Do Siene slávy uviedli Mitošinku, Haasa a Švehlu

(Autor: TASR)
TASR|6. aug 2011 o 21:00

Rady členov Siene slávy slovenského hokeja v sobotu rozšírili Ján Mitošinka, Július Haas a Róbert Švehla.

BRATISLAVA. Trojici osobností sa dostalo tejto pocty počas sobotňajšieho slávnostného vyhlasovania výsledkov ankety Zlatý puk v priestoroch bratislavského Hotela Bonbón. V prípade Jána Mitošinku, prvého prezidenta SZĽH, už in memoriam.

Do uplynulého roku sa dostalo tejto pocty 23 osobnostiam hokejového života na Slovensku, v sobotu k nim pribudli ďalšie tri hokejové osobnosti.

"Majstrovský" rok 2002 sa zapísal do dejín slovenského hokeja nielen historicky prvou zlatou medailou získanou na majstrovstvách sveta, ale aj prvým krokom pri vzdávaní úcty velikánom slovenského hokeja. Pred takmer jedenástimi rokmi, v decembri roku 2002 boli do Siene slávy slovenského hokeja slávnostne uvedení prví desiati členovia.

Týmto spôsobom si Slovenský zväz ľadového hokeja uctil najvýznamnejšie postavy, ktoré písali jeho históriu (hráči, tréneri, funkcionári, novinári, podporovatelia).

Od prvého predstavenia Siene slávy na Bratislavskom hrade prešla expozícia postupne priestormi, ktoré SZĽH poskytli mestá: 2003 - Slovenské národné múzeum v Bratislave, 2005 - Bojnický zámok, 2006 - Žilina, 2007 - 2010 Liptovský Mikuláš. Nové priestory pre stálu expozíciu velikánov slovenského hokeja vznikli v priestoroch Zimného štadióna Ondreja Nepelu a počas nedávnych MS 2011 si expozície prezreli desaťtisíce fanúšikov z celého sveta. Uvedenie do Siene slávy slovenského hokeja je najväčšou poctou, akú osobnosť slovenského hokeja môže doma dostať.

PhDr. Ján MITOŠINKA

Narodený: 29. júla 1934 v Pobedime (pri Piešťanoch)

Zomrel 22. marca 2011 v Bratislave

Pracoval ako tréner, pedagóg, hokejový funkcionár. Po rozdelení Česko-Slovenska bol v rokoch 1992 - 1997 prvým prezidentom SZĽH. V tejto ére sa slovenský hokej prepracoval z C-kategórie medzi svetovú hokejovú elitu. Jedným z najväčších úspechov v tomto období bolo víťazstvo na predolympijskej kvalifikácii v Sheffi elde (1993) a následne skvelé šieste miesto na ZOH 1994 v Lillehammeri, keď Slovensko suverénne vyhralo základnú skupinu.

Ján Mitošinka bol riaditeľom Telovýchovnej školy v Bratislave, ktorá vychovala stovky trénerov - nielen hokejových. Ako tréner viedol o.i. Slovan Bratislava, reprezentácie Československa B a Španielska i FC Barcelona. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia pomáhal uviesť do života úspešnú koncepciu športových hokejových tried (súbežne s projektom Fínskeho hokejového zväzu).

Bol autorom 35 trénersko-metodicko-pedagogických publikácií, z toho 11 pre ľadový hokej. V rokoch 1990-1992 bol olympijským atašé česko-slovenskej výpravy pre letné OH 1992 v Barcelone. O dva roky prevzal od vtedajšieho predsedu Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Juana Antonia Samarancha Trofej k storočnici MOV. Je čestným členom SOV a SZĽH. Významným krokom pre zvýšenie popularity hokeja na Slovensku bola myšlienka Jána Mitošinku na založenie Slovenského hokejového klubu, občianskeho združenia fanúšikov slovenského hokeja. V čase svojho rozkvetu združovalo vyše 130-tisíc členov.

Július HAAS

Narodený: 28. septembra 1948 v Žiline

Od roku 1956 až do roku 1967 hral za žilinské ZVL, kam sa vrátil po sezóne 1977/78. Desať rokov hral za Slovan Bratislava, za ktorý nastúpil v 339 zápasoch, ktoré okorenil 172 gólmi. Reprezentačný dres mal na sebe 43-krát, konto brankárov zaťažil 21 gólmi.

