Handzuš: San Jose je možno posledná šanca na Stanley Cup

Nechceli ste ostať radšej v Los Angeles?

„Nebolo to reálne. Veľmi dobre som vycítil, že keď mi tri–štyri dni pred otvorením hráčskeho trhu a ani dlhšie predtým nepredostreli novú ponuku, pôjdem inam. Tak som si začal písať domáce úlohy, kde som si dával dokopy všetky súvislosti.“

Domáce úlohy?

„Presne tak. Vzal som si pekne zošit a súpisky. Pripravoval som si riešenia, ako by som zareagoval. Pred peniazmi u mňa vždy stál hokejový potenciál tímu, ktorý by ma mohol osloviť.

Koľko ste mali ponúk?

„Okrem San Jose ešte tri­-štyri. Ale viete, že o tých neoživených možnostiach už hráči ani manažéri nebudú konkrétne hovoriť.“

V praxi to bolo teda tak, že prišla ponuka, vy ste nazreli do svojej domácej úlohy a na základe svojich kritérií ste sa rozhodli?

„Áno tak. Aj kluby majú svoje strategické varianty na získavanie hráčov, povedzme A, B alebo C. Ak nastane prienik, je to o. k. V prípade Sharks som naozaj spokojný, dlhodobo sa v ňom drží dostatok kvalitných hráčov.“

Aj hviezdny center Joe Thornton, ktorý pravidelne vyhráva kanadské bodovanie v tíme. Nebojíte sa, že budete druhým centrom?

„Vôbec nie. Do sezóny potrebuje tím štyroch centrov. Nemám strach, že by som si nezahral.“

Sledovali ste púť Bostonu k Stanley Cupu s kapitánom Zdenom Chárom?

„Rozhodujúci siedmy zápas som si nenechal ujsť. Zdeno bol skvelý kapitán.“

Pôjdete sa pozrieť na pohár, keď budú oslavy v Trenčíne?

Nie. Hráč, ktorému sa to zatiaľ nepodarilo a chce ho niekedy získať, by mohol uraziť šťastenu. A ja ten pohár vyhrať naozaj chcem. V San Jose vidím asi poslednú šancu.“

Mrzí vás ešte spomienka na premárnený svetový šampionát v Bratislave?

„Najmä to, že sme prehrávali skoro vždy o gól. Škoda.“

Keď ste pred desiatimi rokmi odišli z Phoenixu do Philadelphie, povedali ste, že neviete hrať hokej mrzutý. Stále je to tak?

„Vo Phoenixe bolo krásne slnečno, celý rok skoro tridsať stupňov. A ja som chodil celý čas mrzutý. Lebo som tam prišiel hrať hokej a nedarilo sa mi. Najprv som sa trochu nepohodol s trénerom a potom som už nenašiel chuť a radosť z hry. Keď sa trápim a necítim dôveru, neviem hrať hokej mrzutý.“

Nebol to ešte šok z idylického pôsobenia v St. Louis Blues, kde ste na scéne NHL s Demitrom, Bartečkom či Nagyom šantili ako malé deti?

„Niečo na tom bude. Mrzutý sa hokej nikdy hrať nenaučím, ale s krízovými stavmi si profesionál musí poradiť.“

Na Slovensku ste sa zúčastnili na niekoľkých charitatívnych akciách spojených s futbalom. Už trénujete?

„Behám podľa dlhoročného receptu. Už nie bicykel, ale posilňovňa.“

V známej partii banskobystrických hokejových legionárov?

„Nie, posilňujem sám, ale tenis si zahrám s hocikým.“

Zvykli ste navštíviť svojho kamaráta Marka Hamšíka v Neapole. Teraz?

„Nevyšlo to, skončili ligu skoro, keď som ešte hral na šampionáte a teraz majú zas iný program.“

Vy tiež. Po prestupe do nového klubu si vymeníte prstene s dlhoročnou priateľkou, s ktorou sa poznáte ešte z detstva.

„No stane sa aj to. Niekedy v sobotu.“

Dovolenka?

„Kúsok už bola, možno stihneme chvíľu pri mori koncom leta.“

Ste totálne defenzívny útočník. Defenzívne ešte aj šoférujete. Stále platí, že ste najslušnejším vodičom medzi hokejistami?

„Žiadna nehoda ma doteraz nepostretla, musím si zaklopať. Priznám, že som šofér krajinkár, čo si uvedomím, keď mi kamaráti vytrubujú, že idem ako slimák.“