BRATISLAVA. Tatranec Peter Hámor, 46-ročný najusilovnejší slovenský himalájista, sa opäť vydal do najvyšších hôr. S Pavlom Jackovičom, o dva roky starším ďalším spišským rodákom, si tentoraz zvolili za cieľ Makalu (8463 m), piaty najvyšší vrch sveta.
Veľký čierny obor
Veľký čierny obor, ako znie v preklade jeho názov, je jedna z najpôvabnejších osemtisícoviek. „Výslovne sa teším, lebo Makalu je fakt pekný kopec,“ povedal Hámor pred sobotňajším odletom do hôr.
Stál už na siedmich zo štrnástich osemtisícoviek: po Mount Evereste (r. 1998) vyliezol na Čo Oju, Annapurnu, Broad Peak (2006), Nanga Parbat (1997) a na oba Gašer〜brumy (2009). Vlani ako prvý na svete po druhý raz vyšiel na Annapurnu, aby pomohol poľskej horolezeckej legende Piotrovi Pustelnikovi k poslednej chýbajúcej osemtisícovke.
Pustelnik, dvadsiaty prvý horolezec sveta s „korunou Himalájí“, bol aj v pozadí výberu cieľa tohtoročnej Hámorovej expedície.
„Ak sa ešte raz vyberiem osemtisícovku, tak Makalu, povedal mi vlani Poliak,“ hovorí Hámor. „Pred rokmi mu na nej zahynul kamarát a chcel mu postaviť pomníček. Pracovné povinnosti sa mu však nepodarilo skombinovať tak, aby mohol absolvovať celý náš program.“
Aj československá cesta
Program má podobu postupky so záverom na Makalu (8463). Na ňu Slováci polezú ako súčasť medzinárodnej výpravy, ktorej vedúcou je známa poľská horolezkyňa Kinga Baranowska. Aj pre ňu, ako pre Hámora, by Makalu bola ôsmou osemtisícovkou.
Na vrchol už 35 rokov vedie aj československá cesta. Južným pilierom vystúpil v máji 1976 Slovák Milan Kriššák, Čech Schubert (ten z neho, žiaľ, nezostúpil) a Španiel Camprubi.
Potom sa na horu dostal z našich už len Martin Gáblik (klasickou cestou v r. 2002), zhodou okolností ako člen výpravy vedenej Pustelnikom. „Najviac sa mi páči západný pilier, na ktorý vyliezli Francúzi pred 40 rokmi, ale neviem, či si naň trúfneme,“ vraví Hámor. „Makalu je kopec z Top 5, nad 8000 m je každých sto metrov odtrpených, a leží blízo Tibetu, kde hrozia brutálne zmeny počasia,“ pripomína.