Hráči, ktorých pochovala sláva

Futbalista. Športovec. Atlét. Askét. Tak to vníma laik. Že človek, ktorý celé dni a hodiny naháňa loptu a jeho prácou i vášňou je drina na ihrisku, zákonite musí mať železnú fyzickú kondíciu. Že sebaovládanie je jeho denným chlebom a jeho druhé meno znie Disciplína. Príklady zo života však hovoria čosi iné. Najznámejším z nich je Diego Maradona, ale v jeho stopách ide množstvo ďalších nasledovníkov.

A rovnako mal Maradona aj svojich predchodcov. Viac, ešte viac alebo extrémne nadaných hráčov, ktorí predvádzali na ihrisku futbalové umenie a v súkromnom živote škandály či márny zápas s alkoholom a drogami.

Najlepší je Best

Nepochybne jedného z najlepších futbalistov všetkých čias – Georgea Besta zo Severného Írska – pochovali len pred necelými piatimi rokmi. Nedožil sa ani svojich šesťdesiatych narodenín. Rozmer jeho osobnosti vyjadruje príslovie, ku ktorému inšpiruje už samotné meno futbalovej legendy: „Maradana good; Pelé better; George Best." Do slovenčiny azda ani netreba prekladať.

George Best sa narodil 22. mája 1946 v Belfaste. Už v pätnástich rokoch ho objavil Bob Bishop z legendárneho tímu Manchester United a poslal manažérovi klubu Mattovi Busbymu telegram v znení: „Objavil som pre teba génia.“ George nastúpil za Manchester po prvý raz ako sedemnásťročný, presne 14. septembra 1963. Čoskoro sa stal známym nielen pre vynikajúci štýl hry, ale tiež pre svoj moderný imidž, ku ktorému nerozlučne patrili dlhé vlasy. Vďaka nim si vyslúžil označenie „piateho člena Beatles“.

V drese Manchestru pôsobil celých jedenásť rokov, odohral štyristosedemdesiat zápasov a dal neuveriteľných stosedemdesiatdeväť gólov. Za reprezentáciu Severného Írska nastúpil Best dohromady tridsaťsedemkrát a dal deväť gólov, z toho štyri počas jediného stretnutia proti Cypru. Zato najznámejší a najparádnejší gól vsietil v zápase proti Anglicku, na ihrisku rodného Belfastu 15. mája 1971.

Toľko pozitívna bilancia. K tej zápornej patria narastajúce problémy s alkoholom, hráčska vášeň a aféry so ženami. Po jeho odchode z Manchestru musela zákonite klesať aj jeho výkonnosť a Besta čakali už len menej honosné pozície v kluboch Južnej Afriky, USA a dokonca v Austrálii, napríklad v mužstve Los Angeles Aztecs, kde pôsobil v rokoch 1976 až 1978.

George Best, futbalová legenda zo Severného Írska, začal hrať za anglický veľkoklub
Manchester United už ako sedemnásťročný, o sedem rokov neskôr s ním vyhral
Európsky pohár (na snímke vpravo). Svoju slávu neskôr utopil v alkohole, hrách
a mnohých aférach. 2. februára 2004 ho londýnskeho súd odsúdil za jazdu
v podnapitom stave. Rok nato, ako 59-ročný zomiera

Nezomrite tak ako ja!

Okrem upadajúcej kariéry a dvoch nevydarených manželstiev sa závislosť od alkoholu podpísala na početných aférach Georgea Besta a, žiaľ, aj na jeho podlomenom zdraví. V roku 1981 ukradol v bare peniaze z kabelky ženy, ktorá si odskočila na toaletu. O tri roky neskôr dostal trojmesačné väzenie za šoférovanie v podnapitom stave, takže za mrežami strávil aj vianočné sviatky. V roku 1990 ako hosť v televíznej šou na BBC – a v hlavnom vysielacom čase –očividne pod vplyvom alkoholu vyhlásil: „Rád súložím.“ Za výrok sa neskôr ospravedlnil a označil ho za jednu z najtrápnejších opileckých epizód. Ako motív na skoncovanie s pitím to však nestačilo.

