Futbalisti doplatili na MS v roku 1954 na choré zmeny

Brankár Imrich Stacho pri úspešnom zákroku v zápase proti Rakúšanom.
Brankár Imrich Stacho pri úspešnom zákroku v zápase proti Rakúšanom. (Autor: ARCHÍV ČTK)
Peter Fukatsch|10. máj 2010 o 13:43

Československo na majstrovstvách sveta 1954 zhorelo. Prehralo s Uruguajom 0:2 a Rakúskom 0:5. Tím s deviatimi Slovákmi, vrátane trénera, odchádzal na šampionát do Švajčiarska po nezmyselnej reorganizácii a bez prípravy.

BRATISLAVA. Po februári 1948 pripomínal československý futbal Švandrlíkov parodický román.

Prvá reorganizácia po nástupe komunistov znamenala, že sa hrala iba náhradná jednokolová súťaž, ani nevyhlásili majstra. Druhá zmena socialistického športu (1953) bola ešte nezmyslenejšia.

Vznikli Dobrovoľné športové oddiely (DŠO) podľa sovietskeho vzoru, vznikali Dynamá a Spartaky. Napríklad slávna Sparta sa na dlhé roky zmenila na Spartak Praha Sokolovo. Zo Slavie sa stalo Dynamo Praha. Z I. bratislavského ŠK bol najprv Sokol. Názov zrušili ako buržoázny prežitok, tak od roku 1953 sa z neho stal Slovan ÚNV (Ústredný národný výbor).

Dobré východisko po vojne

Slovenské kluby mali po vojne lepšiu východiskovú pozíciu ako české. Za fašistického režimu sa najmä v jeho prvých rokoch hrala na našom území veľmi dobrá celoštátna súťaž.
V Bratislave pôsobili veľkí tréneri Ferdinand Daučík a Leopold Šťastný.

V roku 1948 im prišiel na pomoc Škót Tom Sneddon, aby naučil futbalistov profesionalizmu. V Košiciach sa o niečo podobné snažil, popri iných, povestný predvojnový hráč Sparty, Maďar Géza Kalocsay.

Februárový prevrat modernu radikálne uťal. Leopold Šťastný (Daučík emigroval) šikovne pracoval v Sokole (Slovane) naďalej, kým ho neodpílili. Rodák z Rohožníka (*23. 5. 1911 - †14. 5. 1996) patril k najväčším futbalovým stredoeurópskym odborníkom. V rokoch 1949 - 1951 získal Slovan pod jeho vedením tri tituly, prvé pre nepražský tím v Československu.

Šťastný napriek odolnej, vždy optimistickej povahe, i dobrým stykom, nevydržal. Sprvoti ho prenasledovali pre židovský pôvod fašisti, potom komunisti. Zo Slovanu musel odísť, chvíľu aj sedel. Vrátil sa v roku 1955, získal ďalší titul a opäť musel preč.

Slovan mal širokú základňu hráčov, prívlastok národný klub mu veľmi dlho právom patril. Bratislave prinieslo obdobie nezmyslov paradoxne aj prínos. Vznikla v ňom Červená hviezda. Celá batéria skvelých futbalistov si našla stabilné pôsobisko, mesto získalo slávne derby. V Košiciach, Prešove, Trnave, Žiline, Trenčíne sa tiež hral výborný futbal. Tieto mestá boli v päťdesiatych rokoch štandardne ligové.

Prvý slovenský tréner

Rok pred šampionátom prevzal čs. tím vtedy neznámy tréner Karol Borhy, Slovák s maďarskými koreňmi.
Borhy bol dôverným znalcom maďarského, vtedy najlepšieho futbalu sveta.

Po neúspechu na MS sa na čas stiahol. V päťdesiatom siedmom prišiel do ČH. Zaviedol tímové trénerské vedenie. V kondícii mu pomáhal Jozef Bujna, medicínsky Alexander Bínovský. Táto nezabudnuteľná trojica urobila z ČH nepremožiteľný tím, majstra 1959.

Smiešnu oklieštenú ligu 1953 na 13 kôl vyhrala protežovaná ÚDA (neskôr Dukla) pred Spartakom Sokolovo a ČH. Utváranie najlepších podmienok vojenskému tímu bolo snahou o kopírovanie maďarského systému, v ktorom všetko založili na silnom Honvéde. Tam to išlo.

V krajine vtedy jestvoval futbal prakticky iba v Budapešti. Slávne tímy Ferencváros, Vasas, Dózsa, sa prispôsobili. V ČSR neboli dobré podmienky na centralizáciu.

Po vojne padla dominancia pražských klubov, dobre sa hralo po celej republike, v Kladne i v Prešove. Centralizovaný systém vo veľmi obmenenej podobe priniesol úžitok až v Čile 1962, kde ČSR skončila strieborná.

