Slovenský šport nemal lepšiu zimu

Stačilo dať alebo nedostať jeden zašmodrchaný gól proti Kanade alebo Fínom a boli by sme v siedmom nebi. Takto sme iba v nebi. Slovenská výprava si nesie z Vancouvru zlato, striebro, bronz. Zbierku, o ktorej sa ani nesnívalo. Ibaže v batožine je aj jedna hokejová zemiaková medaila. Iste má cenu vzácneho kovu, ale nemá pravý punc. Za štvrté miesto sa nedáva.

VANCOUVER, BRATISLAVA. Slovenská olympijská vrchnosť pred odchodom do Kanady konečne nespomínala pevné ciele, neprognózovala medaily. Naznačovala, že azda by o miesta v absolútnej špičke mohla bojovať biatlonistka Anastasia Kuzminová, bežkyňa na lyžiach Alena Procházková. Hokejisti kľúčovo hovorili o štvrťfinále a občas: „A prečo nie semifinále a potom sa uvidí..."

Slovensko dosiahlo v ére samostatnosti jedno prekvapujúce striebro. Vybojoval ho pred štyrmi rokmi v Turíne snoubordista Radoslav Židek. Hokejisti vtedy obsadili piate miesto, bežci Bátory a Bajčičák skončili na ôsmej priečke, Bajčičák ešte raz ôsmy v skiatlone.

((prilet))

Odmeny

Na olympiáde sa ráta každé umiestnenie do osmičky, podľa tohto kľúča vypláca Slovenský olympijský výbor pretekárom odmeny. Žijeme v ekonomickej ére, hoci pri olympiáde sa viac sluší hovoriť o medailách a o peniazoch. Čo, však... Olympionici vyhrali teraz dovedna 332-tisíc eur.

Slováci neobsadili v rebríčku od 1. po 8. iba šiestu priečku. Môžeme sa pochváliť: Kuzminová (1., 2., 8.), Hurajt (3., 5., 7.), hokejisti 4. Aj hokejistky skončili ôsme, ale zároveň posledné.

Štatistika nás v poradí krajín posunula na 17. miesto, iba o málo za veľmi silné Taliansko. Za nami skončili Japonsko, Fínsko (!), Slovinsko a Chorvátsko. Ak by sme zobrali do úvahy všetky zimné olympiády od roku 1924, nikdy nebolo Slovensko úspešnejšie. Dosiahli sme iba jedno inidividuálne zlato (krasokorčuliar Nepela 1972), dve striebra (krasokorčuliar Divín a snoubordista Židek), bronz (krasokorčuliar Sabovčík). Na ostatných medailách sa podieľali hokejisti v československom tíme a raz členka bežeckej štafety (Sekajová-Svobodová) spoločnej republiky. Nikdy to nebolo zlato.

Vysnívaný ideál narušila choroba našej bežkyne na lyžiach Procházkovej a z dlhodobejšieho pohľadu dva roky viac zranenej ako zdravej slalomárky Zuzulovej. Ak by bolo všetko v poriadku, ešte ony mohli pomýšľať aspoň na miesto v osmičke.

Čo ďalej?

Slovensko odchádzalo do Vancouvru s najväčšou 73-člennou výpravou. Toto číslo klame: viac než polovica z toho boli hokejisti a hokejistky. Štatistika nikdy nie je verným obrazom skutočnosti, hoci poskytuje mnoho postrehov.

Kuzminovú, napriek tomu ako krásne sa zachovala k novej slovenskej vlasti, sme predsa len „zdedili" od Rusov. Rodáčka z Ťumeňu má naše občianstvo od decembra 2008.

Hokejisti po prehre s Fínskom plakali, zúrili, lámali hokejky a hovorili o doživotnom nešťastí, lebo cítili stratu poslednej šance. Nie je to tím 25-ročných mladíkov, ale väčšinou o dosť rokov starších mužov, otcov rodín a hráčov, ktorí sú už dotlčení ako hnilé hrušky. Náhradu za nich nemáme.

Ružovučké hodnotenie treba poopraviť trebárs na tmavozelené: nie je to beznádejné, ba naopak. Ak sa Vancouver stane inšpiráciou.