Veľa Slovákov v tíme Československa znamenalo problém

V Mexiku nad všetkými vynikol Ladislav Petráš. Krajina si ho zamilovala už dva roky pred futbalovými  majstrovstvami sveta.
V Mexiku nad všetkými vynikol Ladislav Petráš. Krajina si ho zamilovala už dva roky pred futbalovými majstrovstvami sveta.
Peter Fukatsch|30. máj 2010 o 22:26

Roky 1967 - 1977, zlatá desaťročnica slovenského futbalu. Trnava získala päť titulov, Slovan tri. Všetko mohlo vyvrcholiť už na majstrovstvách sveta 1970.

Roky 1967 - 1977, zlatá desaťročnica slovenského futbalu. Trnava získala päť titulov, Slovan tri. Všetko mohlo vyvrcholiť už na majstrovstvách sveta 1970, kam odcestovalo až 17 slovenských futbalistov. Tento tím považovali mnohí za lepší ako výber majstrov Európy 1976 z Belehradu. Ibaže do vysokohorského Mexika odchádzala ČSSR bez poriadnej prípravy.

BRATISLAVA. Ligová tabuľka mala často obrátenú podobu, prvá polovica slovenskú, dolná českú. V roku 1969 bol československý futbal najúspešnejší v klubovej Európe. Žiadna krajina nemala v semifinále dvoch najznámejších kontinentálnych súťaží, Pohára majstrov európskych krajín (dnes Liga majstrov) a Pohára víťazov pohárov (už nejestvuje) dva tímy, iba Československo. Trnave ušlo finále Ligy majstrov o fúzy. V Amsterdame prehrala s Ajaxom 0:3, doma zvíťazila 2:0, šancí mala na šesť gólov. Slovan vyhral v Bazileji veľký pohár nad FC Barcelona 3:2. Výsledok a meno súpera hovorí za všetky komentáre.

Štyri dni po triumfe Bratislavčanov prehralo Československo v Maďarsku 0:2, pražská odveta sa skončila 3:3. Zdalo sa, že sme out. Dánsko však zdolalo našich susedov 3:2, posunulo našich hráčov do baráže.

V Marseille 3. decembra 1969 zahrala ČSSR jeden z najlepších zápasov histórie. Góly dali Kvašňák, slávista F. Veselý zvýšil, Adamec a Jokl. V príprave na boje o Mexiko dosiahli naši futbalisti jeden svetový výsledok. V Bratislave (23. 6. 1968) zdolali pred 60-tisíc divákmi Brazíliu 3:2. Všetky góly dal Adamec. Hetrik proti slávnym Juhoameričanom zaznamenali v histórii pred Trnavčanom iba Poliak Wilimowski (dokonca 4 góly) na MS 1938, po ňom už len Talian Rossi na MS 1982.

Komplikácie v Prahe

Slovenská futbalová prevaha bola pre funkcionárov vážnym problémom. Vypukla „normalizácia", po stalinistických rokoch druhé najnenormálnejšie obdobie našich dejín. ČSSR bola federáciou, aj v športe sa nosilo viac-menej paritné zastúpenie. Ligu práve v sezóne MS nezmyselne rozšírili na 16 mužstiev. Čo bolo však horšie, trvali na jej odohraní do šampionátu. V Československu sa hralo ako v Anglicku, systémom streda - sobota.

hraci_480.jpg

Pre zväčšenie kliknite na obrázok

Skladanie optimálnej zostavy bol ďalší problém. „V pražskom zápase proti Maďarom prišiel za mnou tréner Jozef Marko, skvelý chlap. Vraj Šaňo, nemôžem ťa postaviť. Do bránky musí ísť Viktor, to by ma odvolali už pred zápasom. V základe mal osem Slovákov, ja by som bol deviaty. Slovan viedol ligu, Dukla bola deviata," spomínal Alexander Vencel starší, bývalý skvelý brankár.

Ostatní už boli v Mexiku

Skupinu majstrovstiev sveta hralo Československo v Guadalajare, 1600 metrov nad morom.

Ligu vyhrala Trnava po ostrých pretekoch so Slovanom. Čs. súťaž sa končila, keď ostatné mužstvá už mierili do strednej Ameriky. „Napríklad Brazília bola od druhého mája v kolumbijskej Bogote, v trojtisícovej nadmorskej výške," rozprával Vencel.

„My sme prišli desať dní pred šampionátom. V bežnom pohybe nám to neprekážalo, ale už na prvom tréningu sa stalo, že niektorí hráči vracali. Boli aj 40­stupňové horúčavy. Aj to nám robilo problémy, nezvykli sme si. Ukázalo sa to na konci všetkých prvých polčasov, čo sme hrali - s Brazíliou 1:1, s Rumunskom sme vyhrávali 1:0, s Anglickom 0:0. Veľmi dobre sa pamätám na momenty v obrovskej klimatizovanej kabíne, keď rozhodca zazvonil na koniec prestávky. Nikto na to nereagoval - keď druhý raz zazvonil, ešte sme nereagovali, až pri treťom zvonení sme sa zdvihli. V druhých polčasoch sme jednoducho nevládali. Neboli to kŕče, ale taká bezmocnosť. Nič sme nestíhali."