Slabá príprava a krach

Slovan i Sparta boli pred švajčiarskym šampionátom na ústupe, ČH a Dukla len začínali. Borhy bol vizionár, za rok nemal čas niečo zmysluplne zostaviť. Nedostal šancu hrať prípravné zápasy. V období najzúrivejšieho štádia života za železnou oponou sa vycestovať nedalo, ani privítať iné mužstvá ako zo socialistického tábora.

Okrem Maďarov nepatrili k špičke. Juhoslovania už neboli v sovietskej sfére vplyvu. Trénerovi do práce výrazne zasahovala Praha, zostavu schvaľoval Ústredný výbor KSČ.

Napriek tomu nemusel čs. tím dopadnúť až tak zle. Tréner Maďarov Gusztáv Sebes po našej prehre s Urguajom 0:2 pre pražský Československý sport povedal: „Ak by hralo Československo smelšie, mohlo vyhrať. Bálo sa útočiť. Hralo staromódne." Rakúsko bolo nad naše sily, prehra 0:5 azda krutá, ale zaslúžená. V skupine sa hrali iba 2 stretnutia. Iba ak mali tímy rovnosť bodov, hrali spolu ešte raz.

ČSR nedala ani gól a švajčiarsky šampionát bol práve o nich. Padlo ich priemerne najviac v histórii MS: 140 v 26 stretnutiach, 5,38 na zápas. Kráľ strelcov Maďar Sándor Kocsis dal v piatich dueloch 11 gólov, štvrťfinále Rakúsko - Švajčiarsko sa skončilo 7:5.

O šampionát bol enormný záujem s priemernou návštevnosťou 35-tisíc, oveľa viac kapacity štadiónov nedovoľovali. Rekord padol už v skupine, zápas Maďarsko - NSR 8:3 sledovalo v Bazileji 65-tisíc divákov.
Vo Švajčiarsku odzváňalo archaickému rozostaveniu WM systému 3 - 2 - 5, Maďari už hrali 4 - 2 - 4. Brazílčania prišli s dobrým mužstvom (vypadli v štvrťfinále s Maďarskom 2:4), ale predovšetkým s veľkým štábom pozorovateľov a filmárov.

Juhoameričania neskôr prerobili maďarský systém do dokonalosti. Svet to pochopil o štyri roky. Na MS 1958 vo Švédsku triumfovali nenapodobiteľnou hrou.

Historická senzácia

Vo finále sa zrodilo najväčšie prekvapenie v histórii MS. V mekke tipovania Anglicku ani nevypísali pred finále kurz na víťaza, iba na čiastkové momenty. Napríklad, ktorý z Maďarov dá prvý gól. Kto stavil na Puskása, bral libry. Nie celkom zdravá hviezda uprosila trénera Sebesa, aby ho postavil. V 6. minúte dal gól, o ďalšie dve Czibor zvýšil. Všetko sa zdalo jasné. Nebolo. Maďari prehrali 2:3.

O zápase sme sa zhovárali pred štyrmi rokmi s najlepším brankárom šampionátu, Maďarom Gyulom Grosicsom. Futbalová legenda odmietla rôzne špekulácie zhadzujúce nemecké víťazstvo. Ostro odmietol domnienky o dopovaní víťazov.

„Neviem, ako by to hodnotili dnes, ale my sme C vitamín jedli, oni si ho pichali, možno aj kofeínové prípravky, kým my sme pili tuhé maďarské kávy," povedal Grosics. „Myslím si, že z hľadiska vedy o životospráve boli na tom skutočne lepšie, ale nebol to dôvod prehry. Zlyhali sme psychicky, priskoro sme sa videli s pohárom Zlatej Niké." Boli to časy, keď sa dopingové testy nerobili.

V boji o tretie miesto vyhralo Rakúsko nad Uruguajom 3:1. To už prekvapenie nebolo. Rakúšanov považovali pred MS za najpravdepodobnejších maďarských súperov vo finále.

Boli na majstrovstvách sveta v roku 1954

Michal Benedikovič, záložník

1.jpgNarodil sa 31. 5. 1923 v Trnave, zomrel 18. 4. 2007 v Bratislave. Vo svojej ére hráč s najlepšou kondíciou u nás. Začínal v Trnave. Do Slovanu prišiel v roku 1951, má dva tituly majstra ČSR (1951, 1955). V roku 1957 ho bez dôvodu odsúdili za vyzvedačstvo na päť rokov. Prepustili ho po troch rokoch. Z jáchymovských baní vyšiel s vážnym zranením hlavy. Aj s podlomeným zdravím trénoval rôzne vidiecke výbery. Výrazné blond vlasy mu od útrap zosiveli, potom o ne po viacerých operáciách prišiel. Bol v kádri MS 1954, ale nehral. Za ČSR nastúpil 7-krát.

Kazimír Gajdoš, útočník

2.jpg

Narodil sa 28. 3. 1934 v Brusne, žije v Bratislave. Najskôr ho zlanáril Slovan. Vojenčil v ČH Bratislava, aj tam zostal. Tréner Borhy mu našiel post na pravom krídle. Na MS 1954 nenastúpil. Bol aj v kádri na MS 1958. Po skončení aktívnej kariéry trénoval dorast v Interi. Za reprezentáciu hral 4-krát, v každom zápase centroval na gól ČSR.

Anton Malatinský, záložník

malatinsky1.jpg

Narodil sa 15. 1. 1920 v Trnave, v tomto meste zomrel 1. 12. 1992. Český futbalista storočia Josef Masopust ho označil za najlepšieho slovenského hráča histórie. Ešte väčšiu slávu žal ako tréner. So Spartakom Trnava získal v rokoch 1968 - 1973 päť titulov majstra ČSR. Ako hráč ich má Malatinský z čias pôsobenia v Slovane (1950, 1951), kľúčovo hrával za Trnavu. V lige odkoučoval 538 zápasov, najviac zo slovenských trénerov. Stal sa Trnavčanom 20. storočia in memoriam, po ňom pomenovali futbalový štadión v meste. Na MS 1954 ho tréner nepostavil. Za ČSR hral 10-krát.

Ladislav Kačáni, útočník

kacani.jpgNarodil sa 1. apríla 1931 v Lučenci, žije v Bratislave. Prešiel bratislavskými mužstvami Slovan i Slávia, aby definitívne zakotvil v ČH. Bol stratégom hry ČH, s ktorou získal titul '59. Na MS '54 odohral oba zápasy, o štyri roky nešiel na šampionát pre zranenie. Ešte v apríli 1962 hral proti Švédom v stredovej dvojici s Masopustom, ale opäť sa zranil. Mal šancu byť jediným Slovákom na troch šampionátochi. Reprezentoval 20-krát, dal 3 góly. Trénoval Inter i čs. reprezentáciu. Patrí k futbalovým teoretikom európskeho rangu.

Emil Pažický, útočník

pazicky.jpg

Narodil sa 13. 6. 1931 v Považskom Chlmci, zomrel 21. 11. 2003 v Bratislave. Stal sa prvým Slovákom v Klube ligových kanonierov (už v roku 1955). V 13 ligových sezónach dal 123 gólov, v osemnástich medzištátnych stretnutiach sedem. Kľúčovo hral za Žilinu (26 gólov), najdlhšie za Slovan (82 gólov), s ktorým získal v rokoch 1949 a 1955 titul. V zápase EPM 1955 protiVaršave gólovou strelou roztrhol brankovú sieť. Na MS '54 hral v oboch zápasoch. Štvrťstoročie trpel na nevyliečiteľnú sklerózu multiplex. Žil na invalidnom vozíku. Napriek tomu bol samý úsmev. Vravieval: "Bolesť je mojou súkromnou záležitosťou."

Anton Krásnohorský, obranca

krasnohorsky.jpgNarodil 10. júla 1925 v Rohožníku, zomrel 27. 7. 1988 v Žiline. Preslávil ako tvrdý obranca, ktorý dokázal hrať na kraji i v strede. Hral za AC Nitra, ŠK Žilina, 9-krát reprezentoval. Na MS 1954 nenastúpil. Po skončení aktívnej činnosti bol trénerom. Obyvatelia Žiliny ho vyhlásili za ich futbalistu storočia pred Emilom Pažickým.

Teodor Reimann, brankár

reiman.jpgNarodil na 10. 2. 1921 vo Zvolene, zomrel 30. 8. 1982 v Bratislave. Hral za rodné mesto, potom Fiľakovo, od roku 1943 za Slovan. Bol aj skvelý hokejový brankár. Z dnešného pohľadu chytal veľmi moderne. Dirigoval obranu, ovládal šestnástku. Na MS '54 chytal proti Uruguaju (0:2). Podľa dobovej tlače mal časť viny na prehre. Za reprezentáciu nastúpil v 5 zápasoch.

Imrich Stacho, brankár

stacho.jpgNarodil sa 4. 11. 1931 v Trnave, zomrel 10. 1. 2006. Za Spartak Trnava odchytal 17 sezón. Dal 10 ligových gólov z jedenástok. Za reprezentáciu odchytal 23 strenutí, v kvalifikácii o postup na ME 1960 dal gól Írom (4:0). Na MS 1954 hral proti Rakúsku (0:5), bol i na MS 1958, ale nechytal. Slávny ruský brankár Lev Jašin uvádza v biografiách, že jeho vzorom bol Stacho.

Karol Borhy, tréner

borhi.jpgNarodil sa 23. 7. 1912 v Budapešti, zomrel 9. 1. 1977 v Trenčíne. Hral za menšie budpaštianske kluby, v roku 1943 ušiel na Slovensko.ČSR trénoval v rokoch 1953 - 1954. Po neúspechu na MS sa stiahol. V roku 1957 ho angažovala ČH Bratislava, bol strojcom jej vzostupu, v roku 1959 získal s ňou titul. Potom odišiel do Slovanu, trénoval aj Trenčín.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Reprezentácie»Futbalisti doplatili na MS v roku 1954 na choré zmeny