Juhoafričan WAYNE FERREIRA, bývalá svetová tenisová šestka, mal podobnú kariéru ako náš Karol Kučera. Aj on sa dostal v rebríčku najvyššie na 6. miesto, najďalej na grandslamovom turnaji do semifinále a tiež na Australian Open a takisto vyhral Hopmanov pohár.
Pamätáte si ešte dvorec číslo 18, horúčavu a po vyše troch hodinách otočený zápas s favorizovaným Nováčkom v 2. kole Australian Open 1992? Ten turnaj vás katapultoval na vysoké miesta.
„Akoby nie. Moje prvé grandslamové semifinále, v ktorom som prehral so Stefanom Edbergom, ale pamätám si najmä na štvrťfinále s McEnroeom trikrát 6:4, čo spôsobilo rozruch a vlastne posledný zápas Johna v Melbourne."
Ako si spomínate na stretnutia so Slovákmi?
„Veľmi živo. Hral som s Kučerom, Hrbatým aj Krošlákom. Najťažší a najtalentovanejší bol Karol. Nemám naňho príjemné spomienky, lebo som s ním prehrával. Bilancia bola napokon 3:4, ale tu na Australian Open ma dvakrát odstrelil a nevyhral som ani set. Hral rýchlo, nápadito, pripomínal mi Mečířa. Aj Hrbatý bojoval, ale nad ním som vyhral všetky štyri zápasy, jeden aj v Davisovom pohári a nad Krošlákom jeden."
Čo robí dnes bývalá juhoafrická dvojka Maroš Ondruška, hráč slovenského pôvodu?
„Žije v Pretórii, venuje sa obchodu."
Vy ste sa rozhodli vrátiť do tenisu a štartovať častejšie?
„Ani nie, len na 5 – 7 týždňov v roku. Osviežiť si staré časy, zaudierať do lopty a stretnúť starých známych. K tenisu sa však už nevrátim."
Čo sa stalo s juhoafrickým tenisom?
„Je v kríze. Nie sú financie. Dominuje kriket a futbal, v týchto športoch hľadajú mladí uplatnenie i zárobok."
Prečo na Australian Open nevidno v druhom týždni žiadnych Američanov, Austrálčanov, Afričanov, ktorí kedysi vládli?
„Už sa nehrá toľko na tráve a vyrástla konkurencia. V každej krajine nastane po úspechoch útlm. V prípade Austrálie a USA je to možno aj tým, že je tam ľahší život, deti majú mnoho iných možností, menej starostí a sú rozmaznané. V USA navyše chýba systém a štruktúra výchovy mladých tenistov."
Žijete práve v Kalifornii, sledujete športové dianie v USA?
"Neprišiel som na chuť americkým športom, stále ma láka kriket, rugby a tenis. Mám dve menšie deti, pred štyrmi rokmi som začal podnikať. Mám firmu so strojmi na vodu a žijem v normálnom pracovnom rytme. Ostal som hrdým Juhoafričanom a ak sa dá, čo najčastejšie cestujem do starej vlasti. Naposledy som bol v Johannesburgu vlani vychutnať si atmosféru MS vo futbale."
Koľko zápasov ste videli?
„Bol som tam len týždeň, ale stihol som tri: Brazília – Pobrežie Slonoviny, USA – Alžírsko a najviac sa mi páčil súboj Slovensko – Taliansko."
A dojmy? Ako na vás zapôsobili Slováci?
„Bol to veľký úspech vašej krajiny, krásny a napínavý zápas, cez majstrov sveta ste sa dostali do osemfinále a hrali ste naozaj pekne. Úprimne povediac, čakal som od Talianska viac. Boli to skvelé zážitky, no inak futbal pravidelne nesledujem."