Anton Frolo priniesol zo štyroch majstrovstiev sveta štyri medaily. Na Slovensku vyrástli štyria majstri sveta v hádzanej. Za titul z roku 1967 získali po dva a pol tisíca korún.
BRATISLAVA. Vynikal mimoriadnou kondíciou, ubránil najlepších hráčov planéty. História československej hádzanej nepozná úspešnejšieho hráča ako bol Anton Frolo.
Štyrikrát bol na svetovom šampionáte, nikdy sa nevrátil bez medaily. Je majstrom sveta (1967), dvakrát doviezol striebro (1958, 1961), raz bronz (1964).
S Duklou Praha vyhral v roku 1956 Európsky pohár majstrov (Ligu majstrov). Na konci tisícročia ho vyhlásili na Slovensku za hádzanára storočia. Dnes už 76ročný pán je stále vitálny.
Pri nedávnom vyhlasovaní najlepších hádzanárov Slovenska hrali na záver programu známu tanečnú melódiu.
Kým súčasní reprezentanti na pódiu iba nesmelo podupkávali, Frolo sa hýbal v tanečnom rytme ako mladík.
„Tono bol mimoriadne všestranný a perfektne bránil. Vedel zahrať na každom poste. Prakticky nemal rezervy," opísal ho jeho spoluhráč Rudolf Horváth.
Tvrdo, ale čisto
Ctižiadostivý pivot Frolo hrával zväčša bez striedania. Elitní strelci mali z neho strach, keď sa na niekoho zameral, súper bol zväčša bez šance. Hral tvrdo, ale čisto.
„Bol to nesmierny robotník so silnou povahou, nepoznal prekážku." V histórii športu tvoria Frolo s Horváthom ojedinelú dvojicu.
Prvý bol najstarším (33), druhý najmladším hráčom (19) majstrovstiev sveta 1967 vo Švédsku, na ktorých získalo Československo historické zlato. Prvé a posledné. Odvtedy držia hádzanári na svetových šampionátoch medailový pôst.
Frolo objavil talentovaného jedenásťročného Horvátha a bol jeho prvým trénerom. „Myslím, že Rudo vtedy ani nevedel, čo je hádzaná," spomína Frolo. Už o osem rokov neskôr si spolu zahrali na šampionáte.
Pre Frola to bol posledný veľký turnaj v národnom drese, Horváth iba začínal. „Rudo bol pohyblivý pivotman svetových kvalít. Od začiatku bolo jasné, že je veľký talent. Bol všestranný a rýchlo sa učil. Veď aj mal od koho," smial sa Frolo.
Počas MS 1967 Horváth už po zápasoch v skupine poslal domov otcovi trúfalú pohľadnicu s textom: „Srdečný pozdrav ti posielajú majstri sveta zo Švédska."
Pozdrav dal podpísať všetkým spoluhráčom. „Niektorí sa vtedy z toho smiali, ale padli aj uštipačné poznámky." Horváthova veštba, či skôr recesia, vyšla.
Československo pod vedením trénera Bedřicha Königa odohralo šesť zápasov, šesťkrát vyhralo. Vo finále na zimnom štadióne vo Västerase zvíťazilo pred 10tisíc divákmi nad Dánskom (14:11).
Prvé prémie
Horváth pridal ešte jednu pikošku. „Pred MS sme dostali na sústredení v Nemecku od organizátorov prasiatko z plastu. Nosili sme ho na každý zápas a pred nástupom vždy pokrikovali: Máme tady prase, vyhrajeme zase."Vyšlo to.
Frolo strelil vo finále tri góly, všetky ľavačkou. Pritom bol pravák. „Brankára som tým zmiatol," hovorí slovenská legenda.
Za titul inkasovali hádzanári po prvý raz finančné odmeny. Prémie boli odstupňované podľa zásluh.
„Dostal som 2500 korún. To bol vtedy asi mesačný plat primára. Boli sme naivní blázni, peniaze nehrali pre nás rolu, " vravel Horváth. Majstrov sveta privítali na pražskom letisku stovky ľudí.
Po turnaji hráčov lanárili agenti zahraničných klubov. „Nikto to však nevyužil. Museli by sme totiž emigrovať. A my sme mali iné plány. O tri roky titul obhájiť," dodal Horváth, dnes profesor na prešovskej univerzite.
Frolo s Horváthom sú jedinými žijúcimi Slovákmi zo zlatej generácie. V slávnom tíme boli okrem nich i spoluhráči z Prešova Vladimír Seruga a Martin Gregor.
Seruga začínal ako pólista, mal výnimočnú strelu zápästím. „Vlado bol tak trošku beťár, ale excelentný strelec, povestný svojím podstrelom. Mal som ho na starosti," opisoval Frolo.
Gregor bol pilierom obrany. „Bol to veľmi vzdelaný a seriózny človek, rozumeli sme si," tvrdil Frolo.
„Martin bol skvelý obranár, vynikal inteligenciou. Nikdy nebol surový," doplnil Horváth.
Finále:
ČSSR - Dánsko 14:11 (8:8). 21. januára 1967 vo Västerase.
