Glatz: Viac koní dáva pusu, než kúše

Slovenský jazdec ešte nikdy neskákal na olympiáde. Ani ANDREJ GLATZ, hoci dvakrát bol na ňu zbalený. Pod taktovkou dlhoročného šéfa nášho jazdectva sa od štvrtka v Ovsišti uskutoční 46. ročník Aegon Mercedes Grand Prix Bratislava CSIO, ktorý je súčasťou k

Z očí vytušíte dušu u koní aj u ľudí, tvrdí šéf slovenského jazdectva Andrej Glatz a jeho ikonickej Grand Prix Bratislava(Zdroj: ARCHÍV,AUTOVINY)

valifikácie na londýnske OH aj madridské ME.

Budete dlho loviť v pamäti, keď sa spýtam, kedy ste získali prvý zo šiestich titulov majstra Československa?

„Nenosím v hlave štatistiky. Verím, že ešte stále je niečo predo mnou a to, čo je za mnou, už nezmením.“

Je to práve 40 rokov. A 35 od vášho víťazstva v Grand Prix Bratislava, ktoré Slovák zopakoval až po bezmála troch desaťročiach – Juraj Hanulay, syn vášho bývalého kolegu a súpera.

„Viete, čo ja pokladám za svoj najväčší úspech? To, že som sa 30 rokov udržal v slovenskej špičke s najrôznejšími koňmi. V dostihoch sa na prvom mieste uvádza meno koňa, kým v parkúrovom skákaní meno jazdca. Takže v ňom hrá jazdec o trochu dôležitejšiu rolu. Aj v jazdectve je však rozhodujúca symbióza. Ani najlepší kôň s najlepším jazdcom nemusia tvoriť najlepšiu dvojicu.“

Ako sa dalo v päťdesiatych rokoch v Košiciach, kde ste vyrastali, dostať ku koňom?

„Keď som mal deväť či desať rokov, zablúdili sme s dvoma kamarátmi do bývalých vojenských kasární, patriacich v tom čase už Zväzarmu, a spýtali sme sa, či by sme mohli jazdiť na koňoch. Nanajvýš pomáhať pri nich, povedali nám. Vyšikovali nás zbierať seno. Kone sme čistili, kŕmili, vyhnojovali, ale do sedla sme sa, samozrejme, ešte dlho nedostali. Kamarátov to čoskoro prestalo baviť, ale ja som vydržal. Asi preto, že som odmalička mal vzťah k zvieratám a domov som na veľkú radosť rodičov nosil psov, ktorí sa ku mne na ulici pridali.“

Čo vás ako chlapča očarilo na koňoch?

„To si nemôžem pamätať, ale asi to, čo ma na nich očarúva dodnes: ich úprimnosť, pozitívna energia, ktorú vyžarujú. V živote som nestretol zákerného koňa. Ak kôň pohryzie, tak v rámci hry a kopne, len keď sa zľakne. Oveľa viac koní dáva pusu než kúše. Je to ako s ľuďmi: najprv musíte dať, až potom dostanete. Ja ich mám rád a ony mi to vracajú.“

Stále si ešte chodíte zajazdiť?

„Samozrejme, štyri-päťkrát do týždňa. Okolo roku 1990, keď som rozbehol niekoľko obchodných projektov a bol som naozaj veľmi vyťažený, som prestal jazdiť. Reku, majster sveta už zo mňa aj tak nebude. Po dvoch týždňoch mi však začal cukať sval na ramene a kmitať oko. Uvedomil som si, že športovanie nie je vec času, ale priorít.“

Dá sa pri toľkých funkciách stíhať?

„Vstávam o piatej, o pol šiestej, hneď zrána si zaplávam, lebo som znamením Vodnár, cestou do firmy sa zastavím v areáli Slávie v Ovsišti, aby som zistil, čo je nové, a po práci sa tam vraciam zajazdiť si. No a večer sa zavše idem zadarmo najesť, ako žartovne vravím obchodným stretnutiam.“

Ako sa z vás stal stavebný inžinier?

„Mal som vzťah k chémii. Chcel som ísť študovať chemickú priemyslovku do Svitu, ale mama ma vtedy ešte z domu nepustila. O pár rokov v maturitnom ročníku som uvažoval o chemickej fakulte v Prahe. Keď som však v roku 1965 zvládol prvé ťažké skákanie v Tatranskej Lomnici, oslovil ma profesor Boor a ponúkol mi jazdiť za bratislavskú Sláviu SVŠT. Práve vtedy – povedané dobovým slovníkom – ušiel na západ jej jazdec Milan Kapec. Boor mal troch šikovných synov, ale boli o 3-4 roky mladší a potrebovali ešte dorásť. Keďže na chemicko-technologickej fakulte bolo veľa laboratórnych cvičení aj popoludní, čo mi bránilo dvojfázovo trénovať, prestúpil som na stavebnú. Študoval som organizáciu a riadenie stavebníctva, smer, o ktorom sa vravelo, že je riaditeľský. Asi bol, keď som sa napokon aj ja stal riaditeľom – hoci nie v stavebníctve, ale v automobilovom biznise...“

Prečo ste po troch rokoch prednášania na fakulte uprednostnili post správcu športového areálu SVŠT?

„Nerád by som sa hral na disidenta, ale chceli, aby som vstúpil do strany a to sa mi nezahováralo. V tom čase som chcel najmä jazdiť a keď sa naskytla možnosť stať sa vedúcim správy majetku veľkej telovýchovnej jednoty, ako znel dlhý názov funkcie, nezaváhal som. Vtedy mala Slávia veľký majetok: v Tatrách horolezeckú chatu, v Senci jachtársku a na Zlatých pieskoch veslársku lodenicu, v Ovsišti tenisový, jazdecký a päťbojársky areál.“

Chystali ste sa na dve olympiády, ale napokon ste ani na jednej neštartovali. Nie je vám to ľúto?

„Nakoniec som šiel až na tretiu, barcelonskú v roku 1992, ale to už ako vedúci tímu s jazdcom Jirkom Pecháčkom, ktorý roky patril k československej špičke.“

Na olympijských hrách nikdy neskákal žiaden slovenský parkúrový jazdec. Pritom do Mníchova 1972 mali ísť až traja: okrem vás aj Ladislav Gonos a Juraj Hanulay. Plus Pecháček. Prečo vás v poslednej chvíli vyškrtli z nominácie?

„Lebo Gonosovi emigrovala sestra. To nám povedali na rovinu.“

Aj štart na moskovskej olympiáde 1980 dlho vyzeral sľubne...

„S piatimi koňmi som sa presťahoval do Svinčíc v západných Čechách, kde sme sa tri mesiace s Pecháčkom poctivo pripravovali. Napokon však namiesto nás do Moskvy poslali pozemné hokejistky, lebo bez nich by Rusi vzhľadom na bojkot západných krajín nenaplnili požadovaný počet šiestich družstiev. Mimochodom, moskovský parkúr, tiež ovplyvnený bojkotom, vyhral Poliak Jan Kowalczyk, nad ktorým sme vtedy často vyhrávali.“

Mohol sa po vás ešte niekto reálne kvalifikovať na olympijské hry?

„Určite o tom sníval Juraj Hanulay i Marián Štangel. Máme dobrých jazdcov. Radovan Šillo sa vlani dostal na Svetové jazdecké hry v Kentucky, na tohtoročné ME sa nominoval Patrik Majher. Kým bol doma, veľa sa o ňom nevedelo, ale v Nemecku v lepších podmienkach vyrástol. Na to, aby sa jazdec dostal medzi elitu, mu jeden špičkový kôň nestačí, potrebuje ich štyri-päť. A musí cestovať po svete: absolvovať 25 ťažkých súťaží v lete a 20 v zime. Deväťdesiatpäť percent jazdcov sú profesionáli a zvyšok sú obchodníci s koňmi. So všetkým, čo s tým súvisí, je to robota na dvanásť hodín denne.“

Čo stoja špičkové parkúrkové kone?

„Tie najlepšie aj štyri milióny dolárov. Ukrajinský mecenáš a zároveň jazdec Oleksandr Oniščenko vrazil do kúpy koní len tohto roku 20 miliónov. Kto si to na Slovensku môže dovoliť? Našinci kupujú skôr mladé kone a vychovávajú si ich. Občas natrafia na talenty, ale niektoré z nich potom predajú do cudziny. Kúpa i príprava čosi stoja a lákavej ponuke sa ťažko odoláva. Juraj Hanulay svojho času jednu úžasnú na predaj Balasta odmietol – kôň však o dva mesiace ochorel a skončil v chove. Mimochodom, práve on doviezol a vychoval možno až tretinu koní, ktoré dnes na Slovensku skáču.“

Grand Prix Bratislava bude aj kvalifikáciou na londýnsku olympiádu. Pokladáte aspoň za trochu reálne, že sa nominuje aj niektorý zo Slovákov?

„Kvalifikovať sa na olympiádu je strašne ťažké. V Londýne bude v skokových súťažiach štartovať iba 75 jazdcov: 15 štvorčlenných tímov a 15 jednotlivcov. Z našej skupiny, ktorá zahŕňa 29 krajín východnej i strednej Európy a strednej Ázie, postúpia iba dvaja. Okrem Ukrajincov, ktorí sa kvalifikovali ako družstvo. No, Ukrajincov: dvaja sú pôvodom Nemci a tretí Brazílčan. V bulharskom tíme na Svetových hrách v Aachene bol tiež iba jeden rodený Bulhar...“

V Bratislave sa nesúťaží o také peniaze ako v niektorých iných mestách, napriek tomu k nám jazdecké veľmoci každoročne vysielajú pomerne silné ekipy. Čo ich láka?

„Na prémie dávame len toľko, čo musíme, koľko nám svetová federácia predpíše: tohto roku 115-tisíc eur. Väčšina popredných jazdcov k nám nechodí kľúčovo preto, aby vyhrali peniaze, ale vracajú sa preto, že sa u nás dobre cítia. Vo svete je už bežné, že preteky organizujú eventové agentúry. Organizačne sú perfektné, ale čosi im chýba. Je rozdiel milo odmietnuť a nemilo poskytnúť. Aj preteky musia mať dušu. Naše ich majú.“

Ako sa vám podarilo relatívne hladko sa preniesť cez zmenu politických pomerov aj cez ekonomické krízy? Je to aj vďaka tomu, že vy ako jeho šéf stojíte na čele Mercedes-Benz Slovakia? To otvára dvere, nie?

„Preteky CSIO už nie sú ani v Poľsku, ani v Maďarsku, ani v Česku. Dôvody sú jednoznačne ekonomické. Ja mám výhodu v tom, že ma asi nik neupodozrieva, že chodím žobrať peniaze pre to, aby som sa mal lepšie. A mám argumenty. Grand Prix je jedno z najväčších športových podujatí u nás a v jazdeckom svete jedno z najväčších v Európe, o čom svedčí tohtoročný rekordný počet prihlásených tímov do Pohára národov. Navyše, početne navštevované firemnou cieľovou skupinou. Každý rok sa snažíme úroveň nielen udržať, ale aj o kúsok dvihnúť. Predstava, že zajtra bude horšie ako včera, je moja stála nočná mora. Utešujem sa tézou, že keď po niečom veľmi túžiš, svet sa spojí, aby ti to splnil.“

Čo je pravdy na tom, že si kone vyberáte podľa očí?

,,Nikdy som si nevzal koňa, čo mal tupý pohľad. Z očí vytušíte dušu. Moji ľudia vo firme by vám potvrdili, že mám na to oči. Aj pri prijímaní do manažérskych pozícií vychádzam z toho, že všetko sa dá naučiť, ale duša sa dá ťažko zmeniť. Neviem sa rozprávať s ľuďmi, ktorí sa mi nedívajú do očí.“

Vy si potrpíte na stabilite pracovného tímu, však? Badať to aj na organizačnom štábe Grand Prix.

„Zakladal som firmu s mladíkmi vo veku 24-25 rokov. Všetci sú dodnes v nej. Nie vždy som súhlasil s tým, čo robili, ale nikdy som im nedal po hlave, lebo som si uvedomoval, že ak trikrát po nej dostanú, na štvrtý raz samostatne nič neurobia a budú len poslušní. Ja nechcem poslušných ľudí. Chcem ľudí, ktorí sa dokážu samostatne rozhodnúť. Poslušných ľudí musíte viesť, ale keď máte dávať povely, dokážete riadiť troch-štyroch, nie stovky alebo tisícku. Šéf musí pochopiť, že nie je najmúdrejší a že dobré nie je len to, čo on vymyslí.“

Mnohé športy sa sťažujú na klesajúci záujem detí – ako je na tom jazdectvo?

„Tento problém nepoznáme. V pretechnizovanom svete sa ľudia prirodzene utiekajú k prírode. Ak aj do nej nechodia, chovajú škrečky, biele myši, starajú sa o akvárium, len aby boli k nej bližšie...“

Jazdectvo je posledný open šport – v ňom muži a ženy súťažia bez rozdielu pohlavia. Ktoré oň prejavuje väčší záujem?

„V detskom veku deväť z desiatich sú dievčatá. Prídu zo školy, zájdu do boxu, s vrodeným materinským citom si pritúlia svoju hlavu ku konskej a vysťažujú sa z trojky, čo dostali. Chlapci majú väčší diapazón športových možností. Neskôr sa však pomer dievčat a chlapcov vyrovnáva. Ja som sa vždy snažil, aby sa mi o kone starali dievčatá, lebo chlapci chcú dokazovať, kto je šéf, a to ja vo vzťahu ku koňom nemám rád. V ňom musí byť symbióza. Kôň, ktorý je len poslušný, nie je dobrý. Treba ho viesť k tomu, aby bol schopný prejaviť aj vlastnú vôľu a v prípade potreby opravil chybu jazdca.“

Andrej Glatz

Narodený: 18. februára 1947 v Košiciach

Športová kariéra: 6-násobný majster Československa (1971 – 1986), víťaz Grand Prix Bratislava 1975 a jej rekordný 35-násobný účastník

Funkcionárska kariéra: predseda jazdeckého klubu Slávie STU (predtým SVŠT), prezident Slovenskej jazdeckej federácie, šéf organizačného výboru Grand Prix Bratislava CSIO

Profesionálna kariéra: odborný asistent SVŠT (predchodca STU), šéf správy majetku Slávie SVŠT (STU), generálny riaditeľ Motor-Car Wiesenthal & Co., generálny riaditeľ DaimlerChrysler Automotive Slovakia, generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia

Diplomatická kariéra: konzul Peruánskej republiky na Slovensku

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  1. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  2. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  3. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  4. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  7. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  8. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  9. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 14 257
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 517
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 251
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 200
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 6 086
  6. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 5 140
  7. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 070
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 012
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 4 445
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 351

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Čižnár dal podnet na rozpustenie Kotlebovej strany

Najvyšší súd obdržal podnet na rozpustenie ĽSNS.

KOMENTÁRE

Máme na viac, než zborovičkovaní bliakať Slovenskoooo

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín.

DOMOV

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Vo voľbách neuspeli kandidáti reformného združenia.

Neprehliadnite tiež

Zranený Ibrahimovič pútal pozornosť. Premenoval štadión v Štokholme

O niekoľko týždňov budem naspäť na trávniku, ale ešte neviem, kde to bude, povedal švédsky útočník.

Je to najdôležitejšia trofej v mojej kariére, šokoval Mourinho

Futbalisti Manchestru United prvýkrát v histórii vyhrali Európsku ligu.

Šramková sa v hlavnej súťaži nepredstaví. V Paríži skončila v kvalifikácii

Slovenská tenistka Rebecca Šramková prehrala s Japonkou Miju Katovou.

Ohlasy médií: Autority na čele s Pogbom ukázali pragmatický prístup a znechutili futbal holandským mládežníkom

Ohlasy médií na finálový duel Európskej ligy 2016/2017, v ktorom v Štokholme Manchester United zdolal Ajax Amsterdam 2:0.