V roku 1970 sa na MS tešil z bronzu, o dva roky neskôr na svetovom šampionáte v Prahe získal so spoluhráčmi titul majstra sveta. Výborný korčuliar s rýchlou kľučkou a účinnou streľbou. Po odchode zo Slovana a sezóne v Žiline hral ešte jeden rok za Topoľčany ako hrajúci tréner a kariéru ukončil v roku 1980. Presedlal na trénerskú dráhu. Najprv tri roky viedol béčko Dukly Trenčín, v roku 1983 sa vrátil do Slovana najskôr ako tréner dorastu, no už v priebehu sezóny pracoval aj so seniormi. V Slovane trénoval s Golonkom i Guryčom, ale sezónu 1987/88 ukončil už sám. K mužstvu sa vrátil v priebehu ďalšieho ročníka, aby po nej zo Slovana odišiel na chvíľu trénovať do Nitry. Pár rokov potom nestál na striedačke, vrátil sa ako kormidelník dorastencov Slovana v sezóne 1995/96, v jej priebehu prevzal A mužstvo, ale skončil pri ňom počas ďalšieho ročníka extraligy.

Róbert ŠVEHLA

Narodený: 2. januára 1969 v Martine

Bývalý hokejový reprezentant Česko-Slovenska a Slovenska hrával v tímoch Dukla Trenčín (1989-1992, 137 zápasov, 41 gólov a 42 asistencií), Malmö (1992-1995), Florida Panthers (1995-2002) a Toronto Maple Leafs (2002-2003). V NHL patril k tzv. železným hráčom. Do NHL ho draftoval klub Calgary Flames v roku 1992 v 4. kole zo 78. miesta. V NHL odohral 693 zápasov, vsietil 69 gólov.

Reprezentoval Česko-Slovensko i Slovensko (49 zápasov a 6 gólov), je držiteľom bronzových medailí z MS 1992 v Prahe a Bratislave (najlepší obranca turnaja) a 2003 vo Fínsku a zo ZOH 1992 v Albertville. Posledný zápas v slovenskom národnom drese odohral vo víťaznom zápase o 3. miesto na MS 2003 v Helsinkách.

Aj po skončení hráčskej kariéry ostal verný hokeju. Od roku 2003 je akcionárom v Dukle Trenčín, v rokoch 2004-2005 pracoval v pozícii viceprezidenta klubu, v rokoch 2005-2007 bol prezidentom Dukly Trenčín. V rokoch 2004-2006 bol asistentom reprezentačného trénera Františka Hossu (MS 2004 - 4. miesto, MS 2005 - 5. miesto a ZOH 2006 - 5. miesto). Od roku 2009 je riaditeľom neziskovej organizácie HK Dukla Trenčín, po júnovom VI. Kongrese SZĽH sa stal členom výkonného výboru a predsedom Komisie mládeže SZĽH.

Zaujímavosť: Róbert Švehla pri podpise svojej zmluvy na sezónu 2002/2003 s klubom NHL Toronto Maple Leafs inicioval finančnú výpomoc pre výchovu mladých hráčov v Dukle Trenčín, kde hokejovo vyrastal. Znížil sa mu tým výrazne vlastný príjem, časť z neho išla na základe zmluvy na podporu trenčianskej hokejovej mlade. Klub fair play SOV ocenil tento čin udelením Ceny predsedu Slovenského olympijského výboru.

Róbert Švehla (nový člen Siene slávy): "Vážim si toto ocenenie, ktoré som dostal za celú moju kariéru. Pre človeka znamená hrať hokej najmä veľa odopierania. Som však rád, že som sa na tento šport dal. Musím poďakovať rodičom, že mi utvorili podmienky na hokej. Rovnako nesmiem zabudnúť na skvelých trénerov, ktorí ma viedli. Každý mi niečo dal, aby som išiel vyššie. Musím poďakovať aj svojej manželke a synom, že som mal aj vďaka nim chuť na hokej."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov