a bronz v 'mass' pretekoch Pavol Hurajt. Nakoniec teória bola úplne iná ako prax a Slováci zažili sklamanie.

V ústrety poslednej desiatej kolekcii olympijských medailí sa vybehlo v mokrom snežení teplote tesne pod bodom mrazu. Úradujúcich šampiónov z Turína Nemcov rozbiehal Nemec Schempp, zlatých z vlaňajších MS v kórejskom Pjongčangu už 40-ročný veterán Nór Hanevold. Rozmnožiť šesť olympijských primátov v histórii sa snažili aj Rusi s Čerezovom na prvom úseku.

Zo všetkých štyroch zlatých vo Whistleri v individuálnych pretekoch sa šance na kolektívny triumf pripisovali mierne Francúzovi Jayovi, Švédovi Ferrymu, výrazne Nórovi Svendsenovi a Rusovi Ustiugovovi. Len jeden z nich svoj štvorzáprah v role pohoniča rozbiehal.

Francúz Jay, ostatní si na seba zobrali zodpovednosť finišmanov. Úvodná ležka v úplnom bezvetrí len málokomu z biatlonových krajín narobila problémy, bez dobíjania ju zvládol aj Miroslav Matiaško podstatnejšie ako 14. miesto bola malá strata 18,6 s na vedúceho Rakúšana Edera.

Po streľbe stojmo zostali lídrami Eder a Čerezov, Miroslav Matiaško dobíjal len raz na posledný terč (bilancia streľby 0+1) a zostal na 14. mieste (+32,8).

Na ťažkej trati od čerstvo napadaného snehu úvodná odovzdávka vytvorila natlačené poradie s Rusmi, Rakúšanmi (+2,5), Nemcami (+2,9), 6. boli Francúzi (+6,2), 7. Nóri (+8,1), strata bežecky pomalšieho Miroslava Matiaška sa na 16. mieste prehĺbila na 1:10,8 min.

Na ležke sa prvýkrát objavil na čele Nemec, a to Andreas Birnbacher, Marek Matiaško sa taktiež nemýlil a na 13. mieste mal stratu 1:13,5 min. Pred ním tucet štafiet sa zmestilo do trištvrte minúty a neustále sa čakalo na nejaký vážnejší trhák.

V stojke sa pretrhli sny Nemcov o obhajobe zlata po dvoch trestných okruhoch Birnbachera, najrýchlejšie odstrieľal bežecky pomalší Rus Šipulin, brat slovenskej biatlonistky Kuzminovej, no a Marek Matiaško sa potrápil.

Netrafil tretí a štvrtý terč, stratil aj rytmus, no malá prestávka mu pomohla (bilancia 0+2), dobíjaniami chyby napravil, zdĺhavosť sa však prejavila v čase, na 16. mieste s mankom 2:24,6 min.

Sen Nórov o zlate sa začal napĺňať po druhej odovzdávke, Tarjei Boe poslal na prvom mieste vpred krajana Svendsena pred Rakúskom (+3,6), Švédskom (+6,8), prekvapujúco Českom (+7,9) a Ruskom (+30,1). Slovenskému kvartetu mal pomôcť Dušan Šimočko, no 15. miesto s odstupom 2:45,5 útok na želanú 10. priečku nepripomínalo.

Únik Svendsena a Rakúšana Landertingera niesol so sebou už pečať boja o zlaté medaily, ktorý ležka nevyriešila.

Dušan Šimočko zaťažil strelecké konto jedným trestným okruhom, v stojke ďalším (bilancia 2+6), a to už bol jasný signál zmareného cieľa a veľkého prepadu (odovzdávka 16. miesto +6:10,5), ktorý už ani zázrakom nemohol Pavol Hurajt (streľba 0+3) zmeniť.

Rakúsko, Nórsko a Rusko s Čudovom sa už s medailovým nádychom pripravovali na záverečný súboj. Po odovzdávke Björndalen dostal do rúk nepatrný darček náskoku 0,2 sekundy na Rakúšana Sumanna a na Rusa Ustiugova 22,0 s.

Na strelnici každý jeden výstrel v hustom snežení nadobudol obrovskú váhu. Pri paralelnom strieľaní ležky Sumanna a Björndalena si neudržal nervy Rakúšan s trestným okruhom, fenomenálny Nór síce dvakrát dobíjal, ale stihol si dávku odstrieľať s 12,4 náskokom pred bezchybným Ustiugovom, Sumann s +39,0 si uchoval nádej na bronz.

Záverečná čistá streľba už jasne vyniesla na zlatý piedestál Björndalena, ktorý sa tak mohol v predstihu radovať z druhej medaily a prvej zlatej vo Whistleri. Nórsko v histórii olympijských štafiet sa tešilo len druhýkrát z najvzácnejšieho kovu, po Salt Lake City'02.

O striebro po troch dobíjaniach Ustiugova sa tuho bojovalo, Sumann vybiehal do záverečného okruhu s 1,2 sekundovým náskokom pred Rusom, a možno práve tento rozdiel mu pomohol na cieľovej páske strčiť nohu o 0,2 skôr.