BRATISLAVA. Slovenské krasokorčuľovanie sa v poolympijskej zime muselo zaobísť bez Reitmayerovcov. Na jej konci sa však dožilo úspechov, ktoré naznačili nový potenciál smerom k Soči 2014.
Pätnásťročná Monika Simančíková získala bronz na Európskom olympijskom festivale mládeže a tanečný pár Nikola Višňová – Lukáš Csolley sa na juniorských majstrovstvách sveta v kórejskom Gangneungu postaral o malú senzáciu: skončil piaty.
O tri priečky vyššie ako predvlani Ivana Reitmayerová. Tak vysoko ako ešte nikto zo Slovákov v 34-ročnej histórii tohto podujatia.
S nožom na krku
„S juniorskou kategóriou sme sa túžili rozlúčiť umiestnením vo svetovej desiatke, no o piatej priečke sa nám ani nesnívalo,“ zhodli sa 20-ročný Bratislavčan a o dva roky mladšia rodáčka z Brna, ktorých dali dokopy pred šiestimi rokmi.
Po krátkom tanci boli dokonca štvrtí. Keď ich taliansky kouč videl, že vyvaľujú oči, zareagoval: „Čo sa čudujete? Konečne tancujete to, čo viete, a – bez chýb.“
Pár je pokope šesť rokov a od zimy 2009 sa pripravuje v Miláne pod vedením Roberta Pelizzolu, ktorý trénoval prvých talianskych majstrov sveta Fusariovú-Poliovú a Margaglia.
„Máme tam skvelé podmienky, dosýta ľadu a poruke troch trénerov aj choreografa,“ pochvaľuje si Csolley.
Januárový európsky seniorský šampionát v Berne ešte nevyšiel podľa predstáv, postup do hlavnej súťaže im tesne unikol.
„Boli sme nervózni a dopustili sme sa pár drobných technických chýb. Navyše, Lukáš si na poslednom tréningu porezal prst a počas tanca mu z neho odletel leukoplast, za čo nám strhli bod,“ konštatuje Višňová.
„Šlo o prvú veľkú súťaž po zmene pravidiel, ktorou sa povinný a originálny tanec zlúčil do jedného, tzv. krátkeho. Okrem toho sme si príliš uvedomovali, že ak nepostúpime, všetky náklady budú znášať rodičia, ktorých aj tak veľa stojíme.“
So sponzorom a bez stresu
Slovenský krasokorčuliarsky zväz, ktorý nemal na účte ani euro štátnej dotácie, im dal nôž na krk aj pred juniorskými MS.
„Spýtali sa nás, či si zasa sami všetko uhradíme, ak nepostúpime z kvalifikácie. Do Bernu sme cestovali vlakom, do Kórey bolo treba letieť, ale čo sme mali robiť?“ krčí ramenami Csolley.
„Trénerovi nešlo do hlavy, že naša krajina nemá na troch reprezentantov, vnímal to ako zlyhanie zväzu. Šéf nášho bratislavského klubu ŠKP Jaroslav Burian však našiel sponzora ochotného zaplatiť letenky nám i trénerovi. Vďaka tomu sme tancovali bez stresu.“
Bezchybne zvládli kvalifikáciu aj hlavnú súťaž a na svete bol úspech, s akým nik nerátal.
Ani zväz. Ten odvolal štart Slovákov na seniorských majstrovstvách sveta, ktoré mali byť tento týždeň v Tokiu, ale po kórejskom úspechu sa pokúsil tanečníkov dodatočne dopísať do štartovej listiny. Skôr než dostal odpoveď, Japonsko postihlo zemetrasenie.
Všetko v mene progresu
Pred Višňovou s Csolleyom sú v novom svetovom rebríčku len páry desiatich krajín. „Budúcu sezónu by sme mohli dostať pozvanie aspoň na jedny preteky ISU Grand Prix,“ nádeja sa Csolley.
Prípravu na ňu začnú v Miláne už koncom tohto týždňa, trojtýždňové prázdniny ich čakajú až v júli. Všetko podriaďujú krasokorčuľovaniu: Nikola si odložila maturitu na brnianskom gymnáziu na budúci rok a Lukáš vymenil štúdium na FTVŠ za polygrafickú nadstavbu.
Odložené majstrovstvá sveta 2011 budú možno až na jeseň. „Napriek tomu asi na ne nebudeme reflektovať,“ odhaduje Nikola.
„Rozumnejšie bude poriadne sa pripraviť na šampionáty 2012. Čaká nás veľa práce: treba nachystať nielen nový voľný, ale aj krátky tanec s predpísanou rumbou. Je ľahšia a mala by nám viac vyhovovať ako tohtosezónny zlatý valčík, ale zocvičiť všetko tak, aby ladilo a nedopúšťali sme sa chýb, to bude mnohomesačná drina.“
št 21:00