Dokonca nepomohlo ani oveľa väčšie varovanie – zlyhanie pečene. V auguste 2002 George Best úspešne podstúpil transplantáciu pečene. Pil však naďalej a v roku 2004 mal opäť problém s kombináciou alkoholu a šoférovania. Naďalej ho mohli občas vidieť hostia krčiem v Surbitone, čo je časť Londýna, kde Best žil. Na jednotku intenzívnej starostlivosti ho odviezli 3. októbra 2005 pre infekciu obličiek – išlo o vedľajší účinok imunosupresív (teda liekov, ktoré užívajú pacienti s transplantovanými orgánmi a ktoré vo všeobecnosti potláčajú reakcie imunitného systému). Po istom zlepšení sa Bestov stav začal zhoršovať a zlyhávali mu životne dôležité orgány. Päť dní pred smrťou povedal novinárom z nemocničného lôžka posledný odkaz verejnosti. Znel: „Nezomierajte tak ako ja.“

George Best zomrel 25. novembra 2005, pochovaný je v rodnom Belfaste. Napriek varovaniu anglického futbalistu sa našli ďalší hráči, ktorých zničil bohémsky životný štýl, alkohol, drogy a možno aj záplava peňazí, o akých sa bežnému človeku ani nesníva. Najznámejším je ikona súčasného futbalu Maradona.

Premiéra proti Maďarom

Diego Armando Maradona sa narodil 30. októbra 1960 v Lanúse, no vyrastal v argentínskom mestečku Villa Fiorito. Málo známa je skutočnosť, že mu v žilách koluje chorvátska krv. Jeho pradedo z matkinej strany Mateo Kariolić sa narodil na ostrove Korčula. Presťahoval sa do Argentíny, kde si našiel manželku. Mali spolu dcéru Salvadoru. Tá mala opäť dcéru, Maradonovu matku, ktorá dostala meno Dalma – pochopiteľne, podľa Dalmácie, odkiaľ pochádzali jej predkovia.

Ako desaťročný Diego už hral futbal za miestny klub susedného mestečka Estrella Roja. Neskôr sa stal členom Los Cebollitas, čiže „malých cibuliek", juniorského mužstva Argentinos Junior v Buenos Aires. Už ako dvanásťročný bavil divákov čarodejníckymi kúskami s loptou. Jeho mladší bratia Hugo a Eduardo boli takisto futbalisti. No pred Maradonom sa otvárala hviezdna kariéra. Ako profesionál vstúpil na trávnik 20. októbra 1976, teda ani nie šestnásťročný. Samozrejme, v drese Argentinos Junior, kde vydržal päť rokov, neskôr prestúpil do klubu Boca Juniors. Za krátky čas, 20. februára 1977, nastúpil Maradona aj na svoj prvý zápas v reprezentačnom drese Argentíny. A prvým súperom, proti ktorému si zahral, bolo Maďarsko.

V roku 1982 absolvoval svoj prvý svetový šampionát, v ktorom Argentína porazila troch súperov, napokon však podľahla Brazílii a Talianom, ktorí získali majstrovský titul. Po majstrovstvách sveta Maradona už ako skúsený a uznávaný hráč zamieril do Európy, do Barcelony. S jeho účasťou vyhrala Barcelona v roku 1983 španielsky ligový pohár – Copa del Rey – po porážke Realu Madrid. A tiež španielsky superpohár víťazstvom nad Athleticom Bilbao.

Sľubný začiatok Maradonovej kariéry ohrozila hepatitída a vzápätí zranenie, vďaka obrovskej sile vôle sa však od Boha nadaný Argentínčan vrátil na trávnik. Po nezhodách s vedením klubu Maradonu v roku 1984 za rekordnú sumu 6,9 milióna libier kúpil Neapol. Práve tam zažil absolútny vrchol svojej futbalovej kariéry – ako klubový hráč, ale aj ako reprezentant Argentíny, ktorú ako kapitán v roku 1986 doviedol k titulu majstra sveta.

Aj českého reprezentanta Romana Bednářa zastavili v rozlete drogy.
Za nákup marihuany a kokaínu mu vlani pozastavili činnosť v britskom
West Bromwich Albione a vylúčili ho aj z českého národného mužstva

Gól dala Božia ruka

Šampionát na pôde Mexika patril Maradonovi, ktorý v reprezentačnom drese odohral všetky zápasy od začiatku do konca. Počas turnaja zaznamenal päť gólov a päť asistencií. Do dejín vstúpilo stretnutie s Anglickom, ktoré poznamenal sporný gól – videozáznam potvrdil, že argentínsky kapitán poslal loptu do anglickej brány rukou a nie hlavou. Maradona vysvetlil vec šalamúnsky – vraj loptu nasmerovala čiastočne Maradonova hlavička a čiastočne Božia ruka.

Gól vsietený „Božou rukou" však mal aj politické pozadie, ktorým bol vojnový konflikt medzi Veľkou Britániou a Argentínou o Falklandské ostrovy. Neskôr, v roku 2005, Maradona priznal, že použil ruku zámerne a ihneď vraj vedel, že gól neplatí. Už ďalší Maradonov úspešný pokus v tom istom zápase však získal ocenenie najkrajší gól storočia. Argentína v semifinále porazila Belgicko a vo finále západných Nemcov, aby tak pred stopätnásťtisíc divákmi Aztéckeho štadióna získala majstrovský titul.

Takisto Neapol a spolu s ním Maradona v druhej polovici osemdesiatych rokov slávili fenomenálne úspechy. Dvojnásobné víťazstvo v talianskej Serii A – v sezónach 1986/1987 a 1989/1990. Neapol získal taliansky pohár v roku 1987, pohár UEFA v roku 1989 a o rok neskôr taliansky superpohár. V súkromí si Maradona mohol k úspechom pripísať dve dcéry, Dalmu (1987) a Gianinu (1989).

Na intenzite však naberali Maradonove osobné problémy, z ktorých najvážnejším bola dlhodobá závislosť od kokaínu. Maradona ho začal užívať už v roku 1983 v Barcelone a závislosť trvala do roku 2004. Počas jeho aktívnej kariéry stála Maradonu značné sumy, ktoré musel zaplatiť za vymeškané zápasy a tréningy. Vážnejším dôsledkom však bola klesajúca kondícia. Navyše, Maradona čelil podozreniu zo styku s ľuďmi z podsvetia. A splodil nemanželského syna Diega, ktorý sa narodil v roku 1986.

Z hviezdy obézna troska

Na svetovom šampionáte v roku 1990 bola Maradonova postava na trávniku oveľa menej výrazná. Vo finále Argentína podľahla Nemcom a musela sa uspokojiť s druhým miestom. Takisto v Neapole čakali Maradonu už iba problémy – konkrétne, pätnásťmesačný dištanc pre pozitívny kokaínový test. V roku 1992 odišiel, zahral si chvíľu v Seville a napokon v roku 1995 ešte dve sezóny opäť v argentínskom Boca Junior. Majstrovstvá sveta 1994 v USA preňho dopadli neslávne, po dvoch zápasoch ho poslali domov pre výsledok dopingového testu. Maradona tvrdil, že bol na vine energetický nápoj...

V okamihu, keď Maradona skončil s aktívnou kariérou, okrem ťažkostí začala rásť aj jeho hmotnosť. Slávny športovec, ktorého londýnske noviny The Times označili za jednotku spomedzi desiatich najlepších hráčov svetového pohára, sa zmenil na nepoznanie. Z hviezdy sa stala obézna troska závislá od drog a alkoholu. Už začiatkom roku 2000 skončil Maradona na jednotke intenzívnej starostlivosti počas dovolenky v Uruguaji. Dôvod – problémy so srdcom.

Z drogovej závislosti sa pokúsil liečiť na Kube. Na okraji života a smrti sa ocitol po štyroch rokoch, 18. apríla 2004. Dôvod – infarkt myokardu v dôsledku predávkovania kokaínom. Zdá sa, že až po tejto skúsenosti slávny futbalista vstúpil do seba. Od roku 2004 prestal brať drogy a úspešne zápasil s prebytočnými kilogramami. A tiež so stále pretrvávajúcou závislosťou od alkoholu. Presne 8. mája 2007 počas vystúpenia v argentínskej televízii Maradona konštatoval, že skoncoval s pitím a pokiaľ ide o drogy, je už dva roky čistý.

Maradonov búrlivý životný štýl, ale aj politické názory – napríklad sympatie k politikom, ako sú Fidel Castro alebo Hugo Chávez – inšpirovali srbského režiséra Emira Kusturicu k nakrúteniu dokumentu o tejto futbalovej hviezde. Názory na kvalitu filmu sú rôzne, ale divák má prinajmenšom šancu uvidieť na vlastné oči také futbalové okamihy ako sporný gól rukou alebo najkrajší gól 20. storočia. A tiež počuť Maradonu spievať. Falošne, ale s oduševnením. (Dokument vysiela STV 2 v nedeľu o 20.40 h.)

Na pozitívne kokaínové testy doplatil talentovaný rumunský futbalista
Adrian Mutu. Najprv mu dali sedemmesačný dištanc v britskej Chelsea,
teraz deväť mesiacov v talianskej Fiorentine

Worgu, Mutu, Bednář a ďalší

Samozrejme, Maradona je možno najznámejším, ale nie jediným príkladom, keď športovca veľmi rýchlo zlikvidujú obrovská sláva, popularita a moc peňazí, ktorých prebytok, ako sa zdá, môže byť ešte nebezpečnejší než nedostatok. Tieto nástrahy hrozia hráčom v príliš mladom veku, v čase, keď sa s nimi nevedia vyrovnať, pretože im chýbajú akékoľvek životné skúsenosti.

