Brankár Prešova by chcel nadviazať na legendárneho Pláničku. V Čechách mu chceli postaviť pomník vedľa olympijského víťaza. Jakub Plánička mal v lige premiéru a ihneď vychytal majstra zo Žiliny.
BRATISLAVA, PREŠOV. Mal výrazný podiel na skalpe šampióna. Jakub Plánička sa vrhal pod nohy protihráčom, gól od útočnej elity slovenskej ligy nedostal. Žilinčania boli zúfalí. Prehrali 0:2.
Plánička mal byť pritom iba náhradníkom. V najvyššej súťaži chytal vôbec prvýkrát. „Nie ja, ale spoluhráči mali najväčší podiel na triumfe. Skvele bránili, nepustili Žilinu do veľkých šancí,“ vravel skromne.
Jakub Plánička nielen vďaka menu oživil spomienku na legendárneho menovca Františka. „S legendou nemám vôbec nič spoločné. Iba priezvisko. Starší ľudia sa ma niekedy pýtajú, či nie sme príbuzní, ale tí mladší už asi ani nevedia, kto to bol,“ vravel dvadsaťšesťročný Čech.
Vyšší ako menovec
František Plánička je považovaný za jedného z najlepších brankárov futbalovej histórie. Preslávil sa svojim odvážnymi robinzonádami. Opovrhoval rukavicami, nenávidel ich.
„Bodaj by mu lopta neprekĺzla. Za to môžu rukavice,“ vravieval František na margo chýb súčasných brankárov.
V roku 1934 priviedol ako kapitán Československo k striebru na MS v Taliansku. Bol vyhlásený za najlepšieho brankára šampionátu.
„Mám o ňom knižku, niečo som si naštudoval. Cítim to v podvedomí a chcel by som toto meno znova oživiť. Nadviazať na to, čo tu František vydobyl. Ale ja som Jakub a hrám v inom období. Meno zaväzuje. Ale iba trošičku. Som si vedomý, že tu bol niekto taký vynikajúci,“ dodal prešovský brankár, ktorý je o viac ako dvadsať centimetrov vyšší, ako bol jeho slávnejší menovec.
František mal iba 172 centimetrov, čo je u súčasných elitných brankárov takmer nemožné.
Zacítil poslednú šancu
„Viem, že František vliezol do všetkého. Jeden zápas chytal aj so zlomenou rukou. V súčasnosti sa hrá už iný futbal, brankárovi nestačí dobre chytať, musí vedieť hrať i nohami. Aj ja sa snažím byť nebojácny,“ vysvetľoval Jakub, ktorý sa pred pár rokmi pretĺkal nižšími súťažami v Čechách.
Vo Frenštáte mu chcel majiteľ klubu za skvelé výkony postaviť pomník. „Šéf klubu bol ako môj druhý otec. Zachránili sme súťaž a v eufórii vyhlásil, že mi postaví pomník vedľa Jiřího Rašku, olympijského víťaza v skoku na lyžiach,“ dodal Plánička.
Dnes Prešovčan pred dvoma rokmi zvažoval ukončenie kariéry. „V Dukle Praha som nechytával. Kamarát mi volal, či nechcem ísť chytať druhú ligu za Púchov. Zacítil som poslednú šancu vo futbale niečo dokázať. Ak by mi to nevyšlo, asi by som s futbalom skončil.“
Plánička v Púchove ožil a pred sezónou ho kúpil Prešov.
