SME
Sobota, 8. august, 2020 | Meniny má OskarKrížovkyKrížovky

Vytrvalostná bežkyňa Natália Kasalovská: Je to boj s vlastnou lenivosťou

Behom sa neživí, nie je ani závislá od adrenalínu. Napriek tomu dvadsaťpäťku oslávila netradične – behom alpským terénom okolo masívu Mont Blanc. Dažďom, zimou a ku koncu aj tmou NATÁLIA KASALOVSKÁ prebehla do cieľa deväťdesiatosem kilometrov.

„V mysli som bežala ešte ďalšie dve noci po súťaži,“ usmieva sa prvá Slovenka, čo preteky zvládla, a rozpráva o sebazaprení.

Prichádzate z terénu, kde bežci dobrovoľne trpia únavou, chladom, vlhkom a otlakmi. Ako reagovalo okolie? Nemali vás za blázna?

Súrodenci si určite myslia, že som úplne bláznivá. Rodičia ma najprv zo žartu naťahovali, nech domov bez víťazstva ani nechodím. Poskytli mi však podporu a boli na mňa hrdí.

Súťaž sa oficiálne volá Ultra-Trail du Mont Blanc. Kadiaľ vedie trať?

Najprestížnejšia trať považovaná za neoficiálne majstrovstvá sveta v horskom behu má stošesťdesiatšesť kilometrov. Začína sa vo Francúzsku v olympijskom mestečku Chamonix, ktoré je mekou ultramaratóncov, a po okruhu vedie cez Taliansko a Švajčiarsko. Rozpis trate s kontrolnými bodmi a občerstvovacími stanicami je na internete, takže sa môžete pripraviť v predstihu. Na štartovom čísle je čiarový kód aj čip. Na stanovištiach vás preskenujú a zverejnia hneď poradie on-line. Čo je zaujímavé, na trati medzi dedinkami vládne rivalita, každá chystá koncerty, servis bežcom, aby im utkvela v pamäti. Keď ste unavení, je to príjemné spestrenie.

Koľko dokopy štartuje bežcov?

Päť- až šesťtisíc. Je to masová akcia, ktorú organizuje okolo tisícsedemsto dobrovoľníkov. Pre predstavu, na trati uvaria vyše osemtisíc litrov polievky. Zaujímavé je, že príliš nezáleží na veku – tri ročníky za sebou napríklad vyhral skoro šesťdesiatročný pán. V rámci podujatia si môžete vybrať zo štyroch tratí. Moja mala deväťdesiatosem kilometrov, nastúpalo sa päťtisícšesťsto metrov. Na štart tejto trate sa postavilo takmer dvetisíc bežcov, zo Slovenska som bola jediná. Štartovala som o desiatej ráno a dobehla asi o pol štvrtej ráno, zabralo mi to teda sedemnásť a pol hodiny.

Vráťme sa späť. Treba na ultramaratóny špeciálne predpoklady? Odkedy beháte?

Dlhé trate len od vlani. Ako malá som len tancovala, až v šestnástich som začala s orientačným behom, potom s orientačnou cyklistikou. Najviac ma bavilo, že sa treba vyrovnať s psychikou. Behala som však len pre radosť, vo voľnom čase. Vlani som objavila ultramaratón vo Veľkej Fatre. Už predtým som tam bola na čundri a veľmi sa mi tam páčilo, chcela som sa tam vrátiť. A keď som beh absolvovala, bolo to neporovnateľné s iným športom.

obr_1.jpg

Začínala orientačným behom, neskôr, keď zistila,
že to ide aj bez mapy, presedlala na ultramaratóny

V čom?

Niekoľkokrát som bola taká unavená, že som chcela preteky vzdať a vrátiť sa do pohodlia domov. Až potom som si uvedomila, že aj napriek tomu dokážem bežať ďalších desať kilometrov, čo sa mi v cieli videlo úžasné. Bol tam aj jeden z našich najlepších ultrabežcov Igor Buček, pod Mont Blancom bežal už dvakrát. Jeho prezentácia zážitkov z minulého ročníka ma úplne nadchla.

Čím?

Fantastickými výhľadmi do krajiny, krásnymi stráňami, množstvom ľudí, ktorí povzbudzovali pri trati, či bol deň, alebo noc. Boli tam zábery účastníkov, ktorí sa na preteky pripravujú a tešia celý rok. V horských sedlách dokonca pózovali brušné tanečnice s kobrami. Vraveli sme, fíha, to bude super.

Napokon nebolo?

Pár ľudí nás povzbudzovalo, ale o výhľadoch to nebolo a ani brušné tanečnice sa nekonali. Dni predtým bola nádherná azúrová obloha, ale v piatok sa počasie pokazilo. Hneď na štarte nám oznámili, že tento ročník bude počasím výnimočný. Skutočne bol. Popŕchalo, tesne pred štartom sa zdvihol vietor a spustil sa lejak. Boli sme do nitky mokrí. Potoky boli rozvodnené tak, že sa cez ne nedalo preskakovať a čľapkalo nám v topánkach. Trať bola rozbahnená, pri technických zbehoch si bolo treba dávať pozor na skaly a korene. Našťastie bola určená povinná výbava – nepremokavá bunda, aspoň liter tekutiny, minimum jedla, alumíniová fólia, obväz, dve čelové svetlá s náhradnými batériami, lebo sa bežalo aj v noci. Z ekologických dôvodov ste pri sebe museli mať aj pohár na občerstvenie na kontrolách a kapsičku na odpadky. Každý musel mať pri sebe zapnutý mobilný telefón.

Čo bolo pre vás v teréne najväčším problémom?

Ten vznikol ešte pred štartom. Dorazila som s dvojhodinovým predstihom a navštívila turecký záchod. Pri odchode som len počula čľupnutie a nasledoval šok. V toalete skončil môj mobilný telefón.

Na trati jediné spojenie so svetom, navyše, funkčný mobil predpisujú pravidlá. Čo s tým?

Bez zaváhania som ho vylovila, ale nefungoval. Viac ma však mrzelo, že som tým prišla aj o prehrávač hudby, ktorý som na dlhých tratiach zvyknutá počúvať.

Má hudba v ušiach pri behaní špeciálny význam?

Mne osobne veľmi pomáha. Jednak nepočujem, ako dýcham, presnejšie, dychčím, a potom utlmuje bolesť aj únavu. Ak sa striedajú rýchle a pomalé pesničky, buď sa mi podarí vypnúť, alebo sa chytím rytmu, v ktorom ľahko vyjdem kopec.

Máte obľúbený žáner, pri ktorom beh ubieha?

Skôr mi pomáha, ak je hudba rôznorodá a ozvláštňuje scenériu a počúvam mix všetkého možného. Keďže som teda mobil utopila, mala som o zábavu až do štartu postarané, ani hodinové mávanie s mobilom a baterkou v štartovom koridore neviedlo k úspechu. Neskôr som ho rozchodila, ale vo vlhku sa zakrátko definitívne pokazil. Posledné kilometre som ani nemohla dať vedieť priateľovi, kedy dobehnem.

Ako bral priateľ vašu účasť?

On bol podporný tím. Deň predtým pripravil výdatnú večeru a ešte výdatnejšie raňajky, spolu sme pripravovali výbavu, aby sa zmestila do ruksaku, držala a bola poruke. Na prsiach som mala dve trištvrtelitrové fľašky, na nich taštičku so slanými orieškami, v druhej sušené ovocie, hrozienka. Pri dlhých tratiach býva jedlo veľký problém.

obr_2.jpg

Šport či masochizmus? Tohtoročné behy okolo alpského končiara Mont Blanc
poznačilo
počasie. Na kontrolných bodoch pretekárov zahriali nápoje, jedlo
a alumíniové fólie. Niektorí
mali toho naozaj dosť

V čom?

Je dôležité skoordinovať si žalúdok. Odporúčali nám, aby bežec do seba každú polhodinu dostal niečo malé. Hrsť orieškov, kus tyčinky, aby žalúdok stále pracoval a telo malo prísun energie – z jedla, nielen z iontových nápojov, tabliet a gélov. Problém je, že polhodinka ubehne rýchlo a človek, ak sa hýbe, nie je príliš hladný. Ak tri hodiny nič nezje a príde únava, kŕče, deficit energie, preteky sú stratené, telo už potravu neprijíma. Pri trati som videla veľa ľudí, ktorí vracali. Možno práve o tom – viac ako o tom, koľko máte natrénované – sú tieto preteky. Čudovali by ste sa, ale niektoré jedlá na občerstvovacích staniciach sú naozaj tučné. Je to tým, že na dlhých tratiach nespaľujete len cukry, ale hlavne tuky.

Je problém vpraviť sa po pauze do rytmu a chytiť opäť dych?

Ideálne je zvoliť na začiatku tempo, akým pobežíte celú trať. Minimálne sa zdržovať na stanovištiach a príliš si nesadať, aby ste nevypadli z rytmu. Sama som ešte neskúsená a robím stále tú istú chybu.

Akú?

Prepálim začiatok. V eufórii po štarte bežím prirýchlo, unavím sa a potom príde kríza. Na dvadsiatom kilometri som mala sto chutí všetko zabaliť. O čo viac som sa vysilila predbiehaním v kopci, o to viac som sa potrebovala zregenerovať na občerstvovacej stanici. Na pretekoch je dôležitá aj stratégia – treba si vedieť rozvrhnúť sily a ušetriť tým čas.

Je teda prirodzené, ak z účastníkov polovica nedobehne do cieľa?

Tento ročník bol ešte dramatickejší. Z 1999 bežcov na našej trati dobehlo len 444. Niektorí to vzdali, iných v noci pre zlé počasie nepustili na posledný hrebeň, ktorý bol kritický. Bola tma, lejak neustupoval, šlo sa po skalách a silno fúkalo. Psychicky aj na mňa posledný kopec doľahol. Potme nebolo ani vidieť, kadiaľ ísť.

Prišli myšlienky rezignovať a preteky vzdať?

Posledných desať kilometrov už nie. Skôr som si nadávala – bola mi treba takáto dovolenka? Ale vravela som si, nejako dôjdem, aj keby som sa do cieľa mala doplaziť. Cítila som záväzok voči okoliu. Kamaráti sledovali priebeh na internete a to by som im predsa nemohla urobiť.

Ako sa vyrovnať s bolesťou, ktorej sa nedá vyhnúť?

Kamarát hovorí, že prvých tridsať kilometrov je o nohách. Zvyšok je už iba o psychike. Unaví sa každý, potom už ide o to, ako sa s tým vyrovná. To, že absolvujete kopec alebo ste na trati niekoho predbehli, to vás motivuje a posúva ďalej.

Čo bolo v koncovke najhoršie? Únava?

Skôr zima. Od začiatku som mala na sebe len trenírky. Občerstvenie na konci malo ponúkať len vodu, ale keď videli situáciu, varili aj čaj a vývar s cestovinami. Aby zahriali, masírovali nám svaly, balili nás do alumíniových fólií. Bežci, ktorí dobiehali, sa triasli, ale myslím, že tých sedem kilometrov pred cieľom to z nich už nikto nevzdal. Na poslednom stanovišti som sama strávila dvadsať minút, aby som bola schopná dôjsť do cieľa.

Čo to bol za pocit?

Neviem to ani opísať. Super. Zmes emócií. (smiech)

Dá sa predpokladať, že aj na spánok sa telo muselo najprv upokojiť, čo chvíľu trvalo.

