Tréner Cibulkovej: Dominika môže opäť poraziť Wozniacku

Sympatický Chorvát Željko Krajan z Varaždína stále hovorí pekne po slovensky. Potom, čo vytiahol Rusku Dinaru Safinovú zo šedého priemeru na post svetovej jednotky, prevzal slovenskú tenistku Dominiku Cibulkovú a ani s ňou nemá nízke ambície. Pred veľkým zápasom s líderkou rebríčka Wozniackou sme sa s ním pozhovárali v Aréne Roda Lavera.

Povedzte nám viac o svojom vzťahu k Slovensku.

„Do Bratislavy som cestoval od siedmich rokov. Vyrastal som pod trénerskou rukou Ľuba Kurhajca. Veľa som si z detských rokov neužil, lebo pravidelne som na víkendy medzi školskými dňami vyrážal do Bratislavy. Slovensko mám rád a viaže ma k nemu puto vlastne už 24 rokov. Pár rokov som si myslel, že sa na Slovensko viac nevrátim, a hľa, znovu sa cítim ako Slovák. Mám na tie časy krásne spomienky."

Neovplyvnil váš pohľad smerom k Cibulkovej aj skvelý výkon Slovenska v Hopmanovom pohári 2009 v Perthe, kde naši vyhrali vo finále nad Ruskom 2:0 a Dominika senzačne zdolala Safinovú?

„Obaja tam hrali výborne, Dominika aj Dominik Hrbatý. Možno máte sčasti pravdu. Avšak Dominikin potenciál som si všimol už skôr, trebárs keď sa dostala do finále proti Dinare v Montreale 2008. Videl som jej talent, no striedala 2-3 vynikajúce týždne so slabšími a potrebovala viac profesionalizmu i stabilitu výkonnosti. V semifinále Roland Garros 2009 nemala proti Dinare šancu, aj keby zahrala svoj špičkový tenis. Safinová bola na vrchole."

Priblížte nám okolnosti vášho rozchodu so Safinovou.

„Ani sám dodnes neviem, ako a prečo sa to stalo. Vzniklo to spontánne vlani na turnaji v Madride, keď prehrala v 1. kole. Po ňom sme sa stretli a rozišli."

Safinová utŕžila debakel v 1. kole v Hobarte od Bartoliovej 0:6, 1:6 a v Melbourne od Clijstersovej 0:6, 0:6. Zahanbená hovorila, že nevie, čo ďalej, ako trénovať a čo robiť. Vycítili sme, že jej je trochu ľúto, že nie ste stále jej tréner. Môže to byť pravda?

„Nechcem to komentovať. Prirodzene, sledujem jej výsledky, ale nie prípravu a prácu. Má svojho trénera. To je v tenise bežné. Už nie je dôležité, či je jej to ľúto, naša spolupráca sa skončila. Musí jej poradiť nový tréner. Navyše, Dinara má také šťastie, že pochádza z tenisovej rodiny, má mamu trénerku a má brata Marata, tenisovú legendu. Okolo seba plno ľudí. Marat prežil toľko pádov, návratov, zložitých situácií, ale aj slávy, že ak jej neporadí on, tak už neviem, kto iný. Nemala by panikáriť."

Ktovie, či sa ešte nájde nejaký kouč, ktorý by to s ťažkou povahou Dinary vydržal takmer tri sezóny ako vy?

„ Ďakujem za kompliment, ale viete, každá hráčka má nejaké problémy, odlišný charakter, no ku každej je cesta, ktorou sa dá ísť a spolupracovať. Každej sa dá prehovoriť do vnútra a nájsť spôsob, ako pomôcť. Mali sme s Dinarou výhodu - superštart, rýchle výsledky, začali sme si rozumieť, ale možno keby tie víťazstvá neprišli, aj ja by som rýchlo skončil. Dôverovala mi, vedel som, čo na ňu platí. Ak je tréner trpezlivý, náročný a vnímavý, dokáže to."

Ako ste sa dali dokopy s Cibulkovou?

„Hneď po rozchode s Dinarou som bol voľný a skontaktoval som sa s ňou cez Dominika Hrbatého. Vedel som, že hľadá stabilného trénera, ktorý by s ňou cestoval. Zavolali sme si, stretli sa a dali sme si skúšobné obdobie."

Tak ako ste spomínali Dinarinu zložitú povahu, a to, že každá hráčka má nejaké problémy, tak sa aj Dominika borila so svojimi a istý čas aj s prehnanou bulvárnou pozornosťou, čo ju odpútavalo od tenisu. Prežila partnerstvá s tromi priateľmi z okruhu ATP. Ako sa tréner s takým niečím vysporadúva?

„Všetko sa dá riešiť. Dominika je úplne iná než Dinara, ale aj k nej som našiel cestu, a ak hráč sám chce, tak to ide. Vlani sme si po 3-4 skúšobných mesiacoch začali rozumieť, hneď na začiatku sa výsledky nedostavili, ale už sa objavujú."

Každý tréner má zrejme taký prvý vážny rozhovor so zverenkou, v ktorom vysvetlí svoje predstavy a požiadavky. Aké boli vaše?

„Áno, sú také pohovory, uskutočnili sa, ale podrobnosti nemôžem prezradiť. Nielen kvôli Dominike, ale kvôli konkurencii. Potom by iní tréneri vedeli, ako pracujem, aké mám metódy a súperky by sa zasa dozvedeli, čo všetko od Dominiky očakávam."