Napríklad len dvadsaťročný nigérijský útočník Stephen Worgu, pôsobiaci v Sudáne, dostal trest za užívanie alkoholu a za šoférovanie pod jeho vplyvom. Keďže je Sudán moslimskou krajinou, charakter trestu tomu zodpovedá – štyridsať rán bičom. „Je pre mňa ťažké prispôsobiť sa podmienkam života v Sudáne. Ide o celkom inú kultúru, náboženstvo i jazyk. V tomto štáte platí moslimské právo šaríja, čo znamená, že nemôžete robiť všetko, čo by ste chceli," komentoval Worgu rozhodnutie súdu.

V minulom roku priviedli drogy do ťažkosti českého reprezentanta Romana Bednářa. Hráča britského futbalového klubu West Bromwich Albion pristihli a odfotografovali priamo pri obstarávaní marihuany a kokaínu v hodnote štyristodvadsať libier. Dôsledky nerozvážnosti boli okamžité a tvrdé – pozastavenie činnosti v klube, kým sa záležitosť nevyšetrí, a zatvorené dvere do reprezentačného tímu. „Je to šok. Je to absolútne neprípustné,“ reagoval vtedy reprezentačný tréner Straka. „Absolútne si zavrel dvere do reprezentácie. To, čo Roman urobil, je hrozná stupídnosť a nehoráznosť."

Bednář tvrdil, že drogy zháňal pre kamaráta, nie pre seba. Vo Veľkej Británii sa však tento delikt posudzuje veľmi prísne. Na pozitívne kokaínové testy doplatil rumunský futbalista Adrian Mutu. Britská Chelsea mu pozastavila činnosť na sedem mesiacov. Tento rok sa zaplietol znovu, tentoraz ako hráč klubu FC Fiorentina, kde mu zastavili činnosť na deväť mesiacov pre pozitívny dopingový test. Športovec tvrdí, že išlo o preháňadlo.

Futbalisti sú ako iní

Napokon, opäť príklad z najznámejších – početné kariéry, výtržnosti, problémy s drogami a alkoholom ovplyvnili od začiatku sľubnú kariéru ďalšieho anglického futbalistu. Dnes štyridsaťtriročný Paul Gascoigne má na konte päťdesiatsedem odohraných reprezentačných zápasov v anglickom drese, v ktorých dal desať gólov – a tiež niekoľko vydarených sezón v klube Newcastle United v osemdesiatych rokoch. Zoznam excesov však v jeho prípade prevyšuje výpočet futbalových úspechov. A nebyť týchto zbytočných komplikácií, mohol byť Gascoigne hviezdou oveľa väčšieho formátu.

Čo vlastne mladých futbalistov privádza na takúto šikmú plochu? „V svätuškárskom rozhorčení nám uniká, že celebrity netvoria medzi užívateľmi legálnych i nelegálnych psychotropných látok nijako významnú skupinu. Tvoria len skupinu, ktorú viac vidieť a do ktorej si vo svojom pokrytectve premietame predstavy, akí by sme mali byť. Lenže oni sú takí, akí sme my," domnieva sa český lekár a odborník na drogovú problematiku Tomáš Zábranský.

Podľa neho sa užívanie drog najviac koncentruje na obdobie medzi osemnástym a tridsiatym rokom, čo je vek vrcholových športovcov. „V tejto fáze ľudia uniknú spod sociálnej kontroly rodiny a školy a v drvivej väčšine ešte nie sú vystavení novým záväzkom. Prvýkrát pracujú, intenzívne sa učia alebo športujú. Majú prvý vlastný príjem a sú vo veku, keď chcú (a majú) spoznávať nové veci a nové skúsenosti. A je súčasťou ich generačnej skúsenosti, že k intenzívnej relaxácii môže patriť legálna droga, ako je alkohol a tabak, a tiež drogy nelegálne, najmä konopné (marihuana, hašiš) a v rastúcej miere drogy stimulačné (v Česku pervitín a v Anglicku, Španielsku, Nemecku a inde kokaín).“

Je to možné. Športovci a menovite futbalisti, pijú či drogujú tak ako iní. Na druhej strane, vo futbale dnes ide o obrovské peniaze. A na rozdiel od väčšiny ostatných ľudí s priemerným platom sa pred hráčmi už v mladom veku otvárajú netušené možnosti, ako svoj talent využiť – a tiež, ako ho premárniť. Stačí si vybrať.