Keď som si o šiestej ráno ľahla, cítila som len bolesť a tuhnutie svalov. Každou minútou to bolo horšie. Neskôr mi priateľ referoval, že som pri zaspávaní mykala nohami ako pes. Aj v spánku sa mi zdalo, že ešte bežím. Hoci inak sa liekom vyhýbam, teraz som sa nevedela dočkať vykúpenia v podobe dvoch ibuprofenov. Zotavenie prišlo možno o dva dni, keď som bola bez problémov schopná zísť aj dolu schodmi. Tiež som mala rozhasený žalúdok – návaly hladu, kŕče, zvrátené chute, druhý deň som kyslú kapustu zajedala müsli s mliekom. Ešte štyri – päť dní som sa cítila ako po črevnej chrípke.

obr_3.jpg

S rodičmi po promócii. Úspešne vyštudovala Ekonomickú univerzitu vo Viedni

Kto to všetko počúva, musí sa pýtať - čo je za týmto martýriom?

Dokázať, že to zvládnem. Je to boj so sebou samou, s vlastnou lenivosťou.

Skutočný cieľ teda je dobehnúť do cieľa, prekonať vlastné limity?

Presne tak. Víťaz ide pod dvanásť hodín a celkový časový limit na túto trať je dvadsaťšesť hodín. Mnoho bežcov má so sebou vytlačený časový rozpis, ktorý chcú splniť, iní zase plán kontrolných bodov, aby to stihli práve za dvadsaťšesť hodín. Ciele sú teda rôzne.

Na čo pri behu myslíte?

(Pauza). Je to rôzne. Sústredím sa na samotný beh. Pozerám sa po bežcoch okolo, či som ich predtým na trati videla, sem-tam sa dáme do reči.

Dlhé trate behá slávny Japonec, spisovateľ Haruki Murakami, ktorý priznáva, že pri behu nemyslí na nič, jeho myseľ je prázdna. Opak opisujú bežci, čo im mozog beží na plné obrátky, až pritom zabudnú, že bežia. Vám sa to nestáva?

Žeby som zabudla, že bežím? To rozhodne nie. Občas však skutočne príde pocit, že telo funguje zo zotrvačnosti, bežíte donekonečna a nestojí vás to nijakú energiu. Lenže to odznie a potom zase všetko bolí.

Vedci tiež potvrdili, že vytrvalostným bežcom mozog produkuje endorfíny, prírodné opiáty zodpovedné za stav eufórie. Cítiť to?

Endorfíny sa asi vylučujú pri každej športovej aktivite. Predpokladám, že sa aj vylučovali na každom kontrolnom stanovišti, lebo inak by som asi nedobehla. (smiech)

Je pritom čas premýšľať nad sebou samým?

Určite. Pravidelne potrebujem v bežnom živote ticho, pokoj a beh je v tomto úžasný. Ak mám v osobnom živote či v práci problém, dilemu, idem sa prebehnúť. Myseľ sa mi vyčistí, na vec sa odrazu pozriem z inej strany. Obzvlášť v lese, myslím, že to sa ani nedá docieliť na betóne.

Beh na dlhú trať, to je aj obrat užívaný v prenesenom zmysle. Ako to máte s cieľavedomosťou mimo trate?

Myslím, že som bola vždy húževnatá, ak ma niečo lámalo, len tak som sa nevzdávala. Podobne, ako si poviem, že zvládnem kopec, snažím sa zvládnuť problém. Či v štúdiu, alebo teraz v zamestnaní, nevzdávam sa.

Vaším zamestnaním sú - pre väčšinu ľudí - suchopárne dane. Nie je pre vás ultramaratón dobrodružným únikom z kancelárie?

To ani náhodou, naopak. Dane sa mi zdajú veľmi zaujímavé a napínavé, stále sa menia, preto treba byť v strehu. Baví ma práca aj behy, mám to pekne vyrovnané.

Bežci maratónov celý rok denne trénujú a vedú si o tom podrobný denník. Vy tiež?