Voľačo sme zachytili a vypočuli v mikrofónoch WTA z predchádzajúcich turnajov vďaka vašej slovenskej komunikácii a zápasy v Brisbane, Sydney a Melbourne to potvrdili. Dominika nejde toľko do dlhých výmien, viac zakončuje tvrdým útokom najmä z forhendu, čo predtým často nerobila. V zápase s Klejbanovovou v Sydney ste jej radili, aby sa nebála klincovať forhend, páliť, a to, prirodzene, nejde bez chýb. Nejaká cena sa za to platí. Je však oveľa agresívnejšia. Je to jedna z tých zmien, čo ste zaviedli?

„Je to tá najväčšia, lebo podľa mňa má jeden z najlepších forhendov v ženskom tenise. To nie je kompliment, ale fakt, ktorý treba zúžitkovať. O jej potenciáli svedčí štatistika zo Sydney, kde vo dvoch setoch proti svetovej jednotke Wozniackej dosiahla 30 víťazných forhendov. Je to jej veľký úder."

Veľa odborníkov a komentátorov však pripomína nevysokú postavu Cibulkovej a tento handicap jej vraj škodí v hernom prejave a robí starosti najmä pri vysokých loptách. Čo s tým robíte?

„Je to určitá nevýhoda, no ide o to, aby donútila súperky nehrať tie vysoké kopce, aby sa takým situáciám vyhla. Ide o dôležitý taktický prvok, a preto vám nemôžem viac prezradiť. Viem, ako to riešiť."

Ako ste celkovo spokojný s jej pracovitosťou a herným prejavom v úvode sezóny?

„Určite preukázala kladný prístup k povinnostiam. Keby nebola usilovná, už by sme spolu netrénovali. Máme za sebou skvelú zimnú kondičnú prípravu a vidím profesionálnejší prístup než na začiatku vlani."

Na Australian Open bola nasadená a prvé dve kolá favoritka. Nie najsilnejšie súperky síce zvládla, ale nevyvarovala sa výkyvov. V oboch stretnutiach stratila druhé sety, ba s Kerberovou prehrávala v treťom 2:4. Čomu to pripisujete?

„Grandslamový turnaj je veľmi náročný na psychiku, oveľa ťažší než iné. Oba prehraté sety boli v hlave. Všetko sa dá zmeniť, ale niečo nepôjde veľmi rýchlo. Poznám recept, no opäť si nechám firemné tajomstvo pre seba."

Wozniacka po prehre v Sydney 3:6, 3:6 niečo vymyslí a zmení. Aj ona pozná recept, veď vedie na vzájomné zápasy 5:2. Čo si myslíte, čo urobí? S čím vybehne na Dominiku?

„Veľké novinky sa nedajú čakať. Určite nebude hrať servis - volej, ani stopbaly. Aj v Sydney chcela hrať to, čo dovtedy na Domču vychádzalo, lenže moja zverenka jej veľa nedovolila a bodovala. Nový tenis nevymyslí, novú techniku sa nenaučí. Azda si dá väčší pozor na chyby a bude ešte viac bojovať. Takticky nečakám výrazný rozdiel oproti Sydney. Záleží na tom, či Dominika znovu presne zaútočí a bude triafať."

Pesne na to sa chcem opýtať. Bude mať dosť odvahy a psychickej odolnosti zopakovať to v Aréne Roda Lavera v 3. grandslamovom kole?

„Viem, je to iné ako v Sydney. Musí za tým ísť. Bude potrebovať ešte viac než 30 víťazných úderov. Toto je jediná šanca. Grandslamová atmosféra na ústrednom dvorci tenistu zväzuje, ale keď sa nezľakne, verím jej."

Psychika hrá naozaj veľkú úlohu v ženskom tenise. Navyše, Dominika je teraz na Slovensku vyhlásená celebrita. Médiá po nej poľujú. Prospieva jej takáto publicita, alebo vám robí starosti?

„Špičkový tenis toto prináša. Pred popularitou sa nedá ujsť, ale hráčka musí nájsť vyváženosť, hranicu, aby jej tenis netrpel. Keď bude siedma-ôsma na svete, čo sa môže stať, potom bude ešte viac populárna aj v zahraničí, ale sama si musí vybrať koľko toho dovolí. Hovorili sme o tom spolu."

Čo robieva Dominika vo voľných chvíľach? Ako relaxujete, aby nemusela stále myslieť na tenis?

„V profesionálnom tenise také niečo nepripadá do úvahy. Hráčka, ktorá chce postúpiť vysoko, musí rozmýšľať o tenise 24 hodín. Vybrala si to, taký je život, musí sa tomu podriadiť."

Pohybovali ste sa v mužskom tenise, pre zranenie skončili primladý, a kde ste nabrali tie skúsenosti a schopnosti trénovať ženy a dosahovať úspechy na najvyšších priečkach?

„Sám seba nemôžem hodnotiť. Viem, že dávam práci všetko, na sto percent sa zverenkám venujem. Robím, čo viem a robím to so srdcom. Sám som mával psychické problémy a stavy bezradnosti na dvorcoch. Nemal som sa na koho obrátiť po radu. Potreboval som pomoc a nenašiel ju. Teraz ju rozdávam iným. Niektoré veci sa v živote nedajú naučiť a sú hlboko v duši."

Nelanárili vás ako Chorváta späť do vlasti, aby ste pomohli chorvátskym hráčkam?

„Lanárili, ale vybral som si niečo iné. Žijem stále vo Varaždíne, mám štvorročnú dcéru a strávim s rodinou toľko času, koľko sa dá. Sem-tam vezmem dcéru na prípravu do zahraničia, alebo na turnaj, ako napríklad vlani v Paríži."