Fínsku vodku Ďuri už nenaleje

KOŠICE. „V tejto krčme fínsku vodku nikomu nenalejem. Minimálne najbližšie štyri roky," vyhlásil spoza výčapného pultu po záverečnej siréne dnešného osudového zápasu majiteľ bistra Záhrada Juraj Čorba.

Zdrveným košickým fanúšikom nášho hokejového tímu však ani jeho terapia nepomohla. Domov sa za svitania rozchádzali s pocitom bezmocného prázdna. A pritom k bronzovej erupcii nespútanej radosti chýbalo tak málinko...

Ešte pol hodinu pred definitívnym koncom našich nádejí zaznamenala Česká hospoda tri zemetrasenia. Rozradostení hostia sa pri našich góloch objímali, bozkávali, čašník v slovenskom drese s výčapníkom tancovali odzemok.

((jesensky))

„Toto nám už nemôže ujsť! Bude bronz, na oslavu padne ešte zopár pivečiek. Dnes bude krásna nedeľa," vytešovali sa, štrngali krígľami a zaprisahávali našich chlapcov na opačnej strane Zemegule i seba.

Lenže - o pár minút neskôr a o zopár ulíc ďalej bolo všetko inak.

Fíni za pomoci rozhodcov ukrajovali z nášho náskoku i sebavedomia. Až kým desať sekúnd pred koncom definitívne do prázdnej bránky dali bodku za našimi vidinami vytúženého bronzu.

„Je mi z toho smutno. Strašne," potláča slzy horkosti v bistre Záhrada Hana Petulová.

Ani Ladislavovi Kuglovi nie je do reči. Dookola opakuje len jediné slovíčko: „Škoda!"

S osudom porazeného sa ťažko zmieruje aj Marián Kubaský: „Rozhodcovia nás neskutočne poškodili... Je mi ľúto našich chlapcov, že nedosiahli to, po čom túžili celý život."

Jediný, kto neklesá na duchu, je Ďuri Čorba. Fínsku vodku symbolicky odloží pod pult a veselo čapuje ďalšie pivá. „Máme predsa štvrté miesto. Chlapci bojovali, robili radosť každému. Ľudia boli šťastní - prešťastní. Tak načo smútiť?!"

Laco Kugla slová útechy neberie. Rozmýšľa, či ešte niekedy budú mať naši hokejisti na olympiáde tak blízko k stupňu víťazov: „Bojím sa, že v najbližších rokoch to určite nebude."