Niektorí pretekári hovorili, že odkedy sa na preteky prihlásili, krútil sa okolo prípravy každý deň. U mňa to rozhodne tak nebolo. Zmenou zamestnania a pracovným vyťažením nezostalo tento rok na tréning toľko času, ako by si tieto preteky zaslúžili. Skôr som to dohnala psychikou. Tréningový denník som si teda neviedla a ani nevediem. Určite som nebehala každý deň, ale, zase, zvyknem sa hýbať pravidelne, takže je z čoho ťažiť.

Zranenia sa vám vyhýbajú?

Zatiaľ mám šťastie. Mávala som problémy s kolenami, ale aj to sa už napravilo.

Ostatní pod Mont Blancom na tom boli ako? Nestali sa nešťastia?

V mojom okolí som zranenia nevidela.

Napriek počasiu vládla spokojnosť?

Na webstránke pretekov sú stovky odkazov ľudí, ktorí sú sklamaní a sťažujú sa na organizáciu, napríklad nedostali esemesku s časom štartu posunutého pre nepriaznivé počasie. Ja by som naopak organizáciu vyzdvihla. Predstavte si, že vyjdete na sedlo, kde fučí, hoci vám je ešte teplo, lebo ste v pohybe. Lenže organizátori tam stoja niekoľko hodín, určite na kosť zmrznutí, a predsa vás privítajú s úsmevom.

Je to z ich strany asi veľká zodpovednosť, nie?

Je a zároveň sa jej snažia trochu aj zriecť. Idete na vlastné nebezpečie, musíte mať povinnú výbavu a vedieť sa o seba postarať. Pri registrácii posielate osvedčenie o zdravotnom stave, že ste spôsobilí trať absolvovať. Tiež musíte zabehnúť kvalifikačné preteky – na Slovensku sa konajú jedny, v Česku dvoje. Tým, že mám bod zo súťaže v Linzi a teraz som získala ďalšie tri v Chamonix, môžem už na budúci rok bežať najdlhšiu trať pod Mont Blancom. Tá má stošesťdesiatšesť kilometrov a prevýšenie je takmer desať kilometrov.

Máte to v pláne?

To je práve otázka. Lákavé to je, tak si hovorím, že...

Že horšie ako tento rok už nebude?

… práve že si myslím, že môže byť a asi by aj bolo. Trať tejto dĺžky bežci spravidla bežia dve noci a ja si rada pospím. Určite však nad tým budem uvažovať.

Natália Kasalovská (1985)

obr_4.jpgPochádza z Bratislavy, absolvovala Gymnázium Vazovova, je členkou Športového klubu Vazka, zameraného na orientačné športy. Na Ekonomickej univerzite vo Viedni vyštudovala odbor medzinárodné zdaňovanie. V Brne a posledný rok v Bratislave pracuje ako asistentka daňového poradcu. Behá vo voľnom čase, organizuje bežecké a cyklistické orientačné akcie. Má staršiu sestru a brata, žije v Bratislave a čiastočne aj v Brne.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Šport

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Iniciatíva Middlecap Help pomáha v boji proti koronavírusu
  3. Zjazdoví lyžiari a kanoista súťažili v netradičnom trojboji
  4. Spojení navždy
  5. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  6. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  7. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  8. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  9. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  10. Pochod smrti
  1. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 18 173
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 18 166
  3. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 15 443
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 12 614
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 11 009
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 263
  7. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 228
  8. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 108
  9. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 022
  10. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 745
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Gabriel Jesus (vľavo) po strelenom góle do siete Realu Madrid.

Karhan o Poórovi: Čašník nechcel, aby som hral za Trnavu

Bývalý futbalista kritizuje Poóra a Hoftycha.

Tréner KFC Komárno Miroslav Karhan

Sagan s úsmevom pred štartom: Sú to moje šťastné preteky

Cyklistov čaká prvá z monumentálnych klasík Miláno - San Remo.

Peter Sagan pred štartom pretekov Miláno - Turín.
Momentka zo zápasu Manchester City - Real Madrid (Liga majstrov osemfinále).