Začal skákať na doskách zo suda

Jiří Raška počas majstrovstiev sveta vo Vysokých Tatrách, kde skončil strieborný.
Jiří Raška počas majstrovstiev sveta vo Vysokých Tatrách, kde skončil strieborný. (Autor: archív TASR)
Peter Fukatsch|3. feb 2011 o 15:33

Ota Pavel napísal Rozprávku o Raškovi. O slávnom skokanovi na lyžiach, ktorý na zimnej olymiáde v Grenobli 1968 získal zlato, prvé československé na ZOH vôbec. Zajtra oslavuje sedemdesiate narodeniny.

Ota Pavel napísal Rozprávku o Raškovi. O slávnom skokanovi na lyžiach, ktorý na zimnej olympiáde v Grenobli 1968 získal zlato, prvé československé na ZOH vôbec. Zajtra oslavuje sedemdesiate narodeniny.

BRATISLAVA. Rozprávka o Raškovi je viac pravda, ako fikcia. Do krásna prifarbená skutočnosť.

Jiří Raška

raska_mala.jpg

  • Český lyžiar storočia sa narodil 4. februára vo Franštáte pod Radhoštěm.
  • Bol prvým československým športovcom, ktorý získal na zimnej olympiáde zlato. V Grenobli 1968 vyhral preteky na strednom mostíku, na veľkom bol druhý.
  • Na pamätných pretekoch v letoch na lyžiach na vynovenom mostíku v Planici chvíľu držal i svetový rekord - 164 m.
  • Na MS 1970 na Štrbskom Plese bol na veľkom mostíku strieborný
  • Na MS 1972 v letoch v Planici skončil tretí.
  • Na ZOH 1972 skončil piaty.
  • Bol významný tréner, chvíľu koučoval i české reprezentáciu, znechutený pre pomery vo zväze však skoro odišiel. Neskôr bol podpredsedom tohto zväzu. Dnes mu už zdravie dovolí starať sa iba o frenštátsky klub, zháňa preň peniaze. Už pred dvadsiatimi rokmi mu po infarkte voperovali tri bajpasy.
  • Raška patrí pre svoj zmysel pre humor medzi najobľúbenejších českých športovcov. Muž pre každá švandu patrí medzi významných šlachticov Polívkovho Valašského kráľovstva.

Takto sa to začalo. „Vo Frenštáte pod Radhošťom žil obuvník Oldřich Raška. Mal ženu Bedřišku a štyri deti. Keď otcovi Jiřího Rašku obuvnícke remeslo v čase vojny nevynášalo, dal sa na prácu hrobára. Nemal ešte štyridsať, keď zomrel na leukémiu.

Po otcovej smrti musel Jirka už ako malý hodne pracovať. Matka mu dávala sedem úloh denne. Preto často chodil k tetičke Pravečkovej. Raz si priniesol od kupca sud od zavináčov. Tresol doň, sud sa rozbil na dosky. Dve si vzal, orezal ich nožom a pripevnil na ne remienky a špagáty. A začal lyžovať,“ píše sa v rozprávke a tak to bolo.

Narodil sa v zasneženom kraji 4. februára 1941. Tam, kde každý behal a odvážnejší si robili na svahoch mostíky.

Slávny tréner Zdeňěk Remsa ho vybral do Liberca medzi talenty. Podľa Pavlovej rozprávky vraj takto: „Tréner požiadal český výbor zimných športov o poskytnutie peňazí na výstavbu nových mostíkov, nákup lyží, topánok, mäsa na bifteky a čokolády pre skokanský tím. Ak to bude, budú aj medaily.“

Ktovie, čo z toho Remsa boys (československé skokanské družstvo) dostali. Lyže, topánky celkom iste. S mostíkmi to bolo slabšie a čertvie ako s biftekmi a maškrtami. Medaily však boli.

Smeje sa s tromi bajpasmi

Srdce mu spevňujú tri bajpasy. Mal päťdesiat, keď ho zmoril prvý infarkt. Zmysel pre humor nestratil Raška nikdy.