ČSSR: Arnošt, Škarvan - Frolo, Gregor, Seruga, Horváth, Beneš, Brůna, Ciner, Duda, Havlík, Konečný, Mareš, Herman, Klimčik, Rážek
Bol tvrdý, nie surový
Podľa hádzanára storočia ANTONA FROLA môže hrať súčasná generácia aj o medaily.
Na Slovensku vyrástlo veľa skvelých hádzanárov, ale vy ste boli zvolený za úplne najlepšieho.
„Bol som na štyroch majstrovstvách sveta a nikdy som neodišiel bez medaily. V tomto som rekordér, nikto ma zatiaľ neprekonal."
V čom ste vynikali?
„Hádzanú som veľmi miloval a tvrdo drel. Mal som vynikajúcu kondičku. Neraz som sa brodil i v snehu. Zápasy som hral prakticky bez striedania. Moje nôžky boli pomerne rýchle a neustále som bol poverovaný likvidovaním najlepších hráčov. Tvrdo, čisto, ale nie surovo. To bola moja silná stránka."
Uspel by Frolo v súčasnej rýchlej hádzanej?
„Ak by som hral v súčasnosti, ešte by som tvrdšie trénoval. Vždy som bol pred štartom zápasu nervózny, ale keď zaznela naša hymna, naskočili mi zimomriavky. Viem, mnohí sa z toho smejú, ale ja som mal dobrý pocit. Počas zápasu som mal veľkú chuť do hry a mnohí fanúšikovia to vycítili. Neraz mi vraveli, že som ich privádzal do varu. Ešte teraz ma zastavujú a spomíname."
Boli ste búrlivák?
„Ani nie. Skôr tvrdý hráč, fyzicky zdatný, pretože som robil rôzne druhy športu. Cvičil som na kruhoch, robil stojky, saltá, premety. Nemal som problém dostať údery, ale vedel som i rozdať. Priniesol som do hádzanej prirodzenú tvrdosť, ale vždy som bol proti zákernosti. Zastavoval som hráčov ramenami, ťažko prechádzali."
Vraj ste pôsobili ako oceľový muž. Je to tak?
„Nebol som nikdy vážne zranený. Mohli ma mlátiť alebo podkopnúť v plnej rýchlosti. Preletel som, prekotúľal sa a potom vyskočil akoby sa nič nestalo. Vedel som padať."
I v dnešnom veku (76 rokov) ste veľmi vitálny. Čím to je?
„Zostalo to vo mne z mladosti (smiech). Stále niečo robím. Murujem, rúbem drevo, sadím, rýľujem. Udržiavam sa. Na svoj vek sa necítim, dúfam, že mi to aspoň do stovky vydrží (smiech)."
Ešte športujete?
„Semtam ukážem mladým nejaké finty. Skôr sa však venujem rodinke. K športovaniu vediem syna. Momentálne nemám veľa času chodiť do telocvične, ale dúfam, že si ešte zahrám futbal. Stále ma to láka. "
Môžete prezradiť, koľko ste dostali za titul majstra sveta?
„Dostali sme po dva a pol tisíca korún. Náhradníci prakticky nič. Hádzaná ma nikdy nezaplatila za moje výkony."
Kto vám z dnešných slovenských hráčov najviac imponuje?
„Richard Štochl, lebo dobrý brankár znamená päťdesiat percent úspechu."
Na čo podľa vás súčasný tím má?
„Ak trošku zabojujú a nebudú vystrašení, mohli by bojovať i o medaily. Sú to šikovní chlapci. Vravel som im, že na šampionát nemôžu ísť s tým, že niečo skúsia. Treba si dať jasný cieľ."
Hra je šialene rýchla
Hádzanárskemu šampiónovi imponuje z dnešných hráčov rozohrávač Kukučka.
BRATISLAVA. Najmladší majster sveta Rudolf Horváth (63 r.) potvrdil svoju všestrannosť i mimo ihriska ako funkcionár, pedagóg či regionálny politik.
V rokoch 1988 - 1992 bol šéfom československého zväzu hádzanej a viedol organizačný tím, ktorý pripravoval MS v Československu. Dnes je profesorom na Prešovskej univerzite. O dnešnej hádzanej tvrdí:
„Je šialene rýchla a dynamická. Hráči sú akoby posadnutí, čím skôr vystreliť a zakončiť." Slováci budú už o pár dní štartovať na svetovom šampionáte vo Švédsku. Horváth je optimista.
„Pri absolútnom nasadení a troche šťastia môžu hrať o medaily. Chlapci dozrievajú. Je tam mnoho hráčov, ktorí hrávajú v špičkových európskych ligách."
Pri otázke, ktorý zo súčasných slovenských reprezentantov mu imponuje, neváha.
„Peter Kukučka. Vždy som preferoval hráčov, ktorým to pálilo. Je veľmi tvorivý, hrá prirodzene. Neuplatňuje silu, ale kreativitu. Je pôžitok dívať sa na jeho hru."
ne 23:41
so 21:40
10.04.2024
09.04.2024