Senzačný Petráš

Tréner Jozef Marko, žiaľ, tiež už nie je medzi nami, spomínal: „Futbalovo sme neboli horší možno ani ako Brazília. Len sme nemali dostatočnú aklimatizáciu a kondične sme zlyhali. To bolo rozhodujúce, boli sme jediné mužstvo zo všetkých, ktoré v tých podmienkach neodohralo ani jeden zápas. Prišli sme neskoro, platilo týždňové moratórium, už sa nesmelo s nikým hrať, ani s klubom." Na MS 1970 hrala veľká generácia slovenských futbalistov. Vencel si dokonca myslí, že bolo kvalitnejšie ako belehradské, ktoré získalo na ME 1976 zlato. Nemá príčinu preháňať, chytal v oboch výberoch.

V Mexiku však nad všetkými vynikol Ladislav Petráš. Krajina si ho zamilovala už dva roky pred futbalovými majstrovstvami sveta. Na olympiáde. Veštkyňa mu vtedy prorokovala, že sa do Mexika čoskoro vráti a ľudia mu budú vyvolávať na slávu. Prehra na konštatovaní nič nezmenila.

Petrášov výkon proti Brazílii patrí do kategórie nezabudnuteľných. Náš útočník kľučkoval cez obrancov, ako chcel. Bránil ho futbalista Hercules Brito, ktorého meno naháňalo strach. Aj tak hral. Juhoameričania pochopili, že futbal nie je iba o kráse a parádičkách. Útočník bratislavského Interu mal šancu. Strela po kaskáde kľučiek iba tesne minula bránku Brazílčana Félixa. Druhú, v 17. minúte, už premenil. Blondiak si kľakol. Pozrel sa k nebu, šepkal si Otčenáš. Československo viedlo na majstrovstvách sveta nad veľkým favoritom 1:0. Potom prehralo 1:4, s Anglickom 0:1, s Rumunskom 1:2, úvodný gól zápasu dal hlavičkou Petráš.

Šampionát vyhrala po senzačných výkonoch Brazília. Práve jej výber 1970 figuruje vo všetkých vážnych anketách ako najlepšie mužstvo všetkých čias (2. Maďarsko 1954, 3. Holandsko 1974). Pelé v spomienkach píše: „Iba raz sme to mali nahnuté, veľmi dlho proti Československu."

Juhoameričania vo finále zdolali Taliansko 4:1, v boji o 3. miesto porazila NSR Uruguaj 1:0.

Aféra Adidas - Puma

Mexické vystúpenie malo nechutnú dohru, žiaľ, tiež s podtónom česko-slovenskej nevraživosti. „Hneď na letisku sa vyrútil na Joža Adamca český novinár. Ten ho postrčil, v Československom športe napísali, že mu dal Jožo facku, čo nebola pravda," spomínal Alexander Vencel.

Vzápätí prepukla kauza Adidas - Puma, v nej lietal celý tím. „Nafúkol sa malý problém. Nevedeli sme sa dohodnúť, v akých kopačkách budeme hrať. Adidas či Puma? Obe firmy vtedy prišli s návrhom: kto nastúpi v ich, dostane okolo 150 dolárov za zápas. Mužstvo sa rozdelilo na dve časti. Slovanisti hrali v adidaskách, Trnavčania v pumách. Chlapci zo Slavie sa pridali k Pume, Dukláci k Adidasu," opisuje bývalý slovenský brankár.

„Kauza vyvrcholila pred zápasom v Nice s Francúzskom, tri mesiace po MS. Marka už odvolali. Tlačili na nás, že nemôžeme hrať v „mexických" kopačkách. Nevedeli však povedať, v akých máme nastúpiť. Tak to vyriešil ako malé deti. Kázali nám kopačky prefarbiť na čierno - bez označenia. Bolo veľmi teplo a farba začala zliezať. O dve minúty bolo každému jasné, kto je adidas a kto puma. Keď som to z bránky videl, tak som si farbu ošúchal. Všetci sme dostali ročný zákaz reprezentácie, na čo Československo doplatilo. Na kvalifikáciu ME 1972 nastúpila tretia garnitúra hráčov. Prehrali s Írskom, Fínskom. Keď videli, že je zle, tak nás omilostili, ale už sa to nedalo zachrániť."

Nabudúce: MS 1982 - s peším futbalom sme neuspeli ani proti Kuvajtu.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Reprezentácie»Veľa Slovákov v tíme Československa znamenalo problém