Ani teraz, keď sa celý beskydský kraj chystá na jeho oslavy a on sa musí zo zdravotných dôvodov šetriť. Je na roztrhanie, gratulačné telefonáty poctivo dvíha. Rodinka býva vo frenštátskej časti Horečky, pír krokov od lesa. „Všetci se budú radovať a mňa čaká voda,“ povedal.

Dobré pivo, ani vínko nikdy neodmietol. „Manželka Viera mi nachystala aspoň detské šampanské,“ preladil na vtip.

Na internetovej stránke valasske-kralovstvi.cz sa dávnejšie zamýšľal, nad veľkým bruchom, teraz nechcene pochudol.

„Každý má dnes svoj zabehnutý kolotoč, do ktorého šport nepatrí. V lepšom prípade je to posedenie v krčme,“ zamýšľal sa vážne. „Všetci podnikajú, bohatnú alebo chudobnejú. Každý sa stará sám o seba. Nadšenie venovať sa cudzím deťom ochablo. Niekedy sme si organizovali preteky sami, dnes idú mladí na diskotéku, k automatu, počítaču. Už ich nebaví ani ten futbal a hokej. Skákanie na lyžiach, ani nevedia ako to vyzerá. A keby aj, nemajú kde a u koho.“

raaka_ctk_res.jpg

Najskôr striebro, potom zlato

Raška vyhral olympiádu na mostíku, na ktorom sa to čakalo menej. Bol stvorený pre veľké, zvíťazil na strednom. V prvom prípade obsadil striebornú priečku, od Rusa Bielousova ho delilo deväť desatín, približne pol metra. Na strednom mal výborný prvý skok. Druhý zbabral. Šťastena mu vrátila stratu, pokazili aj ostatní. Vyhral o 2,3 boda pred Rakúšanom Bachlerom.

Ota Pavel opísal: „Bol to nádherný let v nekonečnom tichu, ktorý trval kratučký ľudský čas. Maliar a redaktor Ota Mašek skoro omdlel, fotoreportér Jarda Skála prestal fotografovať. Tréner Zdenék Remsa si umýval tvár snehom a písklavý skokan Nór Wirkola (Raškov najväčší súper - pozn. red.) prestal pískať.“ Takto získalo Československo prvú zlatú olympijskú medailu v zime.

Raška dostal za víťazstvo tajne desaťtisíc a otvorene televízor. Zadarmo ponúknutú embéčku si so zľavou kúpil. Platil štatút amatéra, lyžiari si museli prelepovať páskou značky lyží.

Embéčku si musel kúpiť

Skokan pracoval ako mechanik vo frenštátskom závode MEZ. Zarábal 1500 korún, dostával päťstovku kalorického. Všetko, u komunistov bol v nemilosti. Skákal do roku 1976. Povedal, hoci bol už trénerom, že neprestane, kým ho nezdolá junior. Podarilo sa to práve v sedemdesiatom šiestom Františkovi Novákovi.

Pred olympiádou '68 podpísal protikomunistický dokument Dvetisíc slov. Po nej obsadili Československo vojská Varšavskej zmluvy. Najväčšími súpermi Rašku boli práve Rusi a východní Nemci. „Rusi boli načisto zblbnutí. Napalkov, dôstojník červenej armády, ma na Turné štyroch mostíkov takmer držal pod krkom, aby som priznal koľké desaťtisíce jeho kamarátov - vojakov u nás v auguste padli,“ spomínal Raška na iDnes.cz.

Raška bol trénerom československej i českej reprezentácie. U susedov ho vyhlásili za Lyžiara storočia. Chcel mať nasledovníka. Jeho vnuk Jan Mazoch mal v roku 2007 ťažký pád a kariéru predčasne ukončil. Mal iba 23 rokov.

„To bol pre mňa najbolestnejší okamih života. Ale možno sa predsa dožijem veľkého nasledovníka z Raškového rodu. Môj o päť rokov mladší vnuk Jirka tiež skáče. Už aj vo Svetovom pohári,“ hovoril český Lyžiar storočia.

Raška je mužom činu i džentlmen. Už nie je trénerom, ale pre frenštátsky klub zháňa peniaze. Tetičke Pravečkovej zasadil na záhrade jaseň. Z neho sa robia sudy a robili lyže.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov