Szilárd Németh: Zdravie mi už profesionálny futbal nedovolí

Szilárd Németh v drese Middlesbrough.
Szilárd Németh v drese Middlesbrough. (Autor: TASR/AP)
Ladislav Harsányi|28. feb 2011 o 15:58

Ako 33-­ročný dal bývalý slovenský futbalový reprezentant SZILÁRD NÉMETH zbohom aktívnemu futbalu

.

Agentúrnu správu sme o 20.30 h nahradili autorským rozhovorom SME.

Kedy ste sa rozhodli pre koniec kariéry?

„Bolo to v zime, okolo Vianoc. Zdravotné problémy už boli také, že na profesionálny futbal to už nie je.“

Zastihlo vás to pripraveného?

„Hoci som už dlhšie doma, stále si kladiem otázku, čo ďalej. Začnem s trénerským kurzom a potom sa uvidí, či zostanem pri futbale. Rád by som pri ňom zotrval.“

Vaša kariéra nabrala obrátky v Slovane, ako 17­-ročný ste hrali v áčku, nasledovala pozvánka do reprezentácie...

„Bolo to veľmi rýchle. Pre mňa bolo veľkým skokom už to, že som prišiel ako 15­-ročný z malého Komárna. Ani som si neuvedomoval, ako som preskočil dorastenecké kategórie. Keď som prišiel do áčka, dôležité bolo, že tam bol tréner, ktorý ma podržal.“

Takže Dušanovi Galisovi vďačíte za prienik do veľkého futbalu?

„Áno. Do Slovana chodili najlepší hráči z celého Slovenska a mladý futbalista potrebuje, aby ho podržal tréner a pomohli spoluhráči. A v mojom prípade platilo oboje.“

Inter vás kupoval v čase, keď sa u vás objavila choroba štítnej zľazy a prezidentovi klubu odporúčali, aby spolu s vami kúpil aj nemocnicu. Ako ste to vnímali?

„Neviem, kto to povedal, ale určite nemal prehľad o tej chorobe. Inak by také niečo nemohol povedať. Dva roky v Interi boli najúspešnejšie v mojej kariére, dvakrát sme získali double, dvakrát som sa stal kráľom strelcov.“

Účasť na olympiáde vám však zatrhol klub. Bolo to pre vás veľké sklamanie?

„Keď má športovec šancu sa na nej zúčastniť a nepodarí sa mu to, určite je to veľké sklamanie. Je ťažké, keď sa tak stane pre zranenie, ale viac pochopiteľné než to, čo sa stalo mne alebo Babničovi. Taký je však život. Aj s odstupom času to zaraďujem medzi sklamania kariéry.“

Účinkovanie v Middlesbrough bolo pre vás najkrajším. V čom?

„Vo všetkom. Klub, tréningové podmienky, náročnosť zápasov, fanúšikovia, všetko fungovalo, ako má. Hráč sa stará len o to, aby hral futbal. Ľudia však majú na Slovensku málo príležitostí čítať o našom hráčovi v zahraničí. Píšu o ňom, len keď dá gól alebo ho vychvália v zahraničných novinách, nie systematicky. Dnes sú však ľudia viac zvedaví na to, kto si čo kúpil, alebo aký problém vyrobil, než aký výkon podal.“

V Aachene vám objavili pľúcnu embóliu, váš život bol v ohrození. Opäť ste sa však vrátili na trávnik. Čo vás tam hnalo?

„Chuť do hry. A nebol som ešte vo veku, v ktorom by sa odchádzalo z futbalu. Chvalabohu, že na chorobu prišli včas a vyliečili ju. Keď mi lekári dali zelenú, bolo to už iba na mne, ako sa mi podarí po ročnej pauze nabrať kondíciu a formu. Náš lekár mi hovoril, že viacerí sa v Nemecku po takej chorobe už nevrátili. Našťastie, mne sa to podarilo.“

Vytúžených MS ste sa ako hráč nedočkali. Ako veľmi vás to mrzí?

„Je mi ľúto, že počas mojich čias v reprezentácii sa nepodarilo postúpiť na žiadny záverečný turnaj. Teší ma, že tam Slovensko bolo a zviditeľnilo náš futbal. Škoda, že to bol iba jeden boom a po MS ide všetko tak ako predtým. Nevidím, že by sme investovali viac do futbalu, mládeže, budovali štadióny. Myslím si, že by sa dalo viac vyťažiť.“

Čo vravíte na to, že z výťažku na MS nič nezostalo v kase?

„Smutné. Nie je možné, že sa takej malej krajine podarilo dostať na šampionát a z inkasovaných peňazí urobil zväz stratu. To je nezodpovedné.“

Ak by ste mohli niečo na kariére meniť, čo by to bolo?

„Ťažko povedať. Možno som mal zostať v Anglicku, asi to bola jediná chyba v rozhodovaní. Mal som nejaké ponuky, niektorú som mal zobrať.“

Spomínali sme vaše zranenia a choroby. Považujete sa za smoliara?

„Zranenia – v mladosti som mal otvorenú zlomeninu a operovali mi slabiny – patria k futbalu. Choroba štítnej žľazy a pľúcna embólia, ktoré ma postihli, sú iného charakteru. Smoliar? Ťažko povedať. Iste, bolo v tom aj kus smoly. Som však rád, že sa mi podarilo vyliečiť, vyrovnať sa s tým a vrátiť na ihrisko. Človeka to posilní a dodá viac chuti do práce.“

[content type="video" source="youtube" id="luBcFcgCiP4?rel=0" width="490" height="398"][/content]